Herní výzva 2025 - 6. Nekonečné Čekání
K sérii Dragon Age mám veľmi silný vzťah a vždy som sa ohromne tešil na každé jedno pokračovanie. Dragon Age: Origins považujem za jednu z najlepšie napísaných RPG, ktorú som hral a je prístupná prakticky akýmkoľvek hráčom. Dragon Age II ma svojho času nejako výraznejšie nebavil a pôsobila ako rýchlo vydaná hra, ktorá bola skôr na objednávku EA než plnhodnotné dielo. Ústredná príbehová linka bola ale dostatočne zaujímavá a minimálne sme sa dočkali veľmi silného finále. A navyše sa tu začala cesta jednej z najlepších postáv celej série, Varrica. Následne sme sa v roku 2014 dočkali Dragon Age: Inquisition, ktoré pôsobilo ako to veľké dielo, ktoré sme očakávali naposledy. Mal by som však niekedy ešte dokončiť aj jednotlivé DLC, ktoré hra dostala, nakoľko mám pocit, že pôvodné finále je asi najslabšie, aké sme tu kedy mali. Hra však mala dostatok zaujímavého kontentu, ktorý ma opäť dokázal pohltiť na skoro 100 hodín hrania. A konečne roku 2024 vyšlo dlho očakávané pokračovanie, ktoré si zrejme opäť prešlo strastiplnou cestou. Dokonca sa bolo z nejakého dôvodu premenované z pôvodného Dread Wolf na Veilguard. Pomohlo to celkovému výsledku?
Dragon Age: The Veilguard to malo vskutku veľmi náročné. Napriek tomu, že sa hra dočkala vcelku pozitívnej odozvy od krititkov (hoci taktika EA dať herné kódy len spoločnostiam, ktoré hru vyhypujú do neba nebola zrovna najlepšia) schytala od hráčov obrovskú dávku hejtu a dokonca mnohí povedali, že Bioware zabili svoju značku. Takže sa trochu obávam, že budem za divného keď napíšem, že mne sa Veilguard vlastne v mnohých ohľadoch celkom pozdával. Neznamená to, že by hra nemala žiadne problémy a určite to tiež neznamená, že som niektoré zmeny ocenil, no keď sa na celú hru pozriem ako celok, prevládajú vo mne pozitívne dojmy.
Najprv teda rozoberiem slabiny hry. Veľmi ma sklamalo, že sa stratil element z predošlých hier, kde naše rozhodnutia v predošlých hrách dokázali ovplyvniť aj jej pokračovania. Týmto ma Bioware vždy dokázali navnadiť k tomu, aby som sa pozrel na ďalšie pokračovania, pretože som nadobúdal reálny dojem, že sa dočkám ďalšej kapitoly svojho vlastného príbehu. Bolo to tak v Dragon Age a rovnako aj v Mass Effect. Tentokrát však veľa vecí z minulých hier vôbec nie je podstatných, až na jednu výnimku a tou je vzťah medzi Solasom a inkvizítorom. To, či spolu boli v romantickom vzťahu alebo nie dokáže totiž ovplyvniť samotné finále, čo je celkom fajn. Inak ale môžete štvrté Dragon Age rozbehnúť bez toho, aby ste v minulých hrách urobili čokoľvek.
Keď už sme ale pri tých rozhodnutiach, tak prial by som si, aby som mohol v hre urobiť viac zásadnejších rozhodnutí, ktoré by dávali pocit nejakého reálneho RPG. Väčšina rozhodnutí, ktoré v hre urobíte v zásade nič veľké neurobí (minimálne z pohľadu na celkový príbeh). Môžete síce urobiť rozhodnutia na konci príbehov vašich spoločníkov a pri veľkých udalostiach môžete urobiť niekoľko zásadnejších rozhodnutí, no neovplyvnia príbeh natoľko, aby ste v budúcnosti chceli vyskúšať iné cesty a dozvedieť sa čo všetko ste prehliadli. Toto bolo niečo, vďaka čomu som si Dragon Age vždy vedel veľmi užiť.
