Psychiater doktor Dekker je mŕtvy. Niekto ho zavraždil a je na vás, jeho nástupcovi, aby ste túto vraždu a dôvody, ktoré k nej viedli, objasnili.
K tomu, aby sa vám to podarilo, je nutné absolvovať pravidelné sedenia s pacientami doktora Dekkera a niekoľkými ďalšími osobami, pretože práve oni sú hlavní podozriví. Hra pozostáva z nafilmovaných FMV sekvencii so živými hercami. Prostredníctvom príkazového riadku sa ich viete pýtať na kľúčové slová alebo celé otázky, prípadne odpovedať im na protiotázku. Odomykaním ďalších a ďalších odpovedí, ktorých sú stovky, získavate postupne väčší prehľad o tom, čo k vražde viedlo a že všetko nebude tak jednoznačné, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Navyše, hoci sa môže zdať, že pacienti trpia tradičnými civilizačnými chorobami a poruchami, oni si svoje problémy vykladajú ako niečo nadprirodzené.
Prípad vraždy doktora Dekkera je rozdelený do piatich aktov. Zaujímavosťou je aj to, že vrah nie je pri každom hraní tá istá osoba, ale na začiatku sa náhodne vyberie jedna z postáv, ktorá bude páchateľom. Hra taktiež ponúka viacero koncov.
Tulareanus
Keďže interaktívne filmy a vizuálne novely nie sú zamerané práve na gameplay, príde mi logické mať ich ako oddychovky, od ktorých očakávam zaujímavý príbeh, postavy a dialógy.
Hra sa snaží pôsobiť ako komorná filmová dráma. Komorná preto, lebo sa celý odohráva v jednej miestnosti, v podstate na jednom gauči (heh). V roli psychiatra sa snažíte prísť na to, kto zabil vášho predchodcu a zároveň pomôcť svojim pacientom. Podozriví z vraždy sú totiž vaši pacienti a asistentka. Hra s identitou vraha pracuje tak, že na začiatku náhodne vyberie, kto zo 6 podozrivých bude vrah a podľa toho pridáva nejaké dialógy a pár dôkazov. Hru som však hral len raz a neplánujem ju hrať viackrát, čiže tieto informácie som si skontroloval na internete po dohraní. Hra sa taktiež snaží naštrbiť prostredníctvom pacientov a dialógov predstavu o tom, čo je realita, ale v tomto nejde dostatočne do hĺbky.
Koncept znie zaujímavo, no prevedenie z môjho pohľadu vo väčšej alebo menšej miere zlyháva asi vo všetkých smeroch. Hra mi prišla neskutočne rozvláčna a nudná, Strávil som pri nej vyše 14 hodín. Na to, ako málo sa v nej udeje, je to extrémne veľa. Kopec otázok sa točí okolo opakovania toho istého a riešenia malých detailov pacientov. Ako otázky, ktoré kladie psychiater. by mohli byť podstatné, keby väčšina odpovedí nebolo vágnych, skratkovitých alebo rovnakých, ako na tie otázky predtým. Hra je navyše rozdelená do 5 aktov veľmi nešikovne. Veľakrát sa mi stalo, že som sa chcel opýtať niečo, čo som si vydedukoval alebo mi prišlo ako podstatná vec z toho, čo mi pacient hovorí, no hra mi to nedovolila, resp. pacient povedal, že sa teraz o tom nechce rozprávať. A to napriek tomu, že tú tému sám otvoril dve otázky dozadu. Nehovoriac o tom, že postavy pacientov sú väčšinu času nezaujímavé a keď je tam svetlý moment, tak hra väčšinou postavu alebo ten jej príbeh tým smerom ďalej nerozvíja.
Replayabilitu tu vnímam ako veľmi nízku aj napriek rôznym vrahom, pretože otázok a odpovedí je veľa (achievement mi povedal, že som dostal aspoň 1000) odpovedí, ale tak 99% je vždy rovnakých alebo sa odlišujú len v detailoch, keď pacient položí otázku vám a odpovedáte áno/nie a on má na to reakciu. Navyše, neviem, či to bola smola, koho mi hra vylosolovala, ale danú postavu som podozrieval z vraždy skoro od začiatku a po obdržaní jedného dôkazu už absulútne a motív vraždy bol dosť klasický, takže aj to bolo trochu sklamanie.
