Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.

Hi-Fi Rush

25.01.2023
15.03.2024
81
17 hodnocení Platformy
Žánr

Forma
placená hra
Rozsah
samostatná hra
Multiplayer
ne

Chai je mladík žijící hudbou a v hlavě má jen sen stát se rockovou hvězdou. Na kytaru si však moc nezahraje, neb má zlomenou ruku a proto se zapíše k experimentu k jedné megakorporaci nabízející lidem robotické protézy. Při experimentu však dojde k malinké chybě a následkem náhody je do něj vložen jeho hudební přehrávač, který mu propůjčuje nevídané schopnosti. Korporací je však vyhodnocen jako vadný kus určený ke zničení a tak začíná Chaiova cesta za svobodou a zničení korporátu. Nebude na to však sám...

Hi-Fi Rush je rytmická third-person bojová akce od tvůrců The Evil Within nebo Ghostwire: Tokyo, kde se celý svět, respektive zdejší futuristické město, podřizuje danému rytmu. Především jsou to však vaše útoky, které nabírají na síle a výši skóre dle vašeho trefování se do beatu jednotlivých skladeb. Na rozdíl od podobných rytmických her vás však hra nepřerušuje, pokud se netrefíte do rytmu a nechá vás pohodlně hrát i mimo vnímání hudby, ač vás to ve výsledku znevýhodňuje na bojišti. Protivníky vám pak dělají především roboti vytvoření onou korporací, případně i její zaměstnanci.

Nepřekvapí, že soundtrack je zde na prvním místě a ve hře zazní skladby od Nine Inch Nails, The Prodigy, Number Girl, The Black Keys, The Joy Formidable nebo Wolfganga Gartnera. Tvůrci však mysleli i na streamery a let's playery a hra nabízí alternativní hudební mód, který licencované skladby nahrazuje originálními skladbami vytvořenými přímo pro hru.


Poslední diskuzní příspěvek


Nejlépe hodnocené komentáře

  • PC 80
Herní výzva 2023 - 4. Země Vycházejíciho Slunce

Myslím si, že ak by ste chceli vyskúšať nejakú solídnu akčnú zábavu podanú trošku japonským anime štýlom, tak Hi-Fi Rush je presne ten titul, ktorý oceníte. Titul, ktorý som rozhodne nemal na svojom zozname očakávaní, no dokázal ma veľmi príjemne prekvapiť a hlavne je vidno, že sa tvorcom podarilo napísať solídny scenár, ktorý ma dokázal držať až do konca. Nezaobíde sa to bez niekoľkých zakopnutí, ale je skvelé, keď sa človek vie dočkať niečoho, čo sa nebráni byť vtipné, no súčasne aj v správych momentoch získať dramatický nádych.

Náš hlavný hrdina Chai je podľa mňa skvelá ukážka toho ako robiť zaujímavého hlavného hrdinu. Je to primárne týpek, ktorý má všetko na háku a zo všetkého si robí srandu. Sníva, že bude rockovou hviezdou a to napriek tomu, že dokopy nemá žiadne hudobné nadanie. No potom, ako sa rozhodne vylepšiť svoju zlomenú ruku, do operácie sa nešťastne pripletie jeho MP3 prehrávač, ktorý skončí priamo na jeho hrudi. Dopadne to tak, že Chai odrazu bude vo všetkom okolo seba cítiť rytmus a táto nová schopnosť je presne to, čo by si ako vychádzajúca rocková hviezda predstavuje. Problém je len ten, že spoločnosť Vandelay, ktorá sa o to vylepšenia starala to vyhodnotí ako defekt a tých sa treba zbaviť. Chai sa teda bude musieť brániť a postaviť sa proti všetkým, ktorí mu prídu do cesty. Našťastie však na tejto ceste nebude sám a spolu s dobrou partiou priateľov a pomocníkov to bude mať o niečo jednoduchšie.

Najlepšie na tomto titule sú 2 veci. Primárne skvelý a dynamický gameplay, ktorý vám umožňuje robiť veľké množstvo útokov, dávať dokopy solídne kombá, učiť sa niekoľko nových trikov a takisto špeciálne útoky, ktoré vám zabezpečia skutočne poriadnu výhodu proti komukoľvek. Je to to neskutočná zábava a počas celého času som si hovoril, že nenájdem nič, čo by mi v tomto smere prekážalo. V hre sú aj dobrým spôsobom ukryté rôzne secrety, ktoré budete môcť postupne poobjavovať. Jediná škoda je tá, že niektoré časti hry budú pre vás nedostupné, nakoľko ešte nebudete ovládať všetky potrebné talenty. Bude preto treba sa neskôr do levelov vrátiť a objaviť všetko, čo ste predtým nemohli. Keby sme mali možnosť sa vrátiť aj počas prvého prechádzania hry, nemal by som problémy, no v princípe tak niektoré veci nájdete až keď hru prvýkrát dokončíte. Každopádne platí, že zábava je to však solídna.

