Diskuze

[neexistující příspěvek]: No, čakal som od toho viac. v štvrtej epizode už čiastočne bolo vidno, že autori vlastne nevedia ako pokračovať alebo ako to ukončiť. A piata epizóda to úplne ukázala. A to ma sklamalo. Zobralo si priveľké sústo, rozbehli viacero otázok, ale nedokázali na ne nielen úspešne odpovedať, ale ani ich dostatočne rozviesť, aby boli natoľko dômyselné, že sa má hráč, či divák nad nimi zamýšľať po dohraní. Navyše posledná kapitola pôsobí tak strašne stroho oproti tomu, ako sa snažili danú cestu "hypovať". Ono to celé ako zážitok nebolo úplne márne, ale vzhľadom na to, koľko autori vyžadujú od publika, aby malo načítané, napozerané a naštudované, vlastne sami neponúkajú až tak hlbokú satisfakciu, hoci niektoré momenty boli fakt dobre urobené. Jednalo sa však o ohraničené epizódky, než aby šlo o kusy celku. A to je ďalší problém, hra pôsobí myšlienkovo aj dejovo ako príliš veľký zlepenec. Opúšťa a pripája postavy bez toho, aby niečo reálne dotiahla do konca v rámci konkrétnej narácie alebo aspoň myšlienky. Je to ako keď máš seriál alebo film, kde sleduješ viacero liniek viacero postáv a zrazu máš strih na inú časť a predpokladáš, že sa k tomu predošlému opäť po nejakoom čase vrátiš, aby bola myšlienka dopovedaná. No tu sa to občas nestane alebo to vyznie do prázdna.

@Paul (15.02.2020 10:35): Teba bavil Rage, mňa baví KRZ. Sme si kvit. :D

@Ronik (07.01.2020 18:09): Neverím. :O

Prečítal som si ten článok a som teda z neho dosť sklamaný, nemá žiadnu hodnotu, autor článku si začne klásť otázku, prečo je to najpodstatnejšia hra dekády, ale jediné, na čo sa zmôže je napísať, že reflektuje dobu, ale nedá jediný príklad, pričom iba spomenie, že hra začala vznikať po kríze. Okrem toho, sa len spomína, že tak ako my všetci ostatní, ani autor netuší či to vôbec vyjde. Čakal som fakt aspoň trošku hlbší myšlienkový pochod...

Tak či onak, ja som Kentucky po druhom akte prerušil s naivnou predstavou, že aj keď tak skoro posledný akt nevyjde, tak sa k hre vrátim a dohrám ju, keď bude hotová. Naivne som si vravel, však dám tomu nejaké tie dva roky, to počká. No a už je to samozrejme viac a stále nič. Ale ešte čakám.