Pozrime sa na Zena z jeho dvoch koncotvaroch prepojených tenkou nitkou udržujúcou ich síce bez výraznejších konfliktov pokope no s chýbajúcou funkciou vyživovacej pupočnej šnúry vďaka ktorej by navzájom profitovali zo svojich výhod.
Svet Zenozoiku ma zaujal ako už po dlhej dobe žiaden herný svet. Treťohorná surealistická krajina, obskurné postavy s takmer borgesovskými zámermi , návšteva u Golema v krajine na konci sveta , kde veci už stratili svoj účel, zjavným freudovským podtextom krásno-odporne vykreslený/á bytosť matkaotec, sexy afro čaja a podmanivá hudba, skrátka juhoameričania vytvorili universum ako zákon magického realizmu káže ) Po prvom prechode mi je jasné , že do tohto sveta sa určite ešte vrátim aby som ho preskúmal oveľa dôkladnejšie.
https://www.youtube.com/watch?v=0hYZaqYCZyQ
Svet Zenozoiku ma frustroval ako už po dlhej dobe žiaden herný svet. Je totiž čistokrvná bojovka. Od začiatku až do konca. Ak ste ako ja, menej prsto reflekčne zručný máte smolu. Bez trainera to dáte len s veľkou dávkou trpezlivosti a zaťatými zubami (kým si dokonale neosvojíte ovládanie ), pretože každý úder musí byť presne načasovaný a súboje s väčšinou troma protivníkmi takticky zvládnuté. Nečakajte, že zatiaľ čo sa budete byť s jedným, zvyšní dvaja férovo počkajú opodiaľ, kým na nich príde rada. Bojové pohyby sú komplexné ( nezabudlo sa ani na nohy z pohľadu očí), naviac to celé efektne vyzerá, teda s myšou a klávesnicou odviedli vývojari dobrú prácu aj keď na intuitívnosti by sa ešte dalo zapracovať. Streľba z kostenných zbraní je skôr takým doplnkom a aj vďaka tomu, že ich nepriatelia veľmi radi vyrážajú z rúk ju až tak nevyužijete.
A sme na konci pupočnej šnúry či skôr pri nej. Príbeh ! . Neprekážala mi totálna tunelovosť, ale pokiaľ vás nenadchnú boje môžete sa pomerne skoro začať nudiť, pretože inú ineteraktivitu vám hra neponúkne , čo je pri spomínanej fascinácii svetom Zenozoika škoda. Všetko zaujímave sa dozviete z vizuálnych monológov postáv, no nič z toho nie je hernou náplňou a len tupé bitky potom dosť degradujú putovanie hlavných hrdinov.

Musím sa priznať , že príbehom v hrách W40k som nikdy nevenoval pozornosť. Z jeho detailného a prepracovaného univerza veľa nevyťažili a ich afektované gýčovité dialógy ma iba iritujú. Napriek tomu som si tieto stratégie obľúbil, pretože z pohľadu hrateľnosti sa im veľa vyčítať nedalo. Druhý diel vykročil trochu inou cestou a hlavne dosť zarúbanou. Datadisk sa ju snaží vyčistiť a v niečom sa mu to aj darí no od diaľnice ( trochu zlomyseľné prirovnanie, kedže tie koridory na W40k mapách sú všetko možné len nie diaľnice)) prvého dielu to má ešte dosť ďaleko.
Hlavná správa je, že zmizli generované voliteľné misie a príbehové majú aspoň akú takú nápaditosť. Úroveň hrdinov sa zvýšila na 30, pribudli knihovník a ďalšia stupnica schopností tzv korupčná (nezľaknite sa) vôbec sa netreba báť vyskúšať ju, len si dajte pozor pri predposlednej misii, lebo veliteľ s najväčšou korupciou vás opustí, tak aby ste neprišli o najobľúbenejšieho bojovníka ) Hrateľnosť mi prišla o čosi lepšia ako v základnej hre. Primárne ide stále o príklon k akčnému RPG a fakt ma bavilo čistiť mapy len s troma snipermi a využívať špeciálne schopnosti ďalších dvoch jednotiek. Na druhej strane pri naozaj veľkých bitkách hrdinovia začínajú "žiť svojim životom" a vy im len doplňujete život. )
PS : Záverečného bossa som nehrdinsky upiplal na diaľku asi po pol hodine )

