Unreal Tournament 2004

Unreal Tournament 2004 je moja srdcová záležitosť. Túto hru som miloval, milujem a navždy ju milovať budem a zostane v mojom srdci až pokým môj prach neskončí v Jadranskom mori. Z predchádzajúcich častí som hral okrem UT2k3 všetky diely, no až 2004ka naplnila moje hráčske sny. UT 2k4 prinieslo mód ONS, ktorý som začal hrať na jednom českom webe (gamezone.cz - česť jeho pamiatke – celá česká UT scéna vychádzala z tohto webu), na ktorom sa nachádzali servery aj k UT2k4, takže som nainštaloval klienta a hor sa do hry. DMko mi nikdy moc nešlo – nechcelo sa mi stále dookola trénovať aim, svoje zaľúbenie som si našiel vo vozidlách a predovšetkým v ONSku, kde sa dalo úžasne taktizovať (hlavne na Torlane, to boli nezabudnuteľné taktiky v CW).

Manta (Pancake!), Raptor (Top Gun!), Hellbender (Fender Bender!), Tank (Eagle eye!), Škorpík (ničiteľ mánt a ľudí - Vehicular Manslaughter!) Leviathan (monstrózny stroj - keď ho vytiahol nepriateľ, museli ste sa báť), neskôr prišiel aj Paladin a ďalšie stroje, ktoré do hry priniesli čerstvý vánok. A tie hlášky! Mnohé sa stále používajú v nových hrách (viz. Klasická Dota z War3, Dota2,...). A tá radosť, keď ste niekoho prešli alebo ak ste mali desať killov bez smrti (RAMPAGE), ten adrenalín, ktorý sa po tej megahustej hláške dostavil a vy ste utekali s pár HPčkami pred nepriateľským flakom alebo raketometom k najbližšiemu štítu, aby ste sa otočili a pridali si do tabuľky ďalší kill.

Rozoberiem bližšie ONS multiplayer, keďže som ho aktívne hrával, mal som klan(y), s ktorým sme boli nejeden raz prvý v európskom rebríčku ESL alebo Clanbase. Dnes mám ešte živo v pamäti veľmi veľa výborných a napínavých zápasov, ktoré boli také epické, že sa človek tešil na každý ďalší. Nezabudnuteľný Torlan, kde sa dal implementovať rush na nepriateľský first s Raptorom (manta na náš prvý a Bender stred), ťažké preťahovačky na Primevale a Frostbite, kde zvíťazil tím s väčším skillom, čiže šťastie v tejto hre neznamenalo nič. Ak ste v Crossfire a Artic Stronghold mali s tímom zlú komunikáciu (nemali ste mikrofón – na písanie nebol čas), automaticky ste prehrali, pretože ste neustále museli posielať jedného alebo druhého spoluhráča brániť alebo útočiť a sami ste museli stíhať uskakovať Mantou pred strelami Tanku, ktoré by ju jednou ranou zničili. UT2k4 si na schopnostiach hráčov veľmi zakladalo a ak niekto bol ľavý a pri státí netrafil ani stodolu, kombo s pulznou puškou jednoducho nemal šancu trafiť. Pamätám si tie tréningy, kedy sme pol dňa trénovali len so Shock Rifle a snažili sa zakaždým trafiť vystrelenú guľu za pohybu/skoku/behu do rohu/pohybu nepriateľa.

Kam sa hrabalo v tej dobe populárnejšie CSko. Párkrát som ho hral v miestnej LAN-herni, no pripadalo mi strašne jednoduché a pomalé. V novších hrách (ako Battlefield: BC2) jednoducho musíte mať luck jako sviňa, aby ste v móde Rush prešli z báze cez nepriateľské pole nepozorovane až k nepriateľskému M-Comu, naložili nálož, postrieľali hrnúcich sa nepriateľov do budovy, sami prežili a zničili M-Com (samozrejme BC2 je tímová hra, no ide v nej predovšetkým o šťastie – more šťastia). UT2004 je iné. Je viac sci-fi, a tak sa nepriateľským strelám môžete uhýbať pomocou double-dodgov. Takto ste sa mohli dostať odrazom od steny aj na päť a viac vysokú plošinku, vyhnúť sa zrážke s nebezpečne sa približujúcou Mantou (aj keď tá sa krásne odrážala pomocou gule zo Shocku) alebo jednoducho mať navrch v súboji jeden na jedného, pretože nepriateľ nemal šancu odhadnúť, kam následne skočíte. A to bolo na tejto hre krásne. Súboje – Dmko – TAMko. Smial som sa nad hráčmi, ktorí chodili len rovno a maximálne urobili nejaký ten úkrok do strany. My sme medzi nimi lietali ako besné netopiere, ktoré uvideli ľahký, bezbranný cieľ.
Multiplayer v novších hrách už nie je ono – všetci len huntia K/D ratio, každý hráč len kempí a tímovosť sa stratila niekam do ničoty. Takisto sa vytratila ona arkádovosť a jednoduchá krása, kedy sa život neobnovoval automaticky, mali ste lekárničky a štíty po leveloch, ktoré ste si v turnajových dueloch museli časovať. Hra bola výnimočná vo svojej akčnosti, kedy ste vedeli, že HRÁTE a aktívne tvoríte hru a nie sa krčíte za šutrom, kým sa vám obnoví život.

