Manairons je akčná 3D plošinovka, v ktorej navštívite malú dedinku v Pyrenejách zvanú Vilamont. Nedávno do nej vstúpil bohatý muž menom Llorenc, ktorý ju chce pretvoriť podľa svojho obrazu „progresu“. K tomu mu dopomôže magický nástroj, ktorým privolá veľké množstvo malých škriatkov, tzv. manaironov. Tí pod vplyvom kúzla začnú vo veľkom prerábať celú dedinku a zabezpečovať plne automatizovanú a rýchlejšiu produkciu všetkého. Tradície a postupy vidiečanov sú ignorované alebo sami „vylepšení“, aby plnili rozkazy Llorenca. Našťastie je tu však jeden škriatok, ktorý Llorencovmu vplyvu unikol – škriatok Nai, ktorý môže celú dedinku oslobodiť.
Nai primárne prechádza jednotlivými lokalitami, zbiera počas cesty niekoľko zberateľských predmetov, bojuje proti svojim súrodencom a ako pomôcku má k dispozícii magickú flautu. Na nej môže hrať niekoľko užitočných melódií, ktoré mu pomôžu prekonať jednotlivé prekážky. Na konci každej lokality ho čaká súboj s bossom, a následne sa môže do jednotlivých oblastí kedykoľvek vracať. Ide o hru plnú hudby, v ktorej aj tie najbežnejšie veci pôsobia niekoľkonásobne väčšie.
Vivaldi
Aj keď som nemal od Manairons nejaké extra vysoké očakávania bol som celkom zvedavý ako sa táto veľmi sympaticky tváriaca sa hra vyvinie. Nalákal ma celkom pôsobivý vizuál, jemne rozprávkovo ladený štýl a tradične aj moja osobná zvedavosť. Výsledok však bohužiaľ nakoniec pôsobí ako celkom sklamanie. Je možné, že niečo umocnil fakt, že som hral hru v čase pred jej vydaním a dvakrát sa mi stalo, že som objavil bug, ktorý mi kompletne zablokoval možnosť pokračovať v hre. A aj keď som sa snažil, aby tento zážitok neovplyvnil výsledné skóre, nemôžem povedať, že by to istým spôsobom neprispelo k tomu, aby som nemal z výsledku trochu negatívnejšie dojmy. Súčasne však ocením prístup tvorcov, ktorí mi v jednom bode dokonca poslali save file, ktorým som mohol pokračovať v hre od bodu, kde som ostal zaseknutý. Takéto jednanie sa cení a takisto do vydania tieto problémy vychytali. Dokonca bol môj feedback podľa ich slov dosť podstatný. Takže v tomto musím ľudí z JanduSoft vyzdvihnúť. No súčasne sú tu potom ďalšie problémy, ktoré niekoľko patchov bohužiaľ neopraví.
Najväčší problém Manairons je za mňa level design. Prostredia sú zaujímavé a dokázali spočiatku celkom slušne držať môj záujem, no postupne som mal pocit, že všetko na mňa pôsobilo neskutočne stereotypne. Najmä tomu napomáha fakt, že máme iba niekoľko druhov protivníkov, ktorí neustále vyzerajú úplne rovnako. Zmena prostredia vie zmeniť typ prekážok pre platforming... no nepomôže to tomu, aby ste nemali pocit, že budete neustále riešiť problémy úplne rovnakými spôsobmi a metódami.
Nepomáha tomu ani moc bojová mechanika, ktorá je za mňa dosť nedokonalá. V princípe máte jedno tlačítko na boj, jedno na obranu a máte možnosť ešte aj strieľať. Súčasne však dodám, že obrana je veľmi neefektívna a strieľanie robí súboje oveľa pomalšie a dokopy to využijete len veľmi málo. V princípe najlepšia metóda je neustále stláčať tlačidlo boja. Obrana nefunguje najmä preto, že aby ste dokázali odraziť útok sa na vás protivník počas obrany musí vrhnúť z presne nastaveného uhla, ktorým je váš hrdina otočený. Malé vychýlenie a schytáte ranu.
Boss súboje sú na mňa tiež veľmi slabé. Po tom ako som mohol hrať hry ako Silksong alebo MIO: Memories in Orbit mi bossovia tu prídu ako veľmi slabá náhrada. Primárny problém je ten, že váš hlavný hrdina Nai bude počas hry voči protivníkom v neskutočnej prevahe. Útok bossa často uberá rovnako ako bežný útok normálneho protivníka a keď objavíte ich slabiny... ide to všetko raz dva. Nepotreboval som dokopy na nikoho viac ako 1 až 2 pokusy. Všetci bossovia sú síce nadizajnovaní skvele a zapamätáte si ako vyzerajú, no samotný súboj s nimi je veľmi jednoduchý a neponúka pre vás skoro žiadnu výzvu. Je tu však jedna výnimka a tou je finálny súboj. Keď zistíte, že rozprávačka a vaša spojenkyňa v podobe čarodejnice chce v podstate nahradiť jedného tyrana za seba, čaká vás s ňou ešte finálny stret, ktorý vyústi v najlepší boss battle v celej hre. Kreatívny so solídnou náročnosťou, kde timing hrá hlavnú rolu. Keby ale aj ostatné súboje boli na takejto úrovni. Mohli sa vymyslieť podobne ladené kreatívne spôsoby ako bojovať s bossmi.
