Commander Keen: Keen Dreams

Hra, ktorá mne osobne nikdy nesadla. Rešpektujem všetkých, ktorí to majú radi a nebudem im vyhovárať ich dojmy. Prečo ja v tom klube nie som? Nuž... viacero dôvodov.

Prvá vec, nepriatelia. Nechápem koho napadlo, že našimi najväčšími nepriateľmi sa tu majú stať ovocie a zelenina a zbierať máme cukríky a čokolády. Ak chcete deťom hovoriť o zdravej strave, tak tento projekt je vysoko kontraproduktívny. Nieže by sme v hrách tohto typu sladkosti nezbierali aj v minulosti, no tento kontrast ma vždy neskutočne fascinoval. Neviem dodnes čo si mám o tom myslieť.

Druhá vec, zbrane. Nechápem prečo Keen vyhodil svoju laserovú pištoľ za semienka, ktoré našich nepriateľov zmenia na vzdychajúce kvety? A prečo sa potom premenia naspäť? A prečo je potrebné vyzbierať proti finálnemu bossovi inú muníciu, no reálne toto zistíme, až keď sa proti nemu postavíme? Najmä keď vôbec nevieme koľko tých bômb vlastne budeme potrebovať. A okrem toho, prečo sa vlastne do boss levelu môžeme dostať aj skoro úplne na začiatku keď reálne si ešte muníciu nevyzbierame? Ten by sa mal odblokovať na konci.

Tretia vec, absencia pogo tyče. Hry Commandera Keena sú pre mňa bez jeho ikonickej pogo tyče skutočne smutné. Niečo tomu chýba. Nie je tu možnosť liezť, pridržať sa niečoho a podobne. Nie je často ani jasné kam vlastne budete skákať... a kvôli neefektívnej zbrani vlastne ani nemôžete správne určiť, či keď sa niekam dostanete, či neskočíte do náruče priamo nepriateľovi.
Môžeme sa síce hádať, že to isté platilo aj v minulých tituloch, no tam aspoň existovala možnosť sa ich zbaviť a keby ste sa vrátili, tak ste mali aspoň aký taký pocit bezpečia. Tu som ten pocit nemal nikdy. Nevedel som vôbec určiť čo bude ďalej..

Čo pozitívne viem o tomto povedať? Napadá mi iba, že napriek kontraproduktívnosti hlavnej myšlienky s vražedným ovocím a zeleninou sme sa dočkali aspoň veľkej dávky rôznych nepriateľov s rôznymi metódami útoku. A tak vás niektorí vedia občas celkom slušne prekvapiť. A vie to občas trošku potrápiť. A aspoň to trošku odzvláštňuje levely. Tie sú inak nadizajnované tiež celkom okey. Má to ten svoj 90s Apogee štýl, ktorý sa mi páčil. A tiež oceňujem, že hra sa dá ukladať. Nemusíte ju začínať tým pádom od začiatku. A loady fungujú. To je všetko, čo viem na tomto asi pochváliť.

Za mňa jedna z najfrustrujúcejších hier môjho detstva a dodnes nerozumiem jej existencii. Možno to malo trošku odzvláštniť hry a dobrodružstvá komandéra Keena, no u mňa to malo úplne opačný efekt. Nikdy ma to nebavilo a to sa asi ani rokmi nikdy nezmení. Najmä pre ten zvláštny dojem, že vlastne nás to odhovára od stretu s ovocím a zeleninou. Alebo je to len môj pocit? Ak áno, beriem.