Zbrane boli krásne vyvážené a každá si našla uplatnenie. Potrebovali ste zbraň na veľkú vzdialenosť? Lightning Gun. Smrtiacu kombo-pušku na strednú vzdialenosť? Shock Rifle. Obťažuje vás Manta alebo Raptor? AVRiL. Nepriatelia vytiahli Leviho? Redeemer. Potrebovali ste uchrániť nód, zatiaľ čo by ste šli ničiť nepriateľský uzol? Mine Layer. Dobieza na vás Bender so svojimi nebezpečnými guľami? Rocket Launcher. Nachádzate sa v leveli, kde sú úzke steny? Flak Cannon. Potrebujete obnoviť nod alebo len rýchlu palebnú energetickú zbraň? Link Gun. Nemáte náboje, posledných pár čísiel života a potrebujete sa dostať do bezpečia a nájsť lekárničku alebo štít? Shield Gun. V hre sa dalo nabindovať zbrane na určité klávesy, takže ste si v súboji mohli rýchlo premieňať zbrane podľa potreby a situácie (koliečko na myške používali len amatéri a v tom momente sa stalo minulosťou). Viditeľnosť zbraní šlo vypnúť, takže aj ostrieľaní hráči si prišli na svoje. Dokonca ste si mohli dať na každú jednu zbraň vlastný zameriavač, nastaviť si jeho farbu, ikonku a veľkosť a to všetko nie cez adresár a .ini súbory ale priamo z menu hry! Takisto ste si mohli nastaviť rozpätie pohľadu.

Nesmiem zabudnúť na neprekonateľný mód Assault, kde boli hráčske mapy boli zábavnejšie a populárnejšie než originálne od Epicu. Okrem toho boli nesmierne ťažké, takže veľakrát skúšali vaše sebavedomie a trpezlivosť, no vám to bolo jedno, pretože zakaždým, keď ste zomreli, ste sa pekelne dobre bavili s ostatnými. CTF s vozidlami prišlo po nejakom čase a stalo sa mojim druhým najobľúbenejším módom z hry. Sklamaný som bol z neaktivity hráčov na serveroch v módoch Double domination a Bombing run, ktoré ponúkali na tímovú súhru veľký potenciál. Je naozaj veľká škoda, že pokračovanie UT3 pochovalo túto skvelú sériu do hrobu, no ja stále dúfam, že chiefovi Epicu jedného dňa stečie slza po líci a chrapľavým hlasom si povie: „Poďme si urobiť nové UTčko.“

Edit (4Q 2015): Nové UTčko sa už kutí! :-)


Perličky z hry:

Aj keď Manta pojme len jedného človeka, smelo sa na začiatku mapy každý tlačí na jej krídla a strechu, takže, ak ste skrčený, môže Manta uviesť až štyroch ľudí!

Detičky, nechytajte sa zeleného slizu ležiaceho na zemi – nie je to želé, takže vám ho neodporúčame jesť – váš tím zaoberajúci sa neznámymi vírusmi.

Ak zničíš tankom Bendera, si dobrý. Ak zabiješ rýchlu Mantu, si jednoducho skiller. No ak zostrelíš letiaceho Raptora, si kráľ.

_____________________

RIP spoluhráči, ktorí ma nejedenkrát podržali a zachránili mi môj virtuálny život: Lund, Lama Killer, Ghost, CoRtéz, MarGecAl, KaPi, Cherokee(MIA), DVD-RW(webmaster), Malta, Renyl, Izo, Ertü, Heroes a Kopy a hlavne ďakujem týmto trom ľuďom: Kojot, Beaver, Pilarius, bez ktorých by sme sa nikdy nedostali tak ďaleko.

Semper fi hoši moji! Až do smrti! – váš spoluhráč Methat...