No a v neposlednom rade herecké výkony sú celkom hit & miss, niektorí herci dosť prehrávajú a mňa to pri ich sledovaní vyrušovalo alebo niekedy sa trafia do role dobre a potom pri inej otázke zas uletia mimo (aj intonačne). Najlepší mi prišli starší herci v jednorazových vedľajších úlohách.
Hra sa snaží pôsobiť ako komorná filmová dráma. Komorná preto, lebo sa celý odohráva v jednej miestnosti, v podstate na jednom gauči (heh). V roli psychiatra sa snažíte prísť na to, kto zabil vášho predchodcu a zároveň pomôcť svojim pacientom. Podozriví z vraždy sú totiž vaši pacienti a asistentka. Hra s identitou vraha pracuje tak, že na začiatku náhodne vyberie, kto zo 6 podozrivých bude vrah a podľa toho pridáva nejaké dialógy a pár dôkazov. Hru som však hral len raz a neplánujem ju hrať viackrát, čiže tieto informácie som si skontroloval na internete po dohraní. Hra sa taktiež snaží naštrbiť prostredníctvom pacientov a dialógov predstavu o tom, čo je realita, ale v tomto nejde dostatočne do hĺbky.
Koncept znie zaujímavo, no prevedenie z môjho pohľadu vo väčšej alebo menšej miere zlyháva asi vo všetkých smeroch. Hra mi prišla neskutočne rozvláčna a nudná, Strávil som pri nej vyše 14 hodín. Na to, ako málo sa v nej udeje, je to extrémne veľa. Kopec otázok sa točí okolo opakovania toho istého a riešenia malých detailov pacientov. Ako otázky, ktoré kladie psychiater. by mohli byť podstatné, keby väčšina odpovedí nebolo vágnych, skratkovitých alebo rovnakých, ako na tie otázky predtým. Hra je navyše rozdelená do 5 aktov veľmi nešikovne. Veľakrát sa mi stalo, že som sa chcel opýtať niečo, čo som si vydedukoval alebo mi prišlo ako podstatná vec z toho, čo mi pacient hovorí, no hra mi to nedovolila, resp. pacient povedal, že sa teraz o tom nechce rozprávať. A to napriek tomu, že tú tému sám otvoril dve otázky dozadu. Nehovoriac o tom, že postavy pacientov sú väčšinu času nezaujímavé a keď je tam svetlý moment, tak hra väčšinou postavu alebo ten jej príbeh tým smerom ďalej nerozvíja.
Replayabilitu tu vnímam ako veľmi nízku aj napriek rôznym vrahom, pretože otázok a odpovedí je veľa (achievement mi povedal, že som dostal aspoň 1000) odpovedí, ale tak 99% je vždy rovnakých alebo sa odlišujú len v detailoch, keď pacient položí otázku vám a odpovedáte áno/nie a on má na to reakciu. Navyše, neviem, či to bola smola, koho mi hra vylosolovala, ale danú postavu som podozrieval z vraždy skoro od začiatku a po obdržaní jedného dôkazu už absulútne a motív vraždy bol dosť klasický, takže aj to bolo trochu sklamanie.
No a v neposlednom rade herecké výkony sú celkom hit & miss, niektorí herci dosť prehrávajú a mňa to pri ich sledovaní vyrušovalo alebo niekedy sa trafia do role dobre a potom pri inej otázke zas uletia mimo (aj intonačne). Najlepší mi prišli starší herci v jednorazových vedľajších úlohách.
Pro: zaujímavý nápad, riešenie subtémy "čo je to realita?", náhodný výber vraha
Proti: nudné a zbytočne zdĺhavé, hra vám niekedy nedovolí klásť "dobré" otázky, hra je len v jednej miestnosti, slabšie dialógy a herecké výkony