Diskuze

@Charllize (21.07.2020 22:39): Tak ja som sa to snažil hrať na 60fps plus, pretože spĺňam odporúčané požiadavky, ale problém bol najmä v sekaní v cutscénach, v momente ako som vypol film grain a ešte dve podobné prkotiny, tak to zrazu fungovalo. Na rôznych weboch som aj čítal, že tá hra sa chovala nepredvídateľne na rôznych konfiguráciach, kde na horšej to išlo lepšie ako na vyššej. Tempest bol v tomto zvláštny, väčšinou mi to išlo bez problémov, no niekedy mi aj tam klesalo fps, pričom riešením bolo odísť z hry (loadnúť) alebo zmeniť lokáciu a vrátiť sa a už to išlo v poriadku. Bolo to dosť divné.

@Ria Kon (21.07.2020 22:12): No "skvele" je veľmi silné slovo. Kopírovalo väčšinu otázok z pôvodnej trilógie, keď sme ešte nič nevedeli o protheanoch, reaperoch a podobne. A vždy je jednoduchšie dať otázku, ako ponúknuť zmysluplnú a zaujímavú odpoveď.

@stepankoby1 (21.07.2020 22:27): Ono to bola scourge, nie scorch, to preto. :D Ale aj tam je tá odpoveď taká banálna ok, je to zbraň hromadného ničenia od nejakej opozície.

Tak osobne vidím ako najväčší problém vývojárov, že si buď vopred nevytýčili reálne ciele hry, čo by mala povedať, alebo si vytýčili, že to musí byť a priori za každú cenu epické, bez toho, aby vedeli ako na to. Pripomína mi to jednu esej o borgoch v Star Treku, ktorú som kedysi čítal. Išlo o to, že Borgovia v TNG boli niečo nové a wau a vo svojej dobe aj "strašidelné" a brané ako extrémne nebezpečné z hľadiska technológie a morálky oproti ostatným známym rasám. No v momente ako sa začali pravidelne objavovať vo Voyageri tak "they lost their teeth", aby som citoval danú esej. A to je podľa mňa aj problém Mass Effectu a Bioware hier vo všeobecnosti, v momente ako je (skoro) všetko v hre epické a úžasné a hl, postava je skvelá a všetko vyrieši, tak tá homogenizácia úrovne zážitku sa stáva konvenciou, čiže niečím bežným a neuchvacujúcim, prípadne nedôležitým.

Z môjho pohľadu by ME univerzum vôbec neutrpelo komornejším noir príbehom súkromného detektíva na Omege, prípadne príbehom zradenýcj žoldnierov/bounty hunterov. Samozrejme i to sú klišé, ale majú obrovský potenciál na rozširovanie lore a budovanie atmosféry.

@stepankoby1 (21.07.2020 15:19): Chápem, ono je to v podstate ten najväčší problém hry, nesnažia sa experimentovať a ísť vlastnou cestou, ale kopírovať zažitú šablónu a v momente ako hráčovo nadšenie a zvedavosť ubíja šablónovitosť, sa mu veľmi ťažko predá aj decentná postava.

@BUMTARATA (21.07.2020 13:24): Tak išli podľa osvedčeného receptu, ktorý vlastne aj tak posrali. :)

@stepankoby1 (21.07.2020 13:45): Tak ja som aj napísal, že posádka sa nedoťahuje na tú pôvodnú. Každopádne som skracoval komentár pred uverejnením o viac ako 15 riadkov a pôvodne som tam aj mal napísané, že nie je invenčné prísť do novej galaxie a mať zas v posádke krogan, asari, turian, ľudí a jediná novinka je jeden nový mimozemšťan. No na druhej strane tá posádka vytvára takú tú feel-good atmosféru. Pri hraní som si dosť pripomínal Stargate seriál a Stargate: Atlantis. Stargate mal lepšie postavy, ale Stargate: Atlantis, ako novší seriál už išiel viac tou formou, kde ukazoval viac z ich civilného a osobného života, ich interakciu mimo misie a to isté napr. Star Trek Enterprise, ktorý nikdy nebude najlepší Star Trek, ale je to Star Trek, ktorý má najlepšie vykreslené postavy aj s ich chybami a ich medziľudské vzťahy a osobné motivácie. Nehovorím, že v pôvodnej ME trilógii to nebolo. No tam sme na to potrebovali vo väčšine prípadov tri hry. Mám rád, keď je svet okolo mňa reakčný na moje konanie. Veľa hier stále funguje len na princípe, kde hráč reaguje na herný svet. A to človeka pripravuje o pocit toho, že jeho konanie má nejaký vývoj a vplyv na stav sveta. V Andromede tento faktor existuje. Inak mi príde trochu nefér odsúdiť nové postavy len preto, že sú tých istých rás. Ono je to relatívne logické. Mne napríklad prišlo fajn, že Drack je veľmi sentimentálny a práve jeho vysoký vek mu dodáva stres súvisiací s obavami o budúcnosť kroganov nie z hľadiska vonkajších vplyvov, ale či oni sami sa budú vedieť prispôsobiť nielen miestu, ale i dobe. Cora a Peebee sú zaujímavé v tom, že sú absolútne protiklady. Cora je vyslovene "by the book" bez improvizácie a s veľkou dôveru v autority, pričom tá jej dôvera je tam otrasená (v tomto ohľade mohli autori samozrejme oveľa viac zapracovať a rozvinúť tú tému dezilúzie) a naopak Peebee je až sebecká individualistka, ktorá je naučená až nedbalo riskantne improvizovať a nehľadieť na ľudí okolo seba, pričom tá sa naopak učí tomu, že nie je ostrov, ale je súčasť spoločnosti, svojej sociálnej bubliny a že každá akcia prináša reakciu. Jaal bol pre mňa spočiatku nudný, ale neskôr sa začal celkom zaujímavo vykreslovať v tom, že má asi najťažšiu pozíciu z celého tímu. Jeho zaužívaný (hoci nespokojný) život je dennodenne konfrontovaný s novými situáciami a pravdami, dekonštrukciou sveta a stereotypu, ktorý pozná. Hlavne po tých dvoch príbehových zvratoch. Hoci je Vetra povahovo príjemná (má trošku taký ten materinský syndróm vyplývajúci z výchovy mladšej sestry), tak ja som z nej bol sklamaný, lebo bola dosť nudná a uzkoprofilovaná (mala v podstate len jeden vnútorný konflikt/problém). No a Liam, chápem jeho motivácie, ale reálne nemá vlastne čo ponúknuť a je tak všednou, nudnou postavou.
No a ten Movie Night, to mi prišlo asi ako najzábavnejší quest hry a bol to presne ten feel good moment. Osobne som mal veľmi rád humor medzi posádkou a Ryderom. Napr. dosť ma pobavila scéna po splnení Loyalty mission Peebee, kde má Peebee celý tím nastúpený a ďakuje im a potom sa spýta, kto jej pomôže upratať izbu a všetci hneď dávajú výhovorky. Najviac ma dostali Drack a Jaal. Drack: !Uf, zabudol som niečo na sporáku, musím to ísť skontrolovať" Jaal: Dnes je angarský sviatok!. :D

EDIT: Inak fascinuje ma, že v budúcnosti vyhynuli poháre a ich rôzne druhy podľa nápojov a všetci pijú všetko z hliníkových termosiek, či už je to pivo, whisky, kroganský driják, voda alebo džús.