Diskuze

@GodOfTheSick (18.05.2012 10:59): Sorry, ale fakt to nie je tak ako píšeš. Ani to nemá také tempo, ani tie tóny. Nemôžeš useknúť uprostred taktu tón a priradiť ho do iného taktu s tým, aby ti pasoval tón do druhého taktu, ktorému zas vezmeš posledný tón, hoci oboje je 3/4 takt.

Rovnaká tónina znamená rovnaký úvodný tón danej oktávy, lenže tam kde ide Emilia o tón, ide Ascension len o pol tóna. A Ascension vôbec nejde tak vysoko, ako Emilia. A tú pasáž dole máš napísanú zle, pretože tam kde Emilia stúpa, tam má Ascension klesať.

EDIT: Nehovoriac o tom, že ten prechod naspäť hore má Ascension o jeden a pol tóna, zatiaľ čo Emilia nemá žiadnu zmenu smerom vyššie o viac ako tón.

@GodOfTheSick (18.05.2012 09:08): Ale sú. Schválne som si to teraz hodil do rovnakej tóniny a vytaboval na gitare, aby si mal pokoj na duši
a tam kde Emilia ide: 3-5-7-7-7 7-8-5-5-5
tak Ascension ide: 3-3-3 3-4-1-1-1 1-4

to je v oboch skladbách prvých desať tónov. :)

@GodOfTheSick (17.05.2012 23:49): LOL? Tie tóny sú úplne iné, len kadencia a tempo sú rovnaké. :D

@SavageCZ (17.05.2012 22:36): Mal som inak znejúcu odpoveď, ale zas mi hodilo dáky error a zabudol som to uložiť a zmazalo sa to tak len takto:

Prirovnanie bolo zlé, pretože ty staviaš dear esther do pozície bicykla a iné hry do pozície auta (ak som to pochopil správne), lenže zatiaľ čo bicykel nemá k dispozícii možnosti a súčasti auta, a sú to vlastne iné prostriedky s inou konštrukciou a inými cieľmi a možnosťami a Dear Esther má videoherný formát tak, ako aj iné hry. Lenže Dear Esther svoj formát nespĺňa, ako som nižšie napísal: "Je jedno ako dobre sa sedí na sedanke bicykla alebo ako dobre vyzerá, ak sa na ňom nikam nedostaneš." No a ak sa nemá porovnávať s hrami, ale inými produktami kultúry, tak v ich konkurencii neobstojí, pretože nie je ani natoľko tématicky originálna (či už príbehom alebo využívanými symbolmi) ani dostatočne prepracovaná.

Symboly som pochopil, veď bez symbolov sa ani nedá pochopiť o čo tam ide, dokonca ten hlavný symbol som aj predostrel v úvode svojho komentára. :)

Pre mňa osobne to veru nebolo nič unikátne a prílišná kvetnatosť výrazov pôsobila neprirodzne a účelovo, aby "mlžila" príbeh a stavala ho tak do zaujímavejšieho svetla, než v akom sa skutočne nachádzal. Navyše som z toho vizuálu mal neustále pocit prázdnoty a nevyužitia miesta, pocit, že nekto tú hru prešiel predo mnou a mne tam vlastne nič nenechal. Chápem, že izolácia mala byť hlavným symbolom, ako bolo i spomenuté, že ani "čajky tam už nezosadnú", lenže rovnako ako jedno stanovisko/či pocit bol určitým symbolom, tak mohlo byť tých alegórii voči rôznym spomienkam, emóciam a podobne určite viac. Priestor na to tam bolo, určite by sa do mnohých z nich dal aj aktívne zapojiť hráč. Ako som napísal Aimlezzovi - "Pre mňa Dear Esther pôsobí ako skica, náčrt, ktorá ešte vyžaduje veľa práce, aby nadobudla plnohodnotnosť.".

@SavageCZ (17.05.2012 20:19): Ehm pozri, prirovnanie je prirovnanie, pretože nie je brané doslova, ale i tak potrebuje svoju logiku. Ty nemôžeš porovnávať auto s bicyklom, pretože oboje má inú konštrukciu a iné možnosti. Čiže môžeš porovnávať len bicykel s bicyklom. Tu ide o to, čo v rámci média, ktoré Dear Esther využíva (videohra) s možnosťami média predvádza a nepredvádza v podstate nič. Je to podobné ako keby si nehodlal využiť vizuál na obraze alebo zvuk v hudbe. Jediný faktor hry, ktorý Dear Esther využíva je, že má určité ovládanie za pomoci ktorého sa hráš dostane zo začiatku na koniec. Nemá však žiadne reálne herné výzvy ani ciele.

Ako môže byť statický obrázok hrou? To mi prosím ťa vysvetli. Mimochodom tu nejde o to, či je to hra, ale či to využíva hru ako médium a či je to teda hra dobrá. Je jedno ako dobre sa sedí na sedanke bicykla alebo ako dobre vyzerá, ak sa na ňom nikam nedostaneš.
A s tým umením pozor. Prečo by to malo byť umenie? Pretože vyvoláva pocity? Ale to asi vyvoláva aj Tetris. :)

@AiMLEzZz (17.05.2012 17:30): Pozri sa, problém je v tom, že ak si vyberiem niečo, čo má spĺňať určitý účel a nedokážem to naplniť, tak ma to neospravedlňuje, že ten potenciál nie je naplnený, či úloha nie je dobre zvládnutá. Ak sa rozhodnem použiť určité prvky, tak by mali mať zmysel, napr. nepostavím záchod a umývadlo v budove uprostred púšte, kde nijakým spôsobom nedostanem vodu a tu napr. nevidím zmysel v tom, že ak nie je hráč vlastne nijak zapojený do samotného obsahu, aký je rozdiel oproti tomu, keby to bol ako rollercoaster, kde byť hra skriptom sama previedla z bodu A do bodu B?