Rozobrať musím ešte aj fakt, že ovládať dokopy môžete len svoju postavu a vašim spoločníkom tentokrát môžete dávať len rozkazy. Tých ale ovládať nemôžete a vlastne ani nemôžu počas súboja zomrieť. Toto je v RPG veľmi zvláštny element, nakoľko sa vlastne vôbec nemusíte snažiť im nejako pomáhať, sledovať ich zdravie ani nič podobné. Oni sa o seba postarajú, vy sa počas súboja starajte hlavne o seba. Najmä keď si uveodmíte, že väčšina protivníkov na vás bude vďaka tomuto vyslovene cieliť a budete tak musieť často veľmi pružne reagovať. Hoci so súbojom samotným nemám problémy (povieme si za chvíľku) tak tento element má za následok to, že najlepšia metóda súboja je udrieť a ustúpiť. Nič lepšie dokopy nenájdete. Miestami som mal pocit, že som sa ocitol v podobnej situácii ako keď hrám tohtoročný Doom: The Dark Ages. Rook je tu v podstate štvaná zver a je treba to likvidovať hlava nehlava. V niečom ako Doom mi to nevadí, no v Dragon Age je to predsa len trochu na škodu. Mám rád, keď si môžem súboj lepšie nataktizovať.
Možno by som ešte mohol zmieniť, že po príbehovej stránke je The Veilguard jednoznačne tiež najslabším dielom, no súčasne si nemyslím, že by to bola až taká tragédia. Snažia sa vybudovať epický príbeh, kedy sa budete musieť postaviť dvom bohom a dáte dokopy armádu, s ktorou zvládnete obrovskú sebevražednú misiu. Prakticky mi to v mnohom pripomína Mass Effect 3, kedy ste museli spojiť dokopy celú galaxiu proti Reaperom. A aj finále (ktoré je teda mimochodom vynikajúce) mi pripadá ako keby ste spojili elementy z Mass Effect 2 a Mass Effect 3 dohromady a dostali tak výsledok toho, čo sme mali vidieť. Ale to, že príbeh nedosahuje kvality predošlých dielov zase neznamená, že by som ho vnímal vyslovene negatívne. Skôr som ním nebol až tak zaujatý. Na to, že sa tu odohrá niekoľko najväčších momentov, ktoré sme kedy mali možnosť vidieť je to ale vcelku smutné.
Prejdime však teraz na elementy, ktoré za mňa zvláda The Veilguard skvele. V prvom rade súbojový systém. Myslím si, že na ňom pracoval tím, ktorý ho spracoval aj v Mass Effect: Andromeda a je to cítiť. Vybral som si teda "rogue" štýl hry a neskutočne ma bavila rýchlosť bojov, energia, ktorá sem bola vložená a pocit, že som neustále skákal od jedného nepriateľa k druhému, pomocou ústupu dokázal na neho vystreliť a využiť niekoľko skrytých talentov, ktoré počas hry môžete odblokovať. Nemôžem povedať, že všetky špeciálne útoky sú dobré, no pokiaľ si nájdete tie, ktoré vám budú vyhovovať najlepšie, nemali by ste mať žiadny väčší problém. Funguje to skvele a bavil som sa pri tom. Či už pri menších alebo aj väčších nepriateľov, kedy sa mi možnosť rýchlo reagovať skutočne vyplatila.
Taktiež musím Bioware oceniť, že po negatívnej odozve na Mass Effect: Andromeda a Anthem doručili hru, ktorá bola asi najviac vyladená za posledné roky. Nedočkal som sa žiadnych pádov, žiadnych grafických glitchov ani ničoho, čo by ma pri hraní nejako rušilo. Jedinýkrát, kedy som musel hru reštartovať bol v momente, kedy som počas jednej misie mal vstúpiť do baru, ktorý mal už otvorené dvere. Tie ale mali byť zavreté a ich otvorením som mal v misii pokračovať. Po reštarte však všetko fungovalo jak malo a bol to dokopy jediný moment, kedy som zažil nejaký výraznejší problém. Musím Bioware uznať, že si dali prácu s tým, aby hra išla von v tip top stave a bola perfektne optimalizovaná.
