Little Nightmares III

O hre Little Nightmares III sa hovorilo už pomerne dlho a jej vydanie sa pôvodne očakávalo minulý rok. Napokon sme sa však dobrodružstva dvojice Low a Alone predsa len dočkali. Zaujímavosťou tohto dielu je najmä to, že na jeho vývoji sa tentoraz nepodieľali tvorcovia prvých dvoch hier, Tarsier Studios , ale štúdio Supermassive Games . Dôvodom je, že Tarsier Studios odkúpila spoločnosť Embracer Group , zatiaľ čo práva na vydávanie ostali v rukách Bandai Namco . Tretí diel tak vznikal v úplne nových podmienkach. Otázkou preto zostáva, čo to pre hráčov znamená. 

Príbeh sa zameriava na dvojicu hrdinov, ktorých čaká nebezpečná cesta naprieč štyrmi desivými svetmi. Spolu budú musieť uniknúť obrovskému bábätku, ktoré všetko okolo seba považuje za hračku, vyhnúť sa hrozivo pôsobiacej šesťrukej supervízorke podniku, neskončiť ako nová atrakcia v temnom lunaparku a napokon nájsť cestu von z labyrintu chodieb nehostinného ústavu. Low má pri sebe luk, ktorý mu pomáha pri riešení prekážok, zatiaľ čo jeho partnerka Alone dokáže vďaka svojmu hasáku bojovať aj vyriešiť mnohé problémy. Cesta bude dlhá a náročná, no na jej konci čaká vytúžené vyslobodenie.

Hoci Little Nightmares III vznikalo pod vedením úplne nového štúdia, na výslednom diele to takmer vôbec nie je poznať. Hra si zachovala silnú a temnú atmosféru, po vizuálnej stránke pôsobí rovnako autenticky ako jej predchodcovia a aj hrateľnosť prináša presne to, čo by fanúšikovia tejto série očakávali. Jedinou výraznejšou novinkou je možnosť prejsť celú hru v kooperácii, čo pôsobí ako prirodzený a dobre zvládnutý krok smerom k inovácii značky. Fanúšikovia sa preto nemusia obávať, že by tretí diel stratil čaro pôvodného sveta.

 Milovníci hororov si tu skrátka určite prídu na svoje. Hra ponúka pôsobivo spracované lokality, na ktorých si dali tvorcovia skutočne záležať. Neustále budete mať pocit, že ste sa ocitli na mieste, z ktorého treba čo najrýchlejšie uniknúť a dôvody na to budú viac než presvedčivé. No ak by som mal byť trochu kritickejší, prvá časť pôsobí z hľadiska atmosféry o niečo slabšie. Čiastočne za to môže neustála temnota, ktorá niekedy bráni naplno si vychutnať detaily prostredí, no zároveň chápem, že práve tma výrazne prispieva k celkovej hororovej nálade. Zásadnejší problém mám skôr s tým, že prvý protivník v podobe obrieho bábätka nepôsobí ako výrazná hrozba. Áno, dokáže všetko okolo vás zdemolovať už len tým, že sa chce niekam pozrieť, no ani svojim dizajnom nepôsobí až tak zaujímavo. V tituloch ako Resident Evil: Village alebo Metaphor: ReFantazio to pritom dopadlo oveľa lepšie, čo je dôkaz, že to nebola nesplniteľná úloha. Slabší začiatok však nemusí vonkoncom prekážať, ak sa hra dokáže naplno rozbehnúť v ďalšom priebehu. A to sa v tomto prípade určite podarilo. 

V momente, keď sa dostanete do druhej lokality a prvýkrát zazriete supervízorku, sa hra začne meniť k lepšiemu. Prostredia pôsobia nápaditejšie, nepriatelia sú desivejší a počas stretov s nimi budete mať skutočný pocit, že ide o vaše posledné chvíle. Atmosféra podniku, postavy zavesené na hákoch, miestnosť ochranky s desiatkami monitorov či samotné obrazy visiace na stenách vytvárajú jasný obraz o tom, kde ste sa ocitli a aké nebezpečné miesto to v skutočnosti je.

Lunapark je síce podľa mňa trochu nadužívanou lokalitou v rámci hororového žánru, no tentoraz som mal pocit, že som naozaj videl niečo nové a neopozerané. Ako príklad možno spomenúť kúzelnícku krabicu, v ktorej vás kúzelník dokáže rozrezať. Navyše, lunapark tu nehrá iba vedľajšiu úlohu. Záverečná časť odohrávajúca sa v ústave je však z hľadiska atmosféry, pravdepodobne, najpôsobivejšia. Labyrint chodieb a uličiek je výborne spracovaný, bábika umožňujúca nahliadnuť do inej reality je veľmi zaujímavý prvok a ústredný protivník pôsobí fantasticky – svojím dizajnom aj prítomnosťou, ktorá je citeľná počas celej pasáže. V tomto smere je hra naozaj pôsobivá a vie presne, na aké struny zahrať.