Netvrdím, že tam majú byť práve nejaké hádanky alebo puzzly. Je na samotnom autorovi, aký obsah tam bude, len sa nesmie on (a v podstate ani ty by si sa nemal) diviť, ak ten obsah niekto považuje za nedostatočný alebo nezvládnutý (ja tam fakt nepotrebujem strieľanie). Pre mňa Dear Esther pôsobí ako skica, náčrt, ktorá ešte vyžaduje veľa práce, aby nadobudla plnohodnotnosť.

"Ona ta intelektuální skrytá stránka za tím, která se dá různě interpretovat" // Problém je v tom, že význam je tam nakoniec fakt len jeden, ide o to, či pochopíš jeho jednotlivé časti, viacero interpretácii je spôsobených len nepochopením obsahu a to nie je mnohovýznamovosť v skutočnej podobe.

"že mi všechno vysvětlení někdo nedal na zlatém podnose" // Práveže naopak, úplne na konci to postava všetko vraví ako na zlatom podnose a to ma tiež na tom sklamalo. Ako najprv len dáva svoje útržky tak, aby ich (účelovo) hráč nemohol hneď zasadiť do kontextu a na konci následne doslova všetko vyklopí.

Lenže Mullholland Drive bol plný rôznych obrazov, detailov, oveľa viac vnemovo namáhal diváka (tu je to takmer všetko súvisiace so samotnou alegóriou, okrem jaskyne a vzorcov, len obyčajný text) a neponúkal mu vysvetlenia. Podľa mňa je až nefér porovnávať zrelého filmára s v podstate amatérom. :D Pretože tie dve diela sú neporovnateľné. Lynch nechal diváka tápať, on vlastne častokrát vkladá rôzne veci zo svojich snov, ktoré si ani on naisto neinterpretuje (preto hoci ho mám rád, občas mám pocit, že niektoré jeho výjavy sú strašne random a nemajú žiadne poslanie v rámci toho snímku). Problém Dear Esther je, že po tom výklade pred koncom už neostáva veľa priestoru na vlastné interpretácie, lebo hráč je zviazaný tým, čo mu bolo predostrené (je to ako keď ti v detektívke povedia, kto bol vrah, vždy keď si následne na tú detektívku spomenieš, tak nemáš pochyby, ale automaticky si spojíš obraz vraha s konkrétnou postavou a akákoľvek iná interpretácia neprichádza do úvahy, pretože mysel by to neprijala).

@SavageCZ (17.05.2012 18:04): Tu nejde o technológie automobilu. Je to absolútne zlé prirovnanie. Proste Dear Esther má k dispozícii médium a formát hry. A nevyužíva to vôbec. Môžeš si to porovnať s bicyklom, ktorý síce pekne vyzerá, ale nemá žiadne kolesá ani reťaz, aby si sa vôbec niekam dostal tými pedálmi, ktoré sú ti tam vlastne zbytočne, lebo nimi nič nespravíš a neovplyvníš (rovnako ako v tomto prípade nič neovplyvníš v hre (čiže sa vlastne nehrá), s ničím neinteraguješ a hra je nemenná bez ohľadu na hráča).

Na zvyšné posty odpíšem neskôr, teraz nestíham.

@Neoxin (17.05.2012 16:32): Ja som mal asi dva problémy s tou hrou, aby ma uchvátila:
1. vlastne to nevyužíva vôbec hru ako médium (kľudne to mohla byť cesta naskriptovaná ako video)
2. videl som už v iných médiach takéto veci ,ale hodnotnejšie podané. Kvôli tomu že je to z vlastných očí, tak to nepredkladá žiadne emócie tvárou tej osoby a zároveň to nie je ani nejak opísané, aby tá intenzita mohla prísť skôr, než sa to celé "vyjasní". Nehovorím, že to bolo zlé. Inak by som tomu nedal 70%, ale nepripadalo mi to vôbec dostatočne dobre interpretované (nemal som z toho vôbec pocit autenticity, ani to u mňa nevytvorilo pocit stotožniteľnosti).
Je z toho proste taký ten pocit, že ti niekto predloží jedlo a ty už si také jedla lepšie a vieš aj čo presne tomuto jedlu chýba na to, aby bolo pre teba na takej úrovni ako tie lepšie.

@SavageCZ (17.05.2012 16:45): Tak tá hra má istú formu minimalizmu, ktorý je síce celkom zrozumiteľný, ale nezobrazuje vlastne žiaden vnútorný konflikt, len jeho dohru. A to nielen neinteraktivitou hry stavia "hráča" až do priveľmi pasívnej polohy (nemyslím pasívneho z hľadiska, že sa môže len prechádzať, ale že je mu predostrený len jeden kúskovaný monológ, bez nejakej dynamiky). A zvyšok viz. čo som napísal Neoxin.

@M.a.t.t. (17.05.2012 13:29): Dosť si vystihol moje pocity. :)
Určite sa nájde niekto, kto to bude brať strašne osobne a prípadne sa urazí, ale ja si stále myslím, že jedno + pre ľudí je, ak to nepochopia (pričom to nie je až tak zložité" a druhé + vyplýva z toho, že vôbec nie sú naučení na také dokumenty, filmy, literatúru, hudbu etc...(čiže v podstate to, čo si ty povedal) :)
Ono možno sa to bude zdať niekomu absurdné, ale z tohto hľadiska nie je Morrowind nepodobný Dear Esther. Tiež tam hrá výborná clivá melancholická hudba a celá grafická paleta je prevažne sivozelená a tiež sa tam hráč prechádza ako na virtuálnej turistike (odhliadnuc od ostatných herných prvkov). :)