Viacerí nadávali na vizuálnu stránku hry, no ja vonkoncom nesúhlasím. Uvediem však veci najprv na pravú mieru. Ocenil by som temnejšie a krvavejšie dobrodružstvo a bolo by super, keby sme sa dočkali niečoho ako bolo Dragon Age: Origins. No napriek tomu si myslím, že pozadia a jednotlivé miesta, ktoré v hre navštívite sú dobre nadizajnované, sú dostatočne distinktívne a príjemne sa na ne pozerá. Les Arlathan vyzerá skutočne fantasticky a exploráciou mapy v ňom nájdete aj niekoľko veľmi pekných miest, ktoré stojí za to vidieť. Necropolis by mohol byť na môj vkus trochu temnejší a strašidelnejší, ale aj tak si myslím, že v jadre vyzerá veľmi dobre. Mohol by som takto pokračovať. Platí to ale aj pre postavy, ktoré podľa mňa vyzerajú tentokrát skutočne živo a detailne. Od roku 2014 prešli veľký kus cesty a je to vidieť.
Čo sa inak postáv samotných týka, tiež s nimi nemám zásadnejší problém. Možno za to môže fakt, že som nikdy nebol fanúšik agresívnejšieho hlavého hrdinu (nikdy som nebol renegade Shepard alebo niečo podobné) a viac skôr sa snažím ísť hrdinskou cestou. A podľa toho som si vždy do tímu vyberal aj svojich spoločníkov. Čiže fakt, že všetci pôsobia v jadre dobrácky mi v tomto ohľade nevadilo. Nechcem tým povedať, že by som neocenil postavu ako bola napríklad Jack (Mass Effect 2) alebo Sten (Dragon Age: Origins), no tím mi celkovo vyhovoval. Akosi som si rád užíval hárem s Bellarou a Neve. :D
Prejdime ešte k tomu spomínanému finále. Myslím si, že v hre sú dobré zvraty, ktoré nebudete na prvý pohľad vidieť a dokážu ko koncu ešte posunúť príbeh do silnejšej emocionálnej roviny. Keď som sa dozvedel pravdu o Varricovi, mal som doslova slzy v očiach. Neveril som, že by sa Bioware skutočne rozlúčili s jednou z najlepších postáv, ktoré kedy vytvorili a poslali ho takýmto spôsobom na smrť. No súčasne to posunie celý príbeh zrazu do úplne inej roviny a dokáže jednotlivé scénky kompletne zmeniť. Niečo, čo ma skutočne veľmi prekvapilo a ohromilo.
A keď je čas na finálnu misiu, tak niektoré momentky som skutočne poriadne prežíval. Možno za to môže skutočnosť, že som si k svojmu tímu vybudoval silnejší vzťah ako mnohí iní, no napríklad keď som mal romancu s Neve a počas jednej akcie ju Elgernan uniesol, mal som pocit ako keby som skutočne stratil svoju spriaznenú dušu a nevedel čo s ňou odrazu bude. A keď som sa s ňou opätovne stretol a videl ju nakazenú s červenými očami snažiacu sa udržať pri zmysloch, pripomenulo mi to moment ako keď Hawke nechcel stratiť svoju sestru Bethany, keď ju zobral do Deep Roads. Niekedy sa do určitých momentov viem preniesť a toto bol jeden z nich.