Komentár sa týka iba singlu
Tento diel je jedným slovom rozporuplný. Kampaň ma síce okolo 50 misií, ale 2/3 z nich sú nastavovaná vata. Buď bránite rovnaké budovy pred troma vlnami nepriateľov stále dookola, alebo prechádzate mapu z jedného konca na druhý aby ste zabili nejakého minibossa. Keď to budete opakovať už po x-tý raz, len si smutne povzdychnete. Naštastie je táto nuda voliteľná ináč by to bol strašný opruz.
Oproti jedničke ktorá bola klasická Relicovská bojová stratégia nastal výrazný posun k RPG. Namiesto armády máte štyroch veliteľov s dvoma, troma jednotkami a s nimi len bojujete, takže nestaviate nič. Zásoby doplňujete počas akcie rozstreľovaním okolitých bedien. Za misie získavate expy po ktorých sa velitelia šplhajú na max level 20 a pri každej novej úrovni si rozdeľujú 2 body do zdravia,rukavíc,pušiek a energie. V každej misii získate naviac vždy nejaký nový a lepší kvér. Ono na prvý pohľad je ten systém prepracovaný. Vo finále nebudete mať vylepšené všetko takže si musíte premyslieť či chcete bojovníka ,strelca ,alebo zamaskovaného snipera, lenže v konečnom dôsledku je to vlastne jedno. Silný budete tak či tak a všetky tie bonusy na všetko možné (a že ich bolo) mi úplne splývali do neroznateľnej masy.
Armádu máte síce minimalistickú, ale o masakrálne boje rozhodne neprídete. Privolávať si môžete raketové plošné útoky,hádzať granáty a k dispozícii máte aj iné ability, ktorých deštrukčný účinok spoľahlivo vynahradí "chýbajúce" oddiely.
Suna sumárum - priemernú kampaň za mariňákov na biednych pár mapách (po úvodných misiách som nadobudol dojem, že stále točím dve tie isté), zachraňujú naštastie stále efektné bitky a hrdinovia.

Len čo ma more vyplavilo na breh a trochu som sa spamätal už sa do mňa pustila nejaká ženská aby som tu nepostával ako nejaký tĺk a zohnal pre ňu jedlo a úkryt kde by si ona chudinka po tom desivom stroskotaní mohla oddýchnuť. No čo, nejaké veci sa nikdy nezmenia- povedal som si a začal som prehľadávať búrkou bičujúce pobrežie.Po pár minútach napchávania vrecák všetkým možným a niekoľkých mŕtvych agresívnych sliepkach som sa mojej milej priateľky zbavil v neďalekej chajde kde som ju hodil na krk jednému chudákovi. Áno Risen ma od prvej chvíle bavil, malý ostrov s premnoženou faunou sľuboval tuhý boj o prežitie a mocenské frakcie zasa zaujímavé questy a možno aj príbeh.A naozaj prvé dve tretiny moje očakávania nesklamali. Cez questy hráč postupne spoznáva vzťahy medzi NPC v rámci každej frakcie aj medzi frakciami samotnými. Spôsob vedenia súbojov mu pomáha rozhodnúť sa či sa vydá cestou bojovníka, mnícha alebo mága. Ani jedno zoskupenie totiž nie je jasne na strane dobra. Prišlo mi že všetci sú tak nejak zlí : ) Skrátka žiaden boj dobra so zlom, aj keď sa bojuje proti Titánom (pozdravujem Titan quest ) bojuje sa v prvom rade o prežitie a v tom druhom o moc. Svet Goth.. sorry Risen je skrátka drsný. Kedže mňa máchanie mečom veľmi nepresvedčilo , útočná mágia na diaľku bola jasná voľba.Lenže možno práve preto sa posledná tretina stale streotypnou a nudnou. Od polovice tretej kapitoly sa mág stáva extra silným, fireball má na maxime, vie si vyvolať kostlivca( skvelého na nabaľovanie nepriateľov) a spoločníkov mu môžu robiť NPC ktorým predtým pomohol.Štvrtá kapitola vás potom nemá čím prekvapiť.Nečaká vás žiadne nové kúzlo,nijakí noví nepriatelia ani nové zbrane, či nečakaný zvrat v príbehu.Celé je to iba o demonštrácii vašej sily v už raz , alebo viackrát prebádaných lokalitách.No a na úplný záver ma ešte znechutil quick time eventový boss fight.