Druhé veľké plus má odo mňa hra za postavy. Príbeh je síce zaujímavý, no v princípe neprináša niečo, čo už nepoznáme. Pokiaľ si teda odmyslím jeho zasadenie do tohto robotického sveta. Ale vďaka týmto postavám je podľa mňa titul silný. Či už hrdinovia, či zloduchovia... všade sú zaujímavé alebo vtipné postavy, ktoré dokážu celý tento svet poriadne odzvláštniť. Jedinou výnimkou je náš ústredný zloduch Kale, ktorý je pre mňa skôr stereotypný kravaťák a šéf s komplexmi Boha. Videli sme to miliónkrát a tento nie je o nič výraznejšie obohatený. Ale na druhú stranu sem-tam má aspoň nejakú dobrú hlášku, ako keď musí nechať otvoriť kaviareň.

Animácie sú takisto skvelé. Hra má svojho na pohľad skvelého komixového ducha, okrem toho so spomínaným rytmom vo všetkom to tomu celému prostrediu dodáva o niečo lepší feeling. Bavili ma aj stretnutia s niektorými robotmi, ktorí si v tomto svete žijú tak trošku zvláštnym životom a dokážu tiež pridať niečo do humoru tejto hry. Čo mi ešte prekážalo trošku bol bodovací systém, ktorému som miestami absolútne nerozumel. Prečo to vie dať horšie známky, keď sa vám podarilo získať celkom obstojné výsledky? Neviem ako to funguje, ale ok. Treba však povedať, že túto hru odporúčam tento rok vyskúšať každému. Zabavíte sa nadmieru a ide o solídny titul do vašej kolekcie.

Pro: hrateľnosť, postavy, solídne napísané, animácie

Proti: bodovací systém, Kale je nundá postava,

+11
  • XboxX/S 75
Herní výzva 2024 – 5. "Nikdy se nevzdávej!" (Hardcore) - Dohraj hru, ve které hraješ za postavu s fyzickou indispozicí.

Hi-Fi Rush ma zaujal už dávnejšie vďaka vysokému hodnoteniu (tu aj inde) a zaujímavej "rhythm-based action" hernej mechanike. Trochu ma ale odrádzal "japonský vizuál", ktorý veľmi neobľubujem, ale vďaka hernej výzve a faktu, že hra je súčasťou Xbox Game Pass-u, som to napokon skúsil. Neľutujem.

Hlavným hrdinom je trochu prostoduchý Chai, ktorý sníva o kariére rockovej hviezdy. Bohužiaľ, má postihnutú ruku, takže hranie na gitare je vylúčené. Našťastie je tu megakorporát Vandelay Technologies a jeho Project Armstrong, testovací program na implantáciu kybernetických končatín. Chai sa v úvode do programu dostane, ale nešťastnou náhodou sa do celého procesu operácie dostane aj jeho vreckový hudobný prehrávač, ktorý skončí voperovaný v jeho hrudníku. Našťastie z toho nie je taký prúser ako vo filme The Fly (pamätníci vedia). Naopak, Chai začne vnímať akési hudobné spojenie so svojím okolím. S novou rukou vie Chai vyskladať niečo ako gitaru, ktorá je jeho hlavnou (a v podstate jedinou) zbraňou. Po poloúspešnej operácií je totiž onálepkovaný ako "defekt" a celá korporácia mu kvôli tomu pôjde po krku. Zamestnanci korporácie a teda vaši protivníci sú (s výnimkou managementu) výlučne roboti.

Toľko k úvodu, prejdime k hraniu. Celou pointou je počúvať pesničky v pozadí a so svojimi útokmi sa "triafať do rytmu". Pre ľudí s "hudobným hluchom" (napr. ja) sú tu našťastie aj vizuálne pomôcky - celý svet sa hýbe do rytmu práve hranej pesničky. Veľmi zjednodušene, predstavte si to ako Guitar Hero, akurát svojimi "kombami" kosíte nepriateľov. Postupom času odomykáte nové útočné kombinácie a iné vylepšenia. Neskôr sa k vám pridajú aj rôzni spolubojovníci, ktorých počas boja môžete na krátky okamih privolať. Toto sa neskôr stane nevyhnutnosťou, pretože pomocníci prinášajú do boja jedinečné skilly, bez ktorých určitých nepriateľov nemožno (alebo len veľmi ťažko) poraziť. Dôležité je tiež spomenúť, že vaši protivníci útočia tiež výlučne do rytmu, čo dáva hrdinovi priestor na mimorytmické úskoky. Boj je zábavný a jeho náročnosť lineárne stúpa. Ku koncu som si už musel rôzne kombinácie pospevovať alebo klopkať nohou, inak hrozil návrat k poslednému checkpointu.