Hra si už kritiky užila dosť a aj keď rozhorčeniu mnohých hráčov rozumiem, nedokážem túto hru odsúdiť. Má v sebe veľa dobrého, ktoré mi ako hráčovi imponovalo. Prial by som si temnejšie Dragon Age tak ako som ho poznal? Určite. Prial by som si lepšie voľby a možnosť ovládať svojich spoločníkov? Áno. Ale mám sa rozčuľovať nad tým, že mi tvorcovia nedoručili to čo som očakával a nedokázal tým oceniť to čo som dostal? V tomto prípade nie. Som rád, že som hre venoval svoj čas, neviem či by som sa k nej vrátil, ale určite to nebola strata času za 3/10 ako to niektorí na YouTube ohodnotili. A nie, za tento komentár som nedostal od EA zaplatené. :D
K sérii Dragon Age mám veľmi silný vzťah a vždy som sa ohromne tešil na každé jedno pokračovanie. Dragon Age: Origins považujem za jednu z najlepšie napísaných RPG, ktorú som hral a je prístupná prakticky akýmkoľvek hráčom. Dragon Age II ma svojho času nejako výraznejšie nebavil a pôsobila ako rýchlo vydaná hra, ktorá bola skôr na objednávku EA než plnhodnotné dielo. Ústredná príbehová linka bola ale dostatočne zaujímavá a minimálne sme sa dočkali veľmi silného finále. A navyše sa tu začala cesta jednej z najlepších postáv celej série, Varrica. Následne sme sa v roku 2014 dočkali Dragon Age: Inquisition, ktoré pôsobilo ako to veľké dielo, ktoré sme očakávali naposledy. Mal by som však niekedy ešte dokončiť aj jednotlivé DLC, ktoré hra dostala, nakoľko mám pocit, že pôvodné finále je asi najslabšie, aké sme tu kedy mali. Hra však mala dostatok zaujímavého kontentu, ktorý ma opäť dokázal pohltiť na skoro 100 hodín hrania. A konečne roku 2024 vyšlo dlho očakávané pokračovanie, ktoré si zrejme opäť prešlo strastiplnou cestou. Dokonca sa bolo z nejakého dôvodu premenované z pôvodného Dread Wolf na Veilguard. Pomohlo to celkovému výsledku?
Dragon Age: The Veilguard to malo vskutku veľmi náročné. Napriek tomu, že sa hra dočkala vcelku pozitívnej odozvy od krititkov (hoci taktika EA dať herné kódy len spoločnostiam, ktoré hru vyhypujú do neba nebola zrovna najlepšia) schytala od hráčov obrovskú dávku hejtu a dokonca mnohí povedali, že Bioware zabili svoju značku. Takže sa trochu obávam, že budem za divného keď napíšem, že mne sa Veilguard vlastne v mnohých ohľadoch celkom pozdával. Neznamená to, že by hra nemala žiadne problémy a určite to tiež neznamená, že som niektoré zmeny ocenil, no keď sa na celú hru pozriem ako celok, prevládajú vo mne pozitívne dojmy.
Najprv teda rozoberiem slabiny hry. Veľmi ma sklamalo, že sa stratil element z predošlých hier, kde naše rozhodnutia v predošlých hrách dokázali ovplyvniť aj jej pokračovania. Týmto ma Bioware vždy dokázali navnadiť k tomu, aby som sa pozrel na ďalšie pokračovania, pretože som nadobúdal reálny dojem, že sa dočkám ďalšej kapitoly svojho vlastného príbehu. Bolo to tak v Dragon Age a rovnako aj v Mass Effect. Tentokrát však veľa vecí z minulých hier vôbec nie je podstatných, až na jednu výnimku a tou je vzťah medzi Solasom a inkvizítorom. To, či spolu boli v romantickom vzťahu alebo nie dokáže totiž ovplyvniť samotné finále, čo je celkom fajn. Inak ale môžete štvrté Dragon Age rozbehnúť bez toho, aby ste v minulých hrách urobili čokoľvek.
Keď už sme ale pri tých rozhodnutiach, tak prial by som si, aby som mohol v hre urobiť viac zásadnejších rozhodnutí, ktoré by dávali pocit nejakého reálneho RPG. Väčšina rozhodnutí, ktoré v hre urobíte v zásade nič veľké neurobí (minimálne z pohľadu na celkový príbeh). Môžete síce urobiť rozhodnutia na konci príbehov vašich spoločníkov a pri veľkých udalostiach môžete urobiť niekoľko zásadnejších rozhodnutí, no neovplyvnia príbeh natoľko, aby ste v budúcnosti chceli vyskúšať iné cesty a dozvedieť sa čo všetko ste prehliadli. Toto bolo niečo, vďaka čomu som si Dragon Age vždy vedel veľmi užiť.