No a ešte sú tu aj herné mechaniky a nápady, ktoré sú síce dobré a funkčné, no videli sme ich už predtým. Ako Naiova flauta, ktorá kompletne kopíruje nápady z Legend of Zelda: Ocarina of Time. A hoci je to zábavné, tak už sme to v minulosti videli a najmä to v rámci celkového sveta môžete využiť iba tam, kde vám to hra umožní. Nemáte tú voľnosť ako bola v Ocarina of Time. No a samotný platforming tiež nepridáva hre moc bodov. Ako 3D platformovačka to väčšinou síce funguje ok, no je tu pár momentov, kedy som mal pocit, že veci ideálne nefungujú. Najmä pri melódii, ktorá vám má pomôcť ďalej skákať. Dokopy by ste mali surfovať na notách a doskočiť ďalej. Keď to funguje, je to super, no keď sa Nai nedostane ďalej než pri normálnom skoku a nechápete prečo sa nedostanete k ďalšiemu bodu, budete fakt frustrovaní. To však nie je jediný moment, kedy som mal s platformingom problém. Občas sa aj kamera dostane do neprirodzených uhlov a neviete tak kde ste alebo kam skáčete a v podstate ste odkázaní naverímboha.
Chcel by som aspoň pochváliť príbeh, no dokopy tiež len podtrhuje trochu ten stereotypný koncept, ktorý som tu videl. Príbeh boja proti zlu, kde musíte poraziť ústredného zloducha, ktorý drží celú dedinku v područí a podobne je neskutočne starý a je milión iných variácií, z ktorých si môžete vybrať. Keby postavy aspoň boli o niečo zaujímavejšie, ale nie sú. Komunikujete s nimi iba v určených momentoch, nedozviete sa o nich nič zaujímavejšie a nie je nič, čo by im dodalo trochu väčšiu hĺbku. A zloduchovi už teda vôbec nie. Najzaujímavejšia postava je rozprávačka hry a čarodejnica, ktorá oslobila Naia, aby sa mohol zloduchovi Llorencovi postaviť, no ani s ňou nemáte toľko momentov, ktoré by to dokázali nejako lepšie predať.
V jadre môžem na hre vyzdvihnúť len pár vecí. Veľmi sympatický vizuálny štýl a rozprávkové zasadenie ma potešili a rovnako aj fakt, že ste malý škriatok, ktorý prechádza úplne bežnými prostrediami. Robí tak pre nás obyčajné veci oveľa väčšími na pohľad a tak sa pre nás pomocníkmi a súčasne aj nepriateľmi dokážu stať veci, u ktorých by sme to normálne ani nepredpokladali. A funguje to. Hudba je takisto veľmi príjemná a celá hra má fakt príjemný soundtrack, ktorý ma bavilo počúvať. A napriek mojej kritike boss súbojov musím uznať, že dizajny jednotlivých bossov sú super. Je tu niekoľko menej stereotypných momentov, ktoré sú celkom zábavné a hľadanie zberateľských predmetov v jednotlivých leveloch je celkom fajn tiež. Hra je však primárne určená asi pre publikum hráčov tak 10 - 12 rokov. Mne ako skoro 38-ročnému to už veľa nedá. Je to škoda. Manairons je v mnohých ohľadoch sympaticky kreatívny, no súčasne neskutočne stereotypný v dôležitých aspektoch.
Najväčší problém Manairons je za mňa level design. Prostredia sú zaujímavé a dokázali spočiatku celkom slušne držať môj záujem, no postupne som mal pocit, že všetko na mňa pôsobilo neskutočne stereotypne. Najmä tomu napomáha fakt, že máme iba niekoľko druhov protivníkov, ktorí neustále vyzerajú úplne rovnako. Zmena prostredia vie zmeniť typ prekážok pre platforming... no nepomôže to tomu, aby ste nemali pocit, že budete neustále riešiť problémy úplne rovnakými spôsobmi a metódami.
Nepomáha tomu ani moc bojová mechanika, ktorá je za mňa dosť nedokonalá. V princípe máte jedno tlačítko na boj, jedno na obranu a máte možnosť ešte aj strieľať. Súčasne však dodám, že obrana je veľmi neefektívna a strieľanie robí súboje oveľa pomalšie a dokopy to využijete len veľmi málo. V princípe najlepšia metóda je neustále stláčať tlačidlo boja. Obrana nefunguje najmä preto, že aby ste dokázali odraziť útok sa na vás protivník počas obrany musí vrhnúť z presne nastaveného uhla, ktorým je váš hrdina otočený. Malé vychýlenie a schytáte ranu.
Boss súboje sú na mňa tiež veľmi slabé. Po tom ako som mohol hrať hry ako Silksong alebo MIO: Memories in Orbit mi bossovia tu prídu ako veľmi slabá náhrada. Primárny problém je ten, že váš hlavný hrdina Nai bude počas hry voči protivníkom v neskutočnej prevahe. Útok bossa často uberá rovnako ako bežný útok normálneho protivníka a keď objavíte ich slabiny... ide to všetko raz dva. Nepotreboval som dokopy na nikoho viac ako 1 až 2 pokusy. Všetci bossovia sú síce nadizajnovaní skvele a zapamätáte si ako vyzerajú, no samotný súboj s nimi je veľmi jednoduchý a neponúka pre vás skoro žiadnu výzvu. Je tu však jedna výnimka a tou je finálny súboj. Keď zistíte, že rozprávačka a vaša spojenkyňa v podobe čarodejnice chce v podstate nahradiť jedného tyrana za seba, čaká vás s ňou ešte finálny stret, ktorý vyústi v najlepší boss battle v celej hre. Kreatívny so solídnou náročnosťou, kde timing hrá hlavnú rolu. Keby ale aj ostatné súboje boli na takejto úrovni. Mohli sa vymyslieť podobne ladené kreatívne spôsoby ako bojovať s bossmi.
No a ešte sú tu aj herné mechaniky a nápady, ktoré sú síce dobré a funkčné, no videli sme ich už predtým. Ako Naiova flauta, ktorá kompletne kopíruje nápady z Legend of Zelda: Ocarina of Time. A hoci je to zábavné, tak už sme to v minulosti videli a najmä to v rámci celkového sveta môžete využiť iba tam, kde vám to hra umožní. Nemáte tú voľnosť ako bola v Ocarina of Time. No a samotný platforming tiež nepridáva hre moc bodov. Ako 3D platformovačka to väčšinou síce funguje ok, no je tu pár momentov, kedy som mal pocit, že veci ideálne nefungujú. Najmä pri melódii, ktorá vám má pomôcť ďalej skákať. Dokopy by ste mali surfovať na notách a doskočiť ďalej. Keď to funguje, je to super, no keď sa Nai nedostane ďalej než pri normálnom skoku a nechápete prečo sa nedostanete k ďalšiemu bodu, budete fakt frustrovaní. To však nie je jediný moment, kedy som mal s platformingom problém. Občas sa aj kamera dostane do neprirodzených uhlov a neviete tak kde ste alebo kam skáčete a v podstate ste odkázaní naverímboha.
Chcel by som aspoň pochváliť príbeh, no dokopy tiež len podtrhuje trochu ten stereotypný koncept, ktorý som tu videl. Príbeh boja proti zlu, kde musíte poraziť ústredného zloducha, ktorý drží celú dedinku v područí a podobne je neskutočne starý a je milión iných variácií, z ktorých si môžete vybrať. Keby postavy aspoň boli o niečo zaujímavejšie, ale nie sú. Komunikujete s nimi iba v určených momentoch, nedozviete sa o nich nič zaujímavejšie a nie je nič, čo by im dodalo trochu väčšiu hĺbku. A zloduchovi už teda vôbec nie. Najzaujímavejšia postava je rozprávačka hry a čarodejnica, ktorá oslobila Naia, aby sa mohol zloduchovi Llorencovi postaviť, no ani s ňou nemáte toľko momentov, ktoré by to dokázali nejako lepšie predať.
V jadre môžem na hre vyzdvihnúť len pár vecí. Veľmi sympatický vizuálny štýl a rozprávkové zasadenie ma potešili a rovnako aj fakt, že ste malý škriatok, ktorý prechádza úplne bežnými prostrediami. Robí tak pre nás obyčajné veci oveľa väčšími na pohľad a tak sa pre nás pomocníkmi a súčasne aj nepriateľmi dokážu stať veci, u ktorých by sme to normálne ani nepredpokladali. A funguje to. Hudba je takisto veľmi príjemná a celá hra má fakt príjemný soundtrack, ktorý ma bavilo počúvať. A napriek mojej kritike boss súbojov musím uznať, že dizajny jednotlivých bossov sú super. Je tu niekoľko menej stereotypných momentov, ktoré sú celkom zábavné a hľadanie zberateľských predmetov v jednotlivých leveloch je celkom fajn tiež. Hra je však primárne určená asi pre publikum hráčov tak 10 - 12 rokov. Mne ako skoro 38-ročnému to už veľa nedá. Je to škoda. Manairons je v mnohých ohľadoch sympaticky kreatívny, no súčasne neskutočne stereotypný v dôležitých aspektoch.
Niktorius
