Doom: The Dark Ages

Tak sme úspešne došli na koniec tejto pekelnej jazdy a musím povedať, že neostal som sklamaný. Doom: The Dark Ages možno už nie je tou akčnou hrou, ktorú sme si kedysi užívali v 90-tych rokoch, no to nič nemení na tom, že je to veľmi solídna zábava, pri ktorej prelejete hektolitry démonickej krvi ... a to v žiadnom prípade nepreháňam. Možno to nie je taktické ako som si vedel užívať v minulosti, no razancia, s akou sa v tejto hre pustíte do akcie je tak dobrá, že to človeku vlastne ani nevadí, že tentokrát sa proste bude musieť popasovať s démonmi doslova na päste.

Najväčšou novinkou s ktorou The Dark Ages prišli je váš motorový štít, ktorý funguje podobne ako keby ste po nepriateľoch neustále hádzali motorové píly a navyše sa k vám vie vrátiť ako štít Kapitána Ameriky. A musím povedať, že po tom ako som to vyskúšal by som sa už k tradičnému motorovému rezaniu nevrátil. Človek sa cíti ako absolútny Boh, keď môže vrhať štítom a brániť sa ním pred útokmi nepriateľov. je to absolútna lahôdka, ktorú som dokázal plne oceniť.

Opäť disponujete aj solídnym arzenálom zbraní, pričom nechýbajú ani najväčšie klasiky ako je parádny Super shotgun, no dočkali sme sa aj niekoľkých noviniek. Zbrane možno môžu spočiatku na niekoho pôsobiť, že dokopy neponúkajú poriadny útok, no všetko sa to zmení, keď ich dostanete na ich maximálnu úroveň. Vtedy sa z toho stane totálny masaker, kde je hrdina prakticky skoro nesmrteľný. Ak sa vám podarí správne načasovať jednotlivé melee útoky proti nepriateľom (ktorými získavate nové náboje), budete mať o zábavu postarané. Niektoré finálne boss súboje vás možno budú vedieť občas trochu potrápiť, no v princípe môžem povedať, že správna voľba zbrane a dobré načasovanie melee útokov z vás urobí aboslútne neporaziteľného bojovníka, na ktorého nestačia ani tí najsilnejší. Ja som teda hral hru na úrovni "Hurt Me Plenty" a musím povedať, že po plnom vylepšení zbraní mi ani najväčší démoni nestačili. Útok, obrana, odraz protivníkovych útokov (keď svietia na zeleno) a následne sa dostať čo najviac dopredu a zasadiť kvalitnú ranu palcátom. Znie to divne, ale funguje to.

Bavilo ma aj skúmanie jednotlivých máp a hľadanie všetkých secretov, ktoré sa tu nachádzajú (hoci je pravda, že keď si otvoríte mapu, všetko v princípe dokážete nájsť a hra v tomto smere neprináša moc veľkú výzvu. Ale aspoň sa vyhnete tomu, že nejaký predmet obídete (pokiaľ vás teda rovnako ako mňa baví prechádzať všetky kúty levelov a hľadať všetko, čo ponúkajú). Je tu dosť čo na objavovanie a stojí za to preskúmať všetky kúty mapy. Hra okrem toho ponúka pre vás aj nejaké výzvy, za ktoré môžete získať nové skiny na zbrane alebo viac zlata na vylepšovanie zbraní. Nie sú povinné, ale stojí za to ich aspoň skúsiť splniť.

Kde však The Dark Ages za mňa najviac zlyháva sú príbehové scénky. V prvom rade je to neskonale prevarený príbeh, ktorý sme počuli a videli miliónkrát a neprináša dokopy nič nové... a okrem toho je treba si povedať, že Doom je hra, pri ktorej nikoho asi samotný príbeh ani len nezaujíma. Máte len chuť chytiť do ruky zbraň a likvidovať démonov hlava nehlava. Nezaujíma vás nejaký "mcguffin", ktorý chce získať náš ústredný antagonista, a proti ktorému sa budete musieť postaviť, lebo unesie dcéru kráľa sentinelov (ľudí) ... a podobné veci, ktoré dokopy nič hre nepridávajú. Jediné čo skôr robia je zabíjajú čas.

Okrem toho tu hra ešte implementovala aj dva typy levelov, ktoré možno nie každého budú úplne baviť. Okrem klasických levelov tu tak môžete aj bojovať v obrovskom robotovi, ktorým môžete na päste zlikvidovať obrovských démonov. Nastavené je to za mňa tak mizerne, že aj keby ste v tom náhodou prehrali, tak vás to vôbec nebude baviť. Technika v tomto prípade je tak elementárna, že s výnimkou finálneho levelu, kde sa na vás môže narazť vrhnúť viacero protivníkov to neprináša žiadnu výzvu a je to len čistá nuda. Proste len mlátite démonov a likvidujete všetko čo vám príde do cesty vo vašom mega brnení.

Na druhej strane však hra ponúka ešte aj levely, kde lietate na vašom vernom drakovi a hoci chápem ak vám toto neimponovalo, ja som si ich celkom užil. Pôsobilo to na mňa trochu ako "How To Train Your Dragon" simulátor a je to celkom zábavné. Bojovanie a strieľanie počas týchto časti už až tak zábavné nie je, ale samotné lietanie oceňujem.

Vo výsledku tak The Dark Ages v podstate splnili svoju misiu. Doručili presne ten typ hry, aký som očakával a dokázalo ma to zabaviť. Pri takejto hre stačí proste vypnúť mozog a masakrovať všetko naokolo. Ak je to vaša šálka kávy, určite sa zabavíte tiež. Dúfam len, že štít sa vráti aj niekedy v budúcnosti, lebo opäť poviem, že je to najväčšia lahôdka celej hry.