Moje druhé DLC k DA:O. Prostredie pevnosti, flashbacky z minulosti vytvárajú skvelú atmosféru. Žiaľbohu sú tu asi najotravnejší nepriatelia v podobe prízrakov. Samotná zápletka s experimentovaním s krvavou mágiou a následné možnosti ukončenia sa mi páčili. Opäť je však v hre démonka s ktorou s dá vyjednávať, čo sme tu už niekoľkokrát videli. Zábava tak na dve hodiny to však je.

Moje prve DLC k stale rozohratemu DA:Origins. Skvela atmosfera mestecka, ktore postihlo takmer uplne vyhladenie. Skvela zapletka s demonkou v podzemi, ziskanie golema, ktoreho som si vsak v boji velmi neoblubil. Prijemne odbocenie od hlavnej linie, ktore vam vsak zaberie len 2-3 hodiny.

Tak som konečne pokoril hru, ktorá bola za posledné roky kontroverzná a rozdelila hráčov na dva tábory. Veľký kontinent rozdelený na tri odlišné časti, množstvo miest a questov robia z tejto hry výzvu na niekoľko hodín. Originálne je samotné liberalizovanie miest, ktoré spočiatku pôsobí ako zábavné, no po niekoľkých mestách ide skôr o nútenie sa. Zatiaľčo zalesnený stred kontinentu a pekne spracovaná púšť lahodia oku, zasnežený sever je kvôli neuveriteľne zlej dostupnosti odkiaľkoľvek kamkoľvek prechádzkou mrazivým peklom. Približne niekde v polovici hracej doby som si uvedomil, že hru nechcem dohrať čisto zo zábavy, no skôr z principiálneho dôvodu. Menej je v tomto prípade niekedy viac, no ak hre odpustíte niekoľko nedostatkov ako zlý systém boja na blízko a neskôr stereotyp, má vám čo ponúknuť.

Zvyčajne nehrávam hry primárne určené pre multiplayer. Keď, tak si zahrám multiplayer mód primárne pre jedného hráča určenej FPS. L4D je možné hrať aj sám s botmi, ktorí su mimochodom dobre naprogramovaní. Kampaň je však krátka a kupovať si túto hru len kvôli nej je rozumné snáď len z dôvodu nízkej ceny. Väčšinou som preto strávil v tejto hre s ostatnými hráčmi. S nimi si môžete opäť prejsť kampaň, no okrem toho tu sú ešte dva módy. Survival vás vrhne do arény, kde máte prežiť čo najdlhšie bojujúc proti nekončiacim hordám nemŕtvych. Okrem tradičných zombies tu nájdete tých špeciálnych, ako Boomer, Hunter, či Tank. Tá pravá zábava začína, keď si spustíte mód Versus a dostanete možnosť hrať za nich. Tu nejde primárne o celistvosť a zohranosť tímu, aj keď aj tá tu hrá svoju rolu. Hra za nemŕtvych je o taktizovaní, obozretnom postupe a absolútnom využívaní a vhodnom načasovaní jednotlivých vlastností. Ako odreagovačka je táto hra výborná.

Ideálna hra na dovolenku, keď ste dvaja a chcete sa na hodinku-dve zabaviť. Princíp je naozaj jednoduchý, množstvo kariet umožňuje naučenie pravidiel po jednej, dvoch hrách. Výsledok záleží hlavne na šťastí a na tom, aká karta príde. Tri druhy surovín (tehla-stavanie, kryštál-mágia, vojsko-boj), rozhodovanie, či investujete do útoku alebo obrany alebo radšej obmedzíte súpera. Obe strany majú hrad, ktorý po dosiahnutí určitej hodnoty (100 alebo 0) rozhoduje o výhre/prehre. Ten chráni hradba, ktorú môžete neustále zväčšovať. Žiaľ, po čase sa dostaví stereotyp.

Ako zaritý odporca série Gothic (okrem trojky) som k tejto hre pristupoval skepticky. Čo mi vadí, je pohľad na hrdinu odzadu, obmedzený svet s pár tábormi a prehnané adorovanie celej série hráčmi vo mne vytvorilo skôr odpor. Risen ma však očaril tropickou atmosférou ostrova, ktorý aj keď nemá obrovskú rozlohu, má čo ponúknuť. Aj keď zase vyberáme z dvoch strán (inkvizícia a banditi), rozdiely medzi nimi sú veľké. Ostrov je plný dungeonov, monštier a samotný bojový systém stojí za pozornosť. Každá investícia do sily, či zlepšenia bojových schopností je v boji hneď citeľná a ani na vyšších úrovniach si nemôžete byť istý svojou nepremožiteľnosťou. V druhej polovici hry si k prostrediu vytvoríte vzťah a samotný záver tak začnete ľutovať.

V hre síce začínate ako mutant bez výraznejších schopností, no aj tak sa po pár minútach hrania cítite ako Boh. Po niekoľkých hodinách s rastúcimi schopnosťami rastie aj obťiažnosť, ktorá je ku koncu hry možno až príliš vysoká. V druhej polovici je počet schopností až neprimerane veľký, strácal som v nich prehľad a používal len zopár. Mesto je spracované z grafického hľadiska poslabšie, nahrádza to postupné narastanie infekcie, čo je aj pekne viditeľné všadeprítomnými bojmi po uliciach, kde armáda používa stále ťažšiu techniku. Záverečný súboj je jeden z najhorších, nezmyselný časový limit má od zábavy ďaleko a po niekoľkých opakovaniach budete radi že hru môžete odinštalovať.

Toto RPG nie je zle. Zaujimavy pribeh, rozpravkovy charakter sveta (ziadne temne fantasy), mnoztvo postav na vyber do druziny. Kamen urazu nastave v poslednej tretine, kedy dungeon pod mestom zacina iritovat..tak skoda ze som az ku koncu prisiel na to, aka nevyvazena je toto hra.. Pod trpaslicim mestom je umele predlzovanie hry uz neumerne a v podstate nehratelne. Respawn kreatur je pricasty, smrt partie takisto. ako som mohol pri tomto produkte stratit tolko casu? Pretoze je cela hra pomalaaaa.. Za zbytocnost povazujem alchymiu, vyrobu strelnych a chladnych zbrani. Sipy sa daju kupit, zbrane najst alebo tiez kupit. Hudba je infantilna, naopak potesia pomerne caste komentare postav k aktualnemu dianiu.

Prvotny efekt padnutej sanky z grafiky a ziveho mesta postupne opadava repetitivnostou vedlajsich questov a castym opakovanim sa. Nepotesi ani saving ala GTA, kedy v pripade smrti treba cely dlhy proces opakovat. Ku koncu nehratelne, kedze obtiaznost isla nahor a save pointy bol redsie a redsie..Snad dvojka nie je takato blamaz..