Rozobrať musím ešte aj fakt, že ovládať dokopy môžete len svoju postavu a vašim spoločníkom tentokrát môžete dávať len rozkazy. Tých ale ovládať nemôžete a vlastne ani nemôžu počas súboja zomrieť. Toto je v RPG veľmi zvláštny element, nakoľko sa vlastne vôbec nemusíte snažiť im nejako pomáhať, sledovať ich zdravie ani nič podobné. Oni sa o seba postarajú, vy sa počas súboja starajte hlavne o seba. Najmä keď si uveodmíte, že väčšina protivníkov na vás bude vďaka tomuto vyslovene cieliť a budete tak musieť často veľmi pružne reagovať. Hoci so súbojom samotným nemám problémy (povieme si za chvíľku) tak tento element má za následok to, že najlepšia metóda súboja je udrieť a ustúpiť. Nič lepšie dokopy nenájdete. Miestami som mal pocit, že som sa ocitol v podobnej situácii ako keď hrám tohtoročný Doom: The Dark Ages. Rook je tu v podstate štvaná zver a je treba to likvidovať hlava nehlava. V niečom ako Doom mi to nevadí, no v Dragon Age je to predsa len trochu na škodu. Mám rád, keď si môžem súboj lepšie nataktizovať.
Možno by som ešte mohol zmieniť, že po príbehovej stránke je The Veilguard jednoznačne tiež najslabším dielom, no súčasne si nemyslím, že by to bola až taká tragédia. Snažia sa vybudovať epický príbeh, kedy sa budete musieť postaviť dvom bohom a dáte dokopy armádu, s ktorou zvládnete obrovskú sebevražednú misiu. Prakticky mi to v mnohom pripomína Mass Effect 3, kedy ste museli spojiť dokopy celú galaxiu proti Reaperom. A aj finále (ktoré je teda mimochodom vynikajúce) mi pripadá ako keby ste spojili elementy z Mass Effect 2 a Mass Effect 3 dohromady a dostali tak výsledok toho, čo sme mali vidieť. Ale to, že príbeh nedosahuje kvality predošlých dielov zase neznamená, že by som ho vnímal vyslovene negatívne. Skôr som ním nebol až tak zaujatý. Na to, že sa tu odohrá niekoľko najväčších momentov, ktoré sme kedy mali možnosť vidieť je to ale vcelku smutné.
Prejdime však teraz na elementy, ktoré za mňa zvláda The Veilguard skvele. V prvom rade súbojový systém. Myslím si, že na ňom pracoval tím, ktorý ho spracoval aj v Mass Effect: Andromeda a je to cítiť. Vybral som si teda "rogue" štýl hry a neskutočne ma bavila rýchlosť bojov, energia, ktorá sem bola vložená a pocit, že som neustále skákal od jedného nepriateľa k druhému, pomocou ústupu dokázal na neho vystreliť a využiť niekoľko skrytých talentov, ktoré počas hry môžete odblokovať. Nemôžem povedať, že všetky špeciálne útoky sú dobré, no pokiaľ si nájdete tie, ktoré vám budú vyhovovať najlepšie, nemali by ste mať žiadny väčší problém. Funguje to skvele a bavil som sa pri tom. Či už pri menších alebo aj väčších nepriateľov, kedy sa mi možnosť rýchlo reagovať skutočne vyplatila.
Taktiež musím Bioware oceniť, že po negatívnej odozve na Mass Effect: Andromeda a Anthem doručili hru, ktorá bola asi najviac vyladená za posledné roky. Nedočkal som sa žiadnych pádov, žiadnych grafických glitchov ani ničoho, čo by ma pri hraní nejako rušilo. Jedinýkrát, kedy som musel hru reštartovať bol v momente, kedy som počas jednej misie mal vstúpiť do baru, ktorý mal už otvorené dvere. Tie ale mali byť zavreté a ich otvorením som mal v misii pokračovať. Po reštarte však všetko fungovalo jak malo a bol to dokopy jediný moment, kedy som zažil nejaký výraznejší problém. Musím Bioware uznať, že si dali prácu s tým, aby hra išla von v tip top stave a bola perfektne optimalizovaná.
