Dolmen

Dolmen je prvotina brazílskeho štúdia Massive Work a už od prvého pohľadu musí byť každému zrejmé, že ide o ďalší klasický soulslike “klon”, snažiaci sa priživiť na obrovských úspechoch hier od FromSoftware. 

Na začiatku je na výber medzi dvoma pohlaviami a piatimi profesiami. V prípade Dolmenu je však výber pohlavia kompletne nadbytočný, keďže postava je po celú dobu odetá do nepriehľadného vesmírneho obleku ako v Dead Space ktorý sa v nijakom podstatnom smere nelíši ani u ženskej, ani u mužskej postavy. Jediné situácie, v ktorých je možné rozdiel pohlavia skutočne pocítiť, sú komunikácie s veliteľskou stanicou, keďže vaša postava, na rozdiel od väčšiny soulsoviek, dokáže komunikovať a je plne nadabovaná. Samozrejme, nemôžete očakávať žiadne rozsiahle alebo hlboké dialógy, keďže všetky rozhovory prebiehajú bez vášho zásahu. Inými slovami: Dolmen neponúka žiadne dialógové možnosti. K tomu treba doplniť, že vývojári obmedzili počet a rozsah rozhovorov na nevyhnutné minimum, takže neočakávajte žiadny komplexný, rozvetvený príbeh, žiadne viacvrstvové a plnohodnotné lore. Nie, jediné, čo Dolmen ponúka je svižná akcia a rozvláčne, miestami až nudné brázdenie poloprázdnych chodieb a koridorov.

Rozdiel medzi piatimi dostupnými povolaniami nie je zrovna výrazný, podobne ako tomu bolo v sérii Dark Souls, takže nezávisiac od toho, ktorý charakter si zvolíte, rozvíjať si ho môžete prakticky ktorýmkoľvek smerom. Jediné odlíšenie spočíva v počiatočnej distribúcii bodov a taktiež typu zbrani, s ktorou začínate. Čím viac vecí vyrobených jednou technológiou sa využíva, tým viac sa zvyšuje ukazovateľ danej technológie a odomykajú sa ďalšie bonusy.

Kľúčovým faktorom je využívanie energie. Tá sa využíva sa nielen na nabíjanie zbraní, ale aj na liečenie. Ak sa využíva strelná zbraň, znižuje sa len momentálne množstvo energie, zatiaľ čo celková kapacita ostáva rovnaká. Toto automatické dopĺňanie sa zastaví až na úplnom konci možnej kapacity určenej momentálnymi štatistikami. Ak sa však modrý ukazovateľ použije na liečenie, nielenže sa zníži množstvo energie, ale aj kapacita. Konkrétne teda platí, že čím viac sa vyliečite, tým menšiu kapacitu máte nielen na liečenie, ale aj na strieľanie. To môže dôjsť až do bodu, že kapacita už nebude žiadna a nedá sa tak nielen  strieľať ale ani sa liečiť. V takom momente sa musí použiť batéria, ale jej použitie trvá pridlho a nedá sa to urobiť uprostred boja, keďže tam malé zaváhanie znamená okamžitú smrť. To ma nútilo využívať zdroje čo najefektívnejšie a zároveň ide o jeden z mála pomerne inovatívnych prvkov, na ktoré som v tomto počine narazil.

Čo sa týka naratívnej stránky, tak so svojim charakterom sa ocitáte na nehostinnej planéte Revion Prime a vašou úlohou je hľadať kryštály nazvané dolmen. Dôvodom, prečo sú takým lákadlom pre rôzne vesmírne korporácie alebo civilizácie je ich schopnosť vytvárať trhliny medzi dimenziami. Vašim cieľom je nie len lokalizovať a vyzbierať dolmeny a odovzdať ich vašim pánom, ale aj sa pokúsiť zlikvidovať všetky cudzorodé enity, ktoré prenikli skrz interdimenzionálne trhliny. Príbeh tak, ako som už naznačil v odstavci venovanom dialógom, nie je veľmi prepracovaný a nedokáže hlbšie zaujať, a to najmä vďaka stručnosti a úsečnosti textovej časti hry.

Príliš nízky rozpočet sa vývojárom nepodarilo vyvážiť vyššou originalitou. Prostredia nie sú rozsiahle ani prepracované, dizajn úrovní je veľmi prostý a základný a celý tento všadeprítomný minimalizmus ešte podtrhuje celková krátkosť hry spoločne s ošúchaným a nemastným-neslaným príbehom o zlých korporáciách a ešte horších mimozemšťanoch. Fanúšikom tohto žánru môže ponúknuť istú dávku zábavy, avšak bežní hráči nemajú najmenší dôvod sa o Dolmen zaujímať. Jednoducho povedané, opäť sa, bohužiaľ, niekomu nepodarilo prekročiť svoj vlastný tieň.