Ace Combat: Assault Horizon

Sakra, to bol nárez! Síce nie bez chýb, za to s poriadnou dávkou adrenalínu a explózií.

Siedmy diel Ace Combat série je iba druhým dielom, ktorý som dohral, alebo vôbec hral. Nie že by som nemal rád letecké arkády, poťažmo celú Ace Combat sériu , ale nejak sa nie a nie k týmto hrám dostať. Prvý diel, ktorý som hral bola trojka ešte na starom dobrom PSX a potom dlho dlho nič. Až naraz spoločnosť Namco ohlásila port Assault Horizon pre PC a ja som si povedal, že tentokrát už do toho ísť musím.

Prvé dojmy z hry sa niesli v akomkoľvek len nie pozitívnom duchu na čom sa podpísalo ovládanie. Hovoríte si, že človek znalý PC verzií starých Resident Evilov by mal čakať, že konverzia pôvodom japonskej konzolovej hry dopadne podobne, no ja som dúfal, že doba sa zmenila. A našťastie sa aspoň trochu predsa len zmenila a to tým, že autori do hry pridali aj podporu myši, pretože keby som mal celú hru odohrať len na klávesnici, sekol by som s tým hneď po úvodnej „tutoriálovej „misii. Nadarmo sa nehovorí: „bez X360 gamepadu k PC nesadaj“.
Nakoniec sa mi ale podarilo dopracovať ku, v rámci možností, pohodlnej ovládacej schéme. Síce to malo od dokonalosti stále dosť ďaleko (skoro som pri manévrovaní so stíhačkaou zodral podložku na myš) ale už sa tomu dalo hovoriť hranie.

Assault Horizon by sa dal charakterizovať ako „Call of Duty v oblakoch“. Pri niektorých misiách som si dokonca aj pripadal, že hrám onú slávnu hru. Ale povedzme si na rovinu, je to zle? Ja mám efektnú bezmyšlienkovitú akciu rád a tej sa mi tu dostalo požehnane. Naháňačku s atómovkou na F22, vlastne všetky scény s F22 v hlavnej úlohe ešte dlho nedostanem z hlavy. A o nič horšie na tom neboli ani misie na Apachovi, ktoré popri tých so stíhačkami pôsobili ako vítané osvieženie. O niečo slabšie mi prišli misie na Black Hawku, kde jedinou úlohou bolo strieľať z palubného guľometu. Na druhej strane, boli len dve, takže to vývojárom môžem pokojne odpustiť.
Samotné dogfighty sú v hre spracované celkom originálne. Môžete nepriateľov buď naháňať a páliť po nich z diaľky ako v predošlých dieloch alebo využiť celkom intuitívny a efektne spracovaný dogfight systém, s ktorým sa po stlačení príslušného tlačítka zavesíte oponentovi za chvost a začína sa hra na mačku a myš, ktorá končí buď útekom alebo grandióznou explóziou.

Keďže ide o už o takmer 2 roky starú hru, nečakal som žiadne grafické orgie. Napriek tomu, explózie vyzerajú náramne a aj modely sú celkom detailné. Jediné, čo je na nižšej úrovni, je spracovanie terénu a pozemných objektov. Ale keďže ide o hru, ktorá sa odohráva vo vzduchu, môže vám to byť srdečne ukradnuté.

Celkovo som toho od hry moc nečakal a nakoniec ma veľmi príjemne prekvapila. Nie je to dokonalá hra a mnoho vecí, najmä ovládanie v PC verzii, mohli autori trochu vyladiť a spomínané „chopper gunner misie“ mierne zaostávali za ostatnou náplňou, napriek tomu som s hrou spokojný. Koniec koncov, každý deň nedostanem možnosť preletieť sa v tak nádherných strojoch ako je Raptor, Hornet, Apache a mnohých iných.