Viacerí nadávali na vizuálnu stránku hry, no ja vonkoncom nesúhlasím. Uvediem však veci najprv na pravú mieru. Ocenil by som temnejšie a krvavejšie dobrodružstvo a bolo by super, keby sme sa dočkali niečoho ako bolo Dragon Age: Origins. No napriek tomu si myslím, že pozadia a jednotlivé miesta, ktoré v hre navštívite sú dobre nadizajnované, sú dostatočne distinktívne a príjemne sa na ne pozerá. Les Arlathan vyzerá skutočne fantasticky a exploráciou mapy v ňom nájdete aj niekoľko veľmi pekných miest, ktoré stojí za to vidieť. Necropolis by mohol byť na môj vkus trochu temnejší a strašidelnejší, ale aj tak si myslím, že v jadre vyzerá veľmi dobre. Mohol by som takto pokračovať. Platí to ale aj pre postavy, ktoré podľa mňa vyzerajú tentokrát skutočne živo a detailne. Od roku 2014 prešli veľký kus cesty a je to vidieť.
Čo sa inak postáv samotných týka, tiež s nimi nemám zásadnejší problém. Možno za to môže fakt, že som nikdy nebol fanúšik agresívnejšieho hlavého hrdinu (nikdy som nebol renegade Shepard alebo niečo podobné) a viac skôr sa snažím ísť hrdinskou cestou. A podľa toho som si vždy do tímu vyberal aj svojich spoločníkov. Čiže fakt, že všetci pôsobia v jadre dobrácky mi v tomto ohľade nevadilo. Nechcem tým povedať, že by som neocenil postavu ako bola napríklad Jack (Mass Effect 2) alebo Sten (Dragon Age: Origins), no tím mi celkovo vyhovoval. Akosi som si rád užíval hárem s Bellarou a Neve. :D
Prejdime ešte k tomu spomínanému finále. Myslím si, že v hre sú dobré zvraty, ktoré nebudete na prvý pohľad vidieť a dokážu ko koncu ešte posunúť príbeh do silnejšej emocionálnej roviny. Keď som sa dozvedel pravdu o Varricovi, mal som doslova slzy v očiach. Neveril som, že by sa Bioware skutočne rozlúčili s jednou z najlepších postáv, ktoré kedy vytvorili a poslali ho takýmto spôsobom na smrť. No súčasne to posunie celý príbeh zrazu do úplne inej roviny a dokáže jednotlivé scénky kompletne zmeniť. Niečo, čo ma skutočne veľmi prekvapilo a ohromilo.
A keď je čas na finálnu misiu, tak niektoré momentky som skutočne poriadne prežíval. Možno za to môže skutočnosť, že som si k svojmu tímu vybudoval silnejší vzťah ako mnohí iní, no napríklad keď som mal romancu s Neve a počas jednej akcie ju Elgernan uniesol, mal som pocit ako keby som skutočne stratil svoju spriaznenú dušu a nevedel čo s ňou odrazu bude. A keď som sa s ňou opätovne stretol a videl ju nakazenú s červenými očami snažiacu sa udržať pri zmysloch, pripomenulo mi to moment ako keď Hawke nechcel stratiť svoju sestru Bethany, keď ju zobral do Deep Roads. Niekedy sa do určitých momentov viem preniesť a toto bol jeden z nich.
Hra si už kritiky užila dosť a aj keď rozhorčeniu mnohých hráčov rozumiem, nedokážem túto hru odsúdiť. Má v sebe veľa dobrého, ktoré mi ako hráčovi imponovalo. Prial by som si temnejšie Dragon Age tak ako som ho poznal? Určite. Prial by som si lepšie voľby a možnosť ovládať svojich spoločníkov? Áno. Ale mám sa rozčuľovať nad tým, že mi tvorcovia nedoručili to čo som očakával a nedokázal tým oceniť to čo som dostal? V tomto prípade nie. Som rád, že som hre venoval svoj čas, neviem či by som sa k nej vrátil, ale určite to nebola strata času za 3/10 ako to niektorí na YouTube ohodnotili. A nie, za tento komentár som nedostal od EA zaplatené. :D
Doom: The Dark Ages