Z 19.st veľa FPS-siek nie je a to je asi najväčší dôvod prečo venovať pozornosť tomuto low budgetu. Príbeh je naviac reznutý sci-fi a aj keď sám o sebe nestojí za nič, jeho hlavný prínos je v kombinovaní pušiek ,koltov a kanónov z A. občianskej vojny s futuristickými zbraňami a ako bonus príde aj na modely z I. a II. sv . vojny, lebo aj tam sa v misiách pozrieme. V nich budeme, veľké prekvapenie - áno bojovať a to v rôznych módoch- Rambo štýl, snajper, klasické krytie, dobývanie, bránenie, potýčky a dôjde napr . aj na vypečenú vzducholoď. Vďaka rôznorodosti zbrani nehrozí stereotyp naviac nabíjanie je sprevádzané malou minihrou , ktorá robí prestrelky ešte zaujímavejšími. Nízke hodnotenie majú na svedomí idiotské neviditeľné steny hraničiace až s bugmi, ktoré vedia poriadne otráviť celú hrateľnosť.

,,A najviac nominácii na červenú malinu získava (chvíľa napätia) James Cameron's Avatar: The Game !!"( veľký potlesk)
Avatara som vždy bral ako akýsi antipod k Votrelcom, akoby si Cameron na staré kolená chcel očistiť svedomie, že do vesmíru vypustil takých hnusných a zlých emzákov. Myslím , že sa o to pokúšal už v The Abyss(1989), ale vtedy ešte pohorel. Druhý pokus s Avatarom mu vyšiel, ale len čo sa filmu týka, hra radšej vôbec nemala vzniknúť, pretože mi príde, že ju piekli psíček a mačička. Proste zobrali mapu, pomocou neviditeľných stien a príšerného dizajnu(ktorý spáchali asi úplne ožratí) vytvorili tunely, nahádzali do nich na každom kroku oživovacie stanice a vymysleli misie - odnes toto tam! Vo výsledku potom v úzkych neprehľadných koridoroch bojujem viac s absolútne neintuitívnym ovládaním ako s krikľavou faunou a flórou, ale možno to má byť pomsta za to, že som sa tvrdohlavo rozhodol zostať na strane army. Hra obsahuje aj akúsi rts zložku o obsadzovaní celej planéty , čo malo prispieť predpokladám k "monumentálnej" predstave o "komlexnosti" hry. Keď si nakoniec zoberiem prístup Ubisoftu k svojim hráčom , ktorý je viac hostilný ako celá Pandora je mi jasné, že toto je len ďalšia podpriemerná hra podľa filmu.

Na prvý pohľad odľahčená "kartová" adventúrka bez rozhovorov o putovaní trampa( nie toho z USA) rozprávkovou krajinou, ktorá šikovne robí zo systému achievementov hlavnú náplň hry. V rámci príbehu môžu postavy medzi sebou a s predmetmi interagovať rôznymi spôsobmi, pričom to čo by v inej adventúre postava okomentovala- nie to nepôjde, alebo zbláznil si sa? tuná prebehne a výsledkom je achievement. K dosiahnutiu všetkých je ,ale treba hru rozohrať viac krát,lebo niektoré akcie sa vetvia a vybrať si musíte jednu možnosť.Páčilo sa mi, že karty achievementov sú odkryté a sú teda pre vás nápovedou , čo musíte ešte urobiť, pričom musíte aj kalkulovať , lebo jedna akcia môže následne vylúčiť inú, ktorá by viedla k získaniu ďalšieho. Večerníček na dobrú noc si tak môžete vyskladať podľa chuti )

