The Mermaid Mask

Čas opäť preskúmať môj obľúbený herný žáner, detektívne adventúry. The Mermaid Mask nám predstavila celkom originálnu záhadu, zaujímavé postavy a vo svete sa dočkala veľmi pozitívnej odozvy zo strany hráčov i kritikov. Môj záujem ponoriť sa do tohto sveta neustále narastal, až som sa rozhodol hru otestovať naplno. No a po tom, ako sa mi podarilo toto klbko záhad rozpliesť, musím spokojne skonštatovať, že moje očakávania nesklamali. 

Hlavnými hrdinami príbehu sú detektív Grimoire a jeho partnerka Sally Spears. Dostanú oficiálne pozvanie od novej kapitánky ponorky Sinthie Seafoam, aby vyšetrili vraždu pôvodného kapitána Magnusa Mortugu. Po tom, ako preskúmajú miesto činu, zaistia prvé stopy a postupne vypočujú všetkých členov posádky, pochopia, že niečo tu rozhodne nehrá. Ide však o niečo väčšie než len o vraždu. Vypovedá o tom najmä otvorený kotol, ktorý bol podľa všetkého zamknutý počas celej plavby. Ušiel z neho nebezpečný tvor? Alebo bol vrah zároveň aj veľmi šikovným zlodejom? 

Autori odviedli skutočne veľmi dobrú prácu, pokiaľ ide o scenár. Záhada je veľmi dobre vystavaná a stretneme sa tu s asi najzaujímavejšou zostavou postáv, aké som mal možnosť vidieť. Nenašiel by som nikoho, kto by zodpovedal pojmu „normálny“. Každá z postáv má v sebe niečo, čo ju robí unikátnou, originálnou a veľmi dobre napísanou. Rozhovory s nimi sú vždy plné zaujímavých zistení, nikdy sa s nimi nenudíte a nakoľko sú aj plne nadabované, dokážete aj cez ich hlasy spoznať určité charakterové črty.

Dirk Dansom tak pôsobí občas ako novodobý Johnny Bravo, ktorému by sa vzhľadom dokonca aj podobal, Wirman zase pôsobí ako spisovateľ, ktorý už chce mať od fanúšikov svätý pokoj, a taká Sinthia Seafoam zase dáva signály, že jej nová rola kapitánky možno bude nad jej schopnosti. Mojou osobne najobľúbenejšou postavou však bola kúzelníčka a iluzionistka Symmetry Silksmoth. Jej miestami až detské reakcