Ak vytvoríte sériu, či už hernú, seriálovú, filmovú a knižnú, tá najťažšia úloha spočíva v jej uzatvorení, tak aby všetko dávalo zmysel a bol spokojný autor i recipient. A to sa žiaľ väčšinou nepodarí, čoho je dôkazom napríklad i Ben Jordan Case 8: Relics of the Past.
Sériu Blackwell som pozorne sledoval a hral dlhšiu dobu a s každým dielom som mal pocit, že autori viac a viac dozrievajú najmä po scenáristickej stránke, nad rámec bežnej áčkovej produkcie. Talent sa nezaprie. Postavy sú uveriteľné, vedia konať s motiváciou, vedia byť demotivované, menia svoje pocity, ale nie ako v amerických filmoch, kde je postava jeden moment v strašnej dobe zo smrti blízkej osoby a v druhý chŕli vtípky.
Epiphany sa nebojí ísť aj do psychologickejšieho a ťažšieho teritória, ktoré nie je odľahčené detský duch a jeho matka. Spojitosť jednotlivých línii, je silnejšia, než kedykoľvek predtým a za jediné klopýtnutie duch japonca v presne potrebnom momente a na konkrétnom mieste, popri všetkej ostatnej kvalitne odvedenej práci netreba hrešiť, lebo je to maličkosť.
Príbeh bol vždy grom tejto série a preto sa mu aj venujem v dvoch odstavcoch, niekomu možno záver pentalógie nesadne, no mne prišiel uveriteľný, silnýa emocionálne na mňa zapôsobil. Adventúrna zložka možno až tak nevyčnieva, niektoré hádanky sa štýlom v sérii opakujú, no na druhej strane sú uveriteľné a je logické, že ak potrebujeme o niečom alebo o niekom niečo zistiť (pretože investigatíva je 90% hry), tak to urobíme tým najrozumnejším spôsobom, ktorý sa i opakuje. Netvrdím samozrejme, že sa z toho nedalo vyťažiť viac. Ak by som chcel byť veľmi rozmaznaný, tak by som v hre uvítal, nejakú kľudnú scénu, prehlbujúcu/ukazujúcu vzťahy postáv (predsalen od začiatku ubehlo pár rokov), čím by sa možno znásobili pocity, zo záverečnej časti hry, ale to už som len nenažraný. .)
Ak si pozriete screenshoty celej série a zlepšujúcej sa grafiky, tak máte takmer pocit, že autori z enginu vytiahli viac, než sa dá. Po hudobnej stránke som bol taktiež spokojný, dramatické i kľudné momenty boli vkusne zvládnuté a titulná clivá melódia so saxofónom mala v sebe silu a okamžite mi pripomenula aj Blackwell Unbound (kto hral, pochopí). Dabing bol už naozaj znel plne profesionálne oproti úplnym začiatkom série.
Už som to určite viackrát spomínal, ale práve z tejto série, jej logického ukončenia a kvalitnej výstavby zápletky a rastu postáv, by si mali brať príklad známe spoločnosti a značky, ktoré zaspali na vavrínoch a nezvládajú to, čo takéto nezávislé štúdia áno. (Na teba sa pozerám Broken Sword 5: The Serpent's Curse!)
Sériu Blackwell som pozorne sledoval a hral dlhšiu dobu a s každým dielom som mal pocit, že autori viac a viac dozrievajú najmä po scenáristickej stránke, nad rámec bežnej áčkovej produkcie. Talent sa nezaprie. Postavy sú uveriteľné, vedia konať s motiváciou, vedia byť demotivované, menia svoje pocity, ale nie ako v amerických filmoch, kde je postava jeden moment v strašnej dobe zo smrti blízkej osoby a v druhý chŕli vtípky.
Epiphany sa nebojí ísť aj do psychologickejšieho a ťažšieho teritória, ktoré nie je odľahčené detský duch a jeho matka. Spojitosť jednotlivých línii, je silnejšia, než kedykoľvek predtým a za jediné klopýtnutie duch japonca v presne potrebnom momente a na konkrétnom mieste, popri všetkej ostatnej kvalitne odvedenej práci netreba hrešiť, lebo je to maličkosť.
Príbeh bol vždy grom tejto série a preto sa mu aj venujem v dvoch odstavcoch, niekomu možno záver pentalógie nesadne, no mne prišiel uveriteľný, silnýa emocionálne na mňa zapôsobil. Adventúrna zložka možno až tak nevyčnieva, niektoré hádanky sa štýlom v sérii opakujú, no na druhej strane sú uveriteľné a je logické, že ak potrebujeme o niečom alebo o niekom niečo zistiť (pretože investigatíva je 90% hry), tak to urobíme tým najrozumnejším spôsobom, ktorý sa i opakuje. Netvrdím samozrejme, že sa z toho nedalo vyťažiť viac. Ak by som chcel byť veľmi rozmaznaný, tak by som v hre uvítal, nejakú kľudnú scénu, prehlbujúcu/ukazujúcu vzťahy postáv (predsalen od začiatku ubehlo pár rokov), čím by sa možno znásobili pocity, zo záverečnej časti hry, ale to už som len nenažraný. .)
Ak si pozriete screenshoty celej série a zlepšujúcej sa grafiky, tak máte takmer pocit, že autori z enginu vytiahli viac, než sa dá. Po hudobnej stránke som bol taktiež spokojný, dramatické i kľudné momenty boli vkusne zvládnuté a titulná clivá melódia so saxofónom mala v sebe silu a okamžite mi pripomenula aj Blackwell Unbound (kto hral, pochopí). Dabing bol už naozaj znel plne profesionálne oproti úplnym začiatkom série.
Už som to určite viackrát spomínal, ale práve z tejto série, jej logického ukončenia a kvalitnej výstavby zápletky a rastu postáv, by si mali brať príklad známe spoločnosti a značky, ktoré zaspali na vavrínoch a nezvládajú to, čo takéto nezávislé štúdia áno. (Na teba sa pozerám Broken Sword 5: The Serpent's Curse!)
Pro: najmä kvalitné zakončenie pentalógie, uveriteľnosť postáv a kvalita dialógov, "temnejší diel", grafika
Proti: síce logické, ale naprieč sériou opakujúce sa hádanky, mohlo to byť dlhšie