Čo sa hrateľnosti týka, ani tu nemám výraznejšie výhrady. Ovládanie, či už prostredníctvom klávesnice a myši alebo ovládača, funguje spoľahlivo a dá sa rýchlo osvojiť. Akcie sú logicky rozložené, a tak si na systém ovládania zvyknete bez problémov. V tomto smere teda nič zásadné nehrozí. Ak hru hráte sami, treba pochváliť aj umelú inteligenciu vášho partnera, ktorá funguje presne tak, ako má. Vie, kedy a aké akcie vykonať, a ak zaostane, po privolaní okamžite reaguje a vyrieši situáciu tak, ako by ste očakávali. Tento systém vynikne najmä počas akčných momentov, napríklad keď som sa ujal roly Lowa – po výstrele na nepriateľov Alone pohotovo pribehla a zasiahla ich hasákom presne v správnej chvíli.

Horšie je to s kamerou, ktorá v niektorých momentoch výrazne sťažuje platforming. A to najmä v pasážach, kde musíte utekať pred nepriateľmi. Pri rýchlom pohybe je totiž potrebné presne vedieť, kam ísť, a hoci kameru môžete otáčať pomocou ovládača alebo myši, v niektorých situáciách sa musíte sústrediť na úplne iné veci. Môže sa tak stať, že miniete dosku, na ktorú máte nabehnúť, alebo pri skoku dole dopadnete na opačnú stranu, než ste plánovali. Niekedy je ťažké nájsť správnu cestu a kamera tak občas dokáže aj jednoduché situácie značne skomplikovať.

Ideálne nepôsobí ani rozmiestnenie checkpointov. Nie vo všetkých prípadoch, ale občas som sa sám seba pýtal, prečo ma hra vrátila tak ďaleko, a inokedy som mal zase pocit, že som neurobil ani pár krokov a už som sa ocitol pri ďalšom. V kooperácii sa občas taktiež stávalo, že smrťou jednej postavy hra umožnila pokračovať druhej, zatiaľ čo zvyšnú vrátila späť, a inokedy smrť jednej znamenala koniec pre obe. Nebolo pritom jasne definované, kedy nastane ktorý scenár. Potešil však aspoň fakt, že keď sa postavička niekde zasekla, druhý hráč ju mohol dostať k ďalšej lokalite aktiváciou nového checkpointu.

Trochu viac som inak očakával od možností hasáku Alone. Ten sa dá počas hry použiť ako zbraň a na prerazenie prasknutých stien, no ako kľúč ho využijete prakticky iba v prvej časti, keď je potrebné vykrútiť niekoľko plošín. Bolo by zaujímavé, keby sa jeho využitie objavilo častejšie, pretože ide o netradičný spôsob riešenia hlavolamov. Koniec koncov, naozaj potrebujeme všade len páky a kľuky? Mrzí ma to najmä preto, že luk, ktorý používa Low, síce slúži aj na stláčanie tlačidiel, no zároveň ho môžete často použiť aj proti protivníkom, a tým pádom funguje aj ako skutočná zbraň.

V hre sa nachádza aj viacero secretov. Väčšinou ide o bábiky, ktoré možno považovať za zberateľské predmety. Určite som ich nenašiel všetky a zároveň neviem presne, koľko ich v hre je alebo či je možné ich niekde sledovať. Bolo však vždy príjemné dostať sa do dômyselne ukrytej lokality a nájsť jednu z týchto bábik.

Prejdime však k najdôležitejšej časti hrateľnosti, ktorou je kooperácia. Spolu s kolegom z redakcie Mattym sme mali možnosť vyskúšať si, aké to je spoliehať sa jeden na druhého, a nakoniec sme sa ukázali ako veľmi zohratý tím. V niektorých momentoch bolo síce potrebné najprv pochopiť, čo od nás hra vlastne vyžaduje, no vo všeobecnosti nám to išlo bez väčších problémov. Hra bežala stabilne a počas celej doby sme nezažili žiadny pád. Musím však dodať, že aj keď som v singleplayeri pochválil umelú inteligenciu, hrať vo dvojici považujem za jednoznačne lepšiu voľbu. Celé dobrodružstvo si tak vychutnáte intenzívnejšie a atmosféru prežijete ešte silnejšie, keď ju môžete zdieľať s niekým ďalším.

Čo sa týka ostatných aspektov, pochváliť musím aj vizuálnu aj zvukovú stránku titulu. Postavy pôsobia skvele, vaši protivníci sú dizajnovo unikátni a prostredia natoľko dobre spracované, že máte pocit, akoby ste sa spolu s hrdinami naozaj pohybovali vo fiktívnom svete. Občas by mi nevadilo, keby niektoré časti neboli až tak tmavé a bolo by možné vidieť o niečo viac, no je možné, že ide len o nastavenie jasu a kontrastu. Hudba skvele dopĺňa atmosféru a reaguje presne na dianie na obrazovke. Ak sa váš partner vzdiali a stane sa mu niečo nepríjemné, hudba to okamžite signalizuje.

Vo výsledku je Little Nightmares III dôstojným pokračovaním kvalitnej hororovej série. Hra má síce svoje nedostatky a priestor na zlepšenie, no celkovo ide o dobre spracovanú akčnú adventúru, ktorá fanúšikov prvých dvoch dielov určite poteší. Najlepšie je zahrať si ju vo dvojici, no aj keď túto možnosť nemáte, takmer určite sa pri nej zabavíte. Zostáva otázka, či bude značka Little Nightmares pokračovať, a som zvedavý, s čím prídu tvorcovia zo Supermassive Games nabudúce. Treba ich však pochváliť, že minimálne tentoraz dokázali zachovať srdce a dušu série.