Diskuze

Marcusss: Mne trochu vadí v SoTC kopec akčnej hudby, pretože samo o sebe je to dosť nervné, rušivé.

Marcusss: Za Otaniho najlepšie dielo považujem soundtrack k anime Haibane Renmei.

Je, ale on je tam skôr ako guest a tie aranžmá robia zvyšní členovia.

Hmmmm nemám rád metalové hoblovačky, skôr atmosférický metal. A spomenul som si, že The Black Mages majú celkom fajn prerábky FF vecí.

7creature: Možno som rozmaznaný inými hudobníkmi mimo hernej scény. :)

Už v X, sprasenej X-2 alebo XI bolo od Uematsua toho máličko. To Zanarkand je veľmi fajn, z X si už pustím len inštrumentálnu verziu Suteki Da Ne.

Man with the Machine Gun bol bojový motív pre Lagunu a spol. Ja mám odtiaľ dosť rád The Oath, The Blue Fields, Fisherman's Horizon, Find Your Way atď...
Najradšej mám soundtrack k FFVI. Tie od FFX a ďalšie už nemusím takmer vôbec.

Tak vždy šlo skôr o témy postáv a prostredí, resp. tie považujem za tie smerodajné, problém bojových tém bol aj v tom strašne nízkom počte paradoxne na obrovské kvantum bojov v sérii. Ale zas na druhej strane taký Extreme alebo The Man with the Machine Gun z FF VIII mám dosť rád.

Tak problém u Uematsa je, že sa opakuje, napr. jeho hudba z posledných rokov (Blue Dragon) sa jednoducho nemôže rovnať napr. soundtracku k Final Fantasy VI.

Hmm v tom prípade mea culpa, i keď to skôr vyzerá, že tá hudba bola hlavne v prípade Kanno skôr licencovaná, čiže je to ako tvrdiť, že John Williams robieva hudbu pravidelne do Star Wars hier. :)

Marcusss: Tak práve Hisaishiho a Kanno som tam nespomínal, lebo to neradím pod vg music. :) A Kanno je samozrejme celkom ojedinelá v tom prepájaní a striedaní žánrov. v tomto je celkom fajn i Ichiko Hashimoto.
Nemyslel som to tak, že všetci sú rovnakí, ale väčšina má ten štýl v určitých archetypoch - jemná akustická, sláčkmi podporená balada, epická pompézna orchestrálna titulná téma a podobne. Čím nechcem tvrdiť, že tá hudba je zlá, mám ju rád a dosť napočúvanú, ale jednoducho tam je málo priestoru pre experimentáciu, u mnohých tých autorov. Hovorím o tom jRPG. V porovnaní s nimi je taký Kow Otani dosť originálny.

Problém jRPG hudby je, že je to proste jeden a ten istý štýl, hoci mám ľudí ako Nobuo Uematsu a ich hudbu rád, je v tom i kus gýču. Kdežto na západe sú aj také kúsky ako hudba v Myst III & IV, Fallouty, Assassin's Creed I & II, Arcanum, Advent Rising, Diablo II, Dune 2000, Morrowind, QFG séria, Risen atď.

Z japonských vg ostčkárov mám rád Nobuo Uematsu, Akira Yamaoka, Koji Kondo, Kow Otani (i keď jeho najlepšia vec je podľa mňa ost k Haibane Renmei), Yasunori Mitsuda, Norihiko Hibino, Rika Muranaka.

Čo sa týka spomínaných vecí, tak väčinou súhlasím, ale čo sa týka PoP, tak soundtrack je veľmi obmedzený, omielajúci pár jednoduchých nevýrazných motívov dookola a ten jediný výrazný hlavný motív, je vykradnutý Lawrence z Arábie.