Musím povedať, že príbeh hry začal dosť stupídne a hlavný hrdina mi bol dosť nesympatický, čo sa neskôr začalo meniť k lepšiemu len mierne. Čo mi však vyslovene sadlo do noty bol humor. Celá hra je neskutočná satira na korporátnu mašinériu a je vidieť, že vývojári s tým majú svoje skúsenosti. Málokedy sa mi stáva, že otváram a čítam všetky nepovinné správy v hre, ktoré dotvárajú príbeh. Jedná sa o emaily, ktoré sú karikatúrou bežných korporátnych emailov. Bossovia sú v podstate management. Hlava QA, vedúca produkcie, atď až po finálneho CEO. Niektorí sú fakt mimoriadne vtipní. Najviac pobavil Zanzo, vedúci "Research & Development", ktorý na mňa v jeden moment kričal počas tele-konferencie, až ho jeden z kolegov musel upozorniť, že má mikrofón na "mute".

Hra mi na NORMAL obtiažnosti zabrala príjemných 13 hodín a ani som pri tom veľmi nenadával. Viem si ale predstaviť, že na vyšších obtiažnostiach to asi bude celkom mordor. Čím vyššia obtiažnosť, tým vyšší dôraz sa kladie na precíznosť triafania sa do rytmu. Občas som si pri hraní spomenul na film Whiplash. V hre tiež príjemne prekvapili aj niektoré licencované pesničky. Môj osobný favorit bol song od The Prodigy - Invaders Must Die. Kto pracujete v korporácií, máte radi japonský vizuálny štýl a páčia sa vám rhythm-based hry, pokojne si ešte k hodnoteniu pripíšte pár percent navrch.
+10
  • XboxX/S 80
Celkem rozumím tomu, kde se vzala ona vlna nadšení z shadowdropu Hi-Fi Rushe, ale i když jsem si hraní vlastně užil, o žádnou velkou díru do herního světa zrovna nejde. V game passu jsem po ní sáhl víceméně jen kvůli letošní herní výzvě, a i když mě hra bavila, přijde mi, že se při vydání nakonec trošku nadhodnocovala.

Hi-Fi Rush bych připodobnil k jakési herní variaci na Scotta Pilgrima. Hlavní postava Chai je takový správný pako, často balancující na hraně trapnosti, kterou ale za mě naštěstí nikdy tak docela nepřekročí. V doprovodu ostatních více či méně nevýrazných postav se ocitne uprostřed už milionkrát viděného příběhu o nadvládě zlé korporace a boji o svobodu myšlení, individuality a blá blá... všichni známe. Není to nuda, jen už to tu stokrát bylo. Naštěstí je příběh celkem dobře prošpikován vtipnými hláškami a situacemi, takže se dal i tak v pohodě strávit.

Gró hry spočívá v lineární sérii rubaček do rytmu hudby. Souboják funguje docela dobře, jen je občas trošku nepřehledný, jako když vám ve výhledu zrovna zaclání obří vedlejší postava, která se objevuje na zavolání přímo za vámi. Komba do rytmu beatu vám po chvilce samy přejdou do ruky a za doprovodu hudby jsou souboje velmi uspokojující. Jak je Hi-Fi Rush dobrá mlátička, tak je to špatná plošinovka. Poměr soubojů a plošinovkových části je asi tak 7:3, takže čistě matematicky to není až takový problém... no i tak si nejde nevšimnou nedoladěného pohybu při změně směru v běhu a hlavně divného skákání, které je nesmyslně přehnaně vertikální a působí v ruce prostě jinak, než byste čekali.

Highlightem hry bych označil asi bossy, kterých je ve hře tak akorád a navíc je každý trocšku jiný a něčím originální. Jsou poměrně dlouhé, ale progress se ukládá i mezi jednotlivými fázemi, takže nedochází k frustraci. Tohle koneckonců nemá být Dark Souls.

Od hudby jsem čekal asi trošku víc, ale zrovna když už jsem si říkal, že se blížím ke konci a jaká to začíná být nuda, došlo naprosto nečekaně na Invaders Must Die, kteří sedli do dané situace jako prdel na hrnec. Takže jinak: Outsourcovaný soundtrack je místy super, originální skladby už nic extra nejsou, ale jako výplň koridorových misí to stačí.

Za mě fajn hra z game passu, ale asi bych si ji nekoupil.

Pro: Artstyle, combat systém, vtipnost, délka, Korsica

Proti: Platforming, původní hudba

+9 +10 −1