Little Nightmares: The Depths

Z Little Nightmares som bol po prvom prejdení úplne odvarený. Zaujímavé prostredie a dusná atmosféra robili z hry (ne)príjemný výlet do sveta našich nočných môr. Z herného hľadiska ide o pekný klon LIMBO/INSIDE, iba tých farieb je tu viacej a nie je to vôbec na škodu. Prostredie lodi Maw je ponuré aj pekné zároveň. Miestami mi grafické stvárnenie pripomínalo ani neviem prečo Machinarium.

Pri prvom hraní som to vnímal menej, ale pri druhom už som pociťoval problém trošku viac: Checkpointy a ovládanie. Nikoho nemôžem viniť za to, že sú checkpointy od seba ďalej ako v LIMBO/INSIDE, ale mohli byť aj bližšie. Unikla mi podstata zapaľovania lámp a sviečok. Myslel som si, že slúžia ako checkpointy, ale buď to tak nebolo, alebo to u mňa nefungovalo. Viac ako checkpointy ma potrápilo ovládanie. Oproti napr. Inside pribudol plnohodnotný pohyb v 3D a sem-tam to bol problém, napr. s odhadom z-kovej vzdialenosti predmetov v priestore. Našťastie len sem-tam.

Hry tohto typu sú založené na riešení (logických) problémikov a tých je v hre požehnane. Väčšina zákysov (ak nejaké budú) je založená na prehliadnutí niečoho v prostredí. Ako som sa ja potrápil pri otváraní dverí v stene a pritom do nich stačilo potlačiť. Alebo krabica, ktorú bolo nutné posunúť, aby ste sa posunuli ďalej. Tu narážam na to, že autori nie vždy dostatočne dobre pripravia hráča na hádanku. Niektoré veci prakticky vôbec nerobíte a zrazu ich na jednom mieste musíte spraviť. Je to trošku nefér, ale zase pri 1-obrazovkových miestnostiach sa to dá zvládnuť.

V hre sa dá zomrieť dosť často. Situácií, kde hráč určite najprv zomrie, aby vedel, ako problém vyriešiť, je málo, ale sú tam. Keď si hráč na všetko zvykne, tak tempo hry začne byť veľmi plynulé (až na spomenuté výnimky). Mne trvalo celý prvý akt (dokopy sú 4), než som si zvykol na ovládanie a zákonitosti sveta. Herná doba sa pohybuje okolo 2.5 - 4 hodín. Záleží od toho, či sa budete aj kochať prostredím a hľadať keramické sošky.

Na záver je nutné „zaplakať“ nad príbehom. Opäť je všetko nejasné a príbeh si môžete len domyslieť. To, že hra reflektuje konzumný spôsob života, závislosť od pekného zovňajšku (a nielen to), by som ešte pochopil, ale úplný záver, to už moja hlava neberie. Po prečítaní jedného z možných vysvetlení príbehu mi z toho vyšla variácia na snehulienku. Pani s bielou maskou na tvári je fakt drsná.

The Depths (DLC1): Oproti originálu, kde hráme za dievčatko, v The Depths hrajeme za chlapca a pohybujeme sa v oveľa nižších častiach lode Maw. Prostredie je samozrejme rovnaké, ale hrateľnosť je viac ponorená do vody. Herná doba je cca 1 hodina plynulého hrania. Logických problémov je máličko, celé to ubehlo, ani neviem ako a pocity sú zmiešané. Nebolo to zlé, ale uvidím, aké to bude so zvyšnými 2 DLC.

The Hideaway (DLC2): Oproti The Depths je The Hideaway dlhšia a najmä na puzzle zameraná epizódka, v ktorej hráč spolupracuje s trpaslíkmi. Je nutné vracať sa na rovnaké miesto a chytanie trpaslíkov je strašná otrava.

The Residence (DLC3): Najadventúrnejšia ale najkratšia časť. V tomto DLC jasne vidieť, že LM nie je stavané na súboje, ktoré sú vyslovene otravné. A príbeh ? Zase nada. Škoda, ale aspoň zistíte, odkiaľ sa berú trpaslíci.