Hra zo slovanského folklóru s anglickými rýmovačkami miesto rozhovorov a rezkou hudbou pripomínajúcou rumunského Borata je čo sa štylizácie týka trochu mačkopes, ale to by bol ten najmenší problém ako som skoro po rozohratí zistil. Príbeh sa točí okolo neštastného kováča, ktorému striga odsekne ruku a cár ktorý je sám so strigou na nože ho poverí nesplniteľnou úlohou kedže je to jediný spôsob ako sa zbaviť jej prekliatia. Nie som si ale istý či som tomu dobre porozumel, lebo táto "slovanská" epopej češtinu nepozná.
Aby som jej úplne nekrivdil treba uznať, že prostredie je pekné maľované ako z nejakej rozprávkovej knižky. Popíjajúci mužíci a iné mýtické bytosti sú takisto kúzelné. Lenže to by bolo čo sa týka kladov asi všetko. Očakával som niečo na spôsob Torchlightu, alebo DeathSpanka avšak kruto som sa sekol. Táto sekanica mi akurát porúbala dobrú náladu, takže v skratke. Je tu vaša rodná dedina s obchodníkmi a npc questami a potom je tu hub - rozdeľovač z ktorého vyrážate čistiť mapy v rámci jednotlivých questov, potiaľ ok. Prvý problém príde keď sa chcete vyzbrojiť. Zbrane ako správny kováč si musíte ukuť. V invertári máte nejaké kovy,vidličku,pierko,lebky a pod. Môžete craftiť. Ingrediencie sú síce trošku hm, ale veď je to rozprávkové rpg. Stlčiem to všetko dokopy a mám zbraň akurát, že neviem aká je silá ani aké ma výhody.Pri ingredienciách sú len všeobecné popisy.Ukujem si teda druhú zbraň - hák na miesto prozreteľne uťatej ruky a ten istý problém - o jeho sile a možnostiach môžem len špekulovať.Aha dá sa vystreľovať, takže idem do boja. Tam je to ešte horšie. Stamina určená na vystreľovanie háku mi skoro klesne na nulu a hák je tým pádom nepoužiteľný , sekerou v druhej ruke síce môžem rúbať aj hádzať, ale akosi nefunguje jedno ani druhé, nepriateľov okolo mňa celý húf, na malom priestore niet kam uhýbať a naviac im to hádzanie sekier akosi zázračne funguje. Za chvíľu som mŕtvy a môžem celú mapu odznova, lebo život dáva iba chleba a ten som nezistil, kde sa kupuje. Vlastne vôbec neviem čo v tejto hre ako vlastne funguje. O nejakých štatistikách, tabuľkách a hodnotách si môžem iba nechať snívať. Skrátka tento prúser pred uninstal nezachráni nič a kedže ja som mal byť už pol hodinu v plavárni , zatiaľ čo tu trapoším aj ja si dávam uninstal)

Čisté porno - takto by asi Carmack podľa svojej teórie o dôležitosti príbehu v fps( aj keď s ním v tomto nesúhlasím , lebo porno s rafinovaným príbehom je v skutočnosti oveľa lepšie) ohodnotil túto hru. 5 epizód, každá o 12 mapách poskytuje veľkú možnosť vybúrenia sa v retro grafike , ktorú si možete ponastavovať k psychadileckému obrazu svojmu. Každá z epizód je poctou nejakej hre alebo filmu, napr. druhá odohrávajúca sa na základni v Antarktíde sa zjavne inšpirovala Carpenterovou Vecou a to od hudby evokujúcej Morriconeho, až po nepriateľa meniaceho sa na vec rovno pred vašou hlavňou. Celkovo sú mapy navrhnuté veľmi účelne a podporujú rýchlu hrateľnost. K nej prispievajú aj nepriatelia hoci dosť pomalí, ale zato rýchlo a presne strieľajúci. Blúdiť vám nedovolí mapka v hornom rohu podľa ktorej poľahky nájdete aj viacero secretov. V jednom takom v Egyptskej epizóde som objavil mŕtve telo Serious Sama. Mapy v epizódach sú spojené po dvoch až štyroch do misií, ktoré keď zdarne ukončíte objavíte sa v základni, kde sa vám hra automaticky uloží. Tu si môžete pred ďalšou výpravou za získané skúsenosti vylepšovať zbrane, kúzla, vlastnosti, či dokupovať perky. To povyšuje túto strielačku na taktickú akciu a už prejdené mapy si tak môžete z menu znova skúsiť vyčistiť iným spôsobom.

3 krát som sa pokúšal túto "legendu"rozohrať v singli a skončil som po cca hodine kvôli rozbujnenému a totálne neprehľadnému managementu mesta, kolovému presunu po mape , ktorý som buď to nepochopil, alebo mi prišiel smysluplný len v multiplayeri a nakoniec nezáživnym bitkám v zastaralej grafike. Keď túto hru porovnám napríklad so sériou King's Bounty , tá mi prijde omnoho zábavnejšia. Jednoducho nemám už 15 ani 25 aby som mal trpezlivosť s niečim takým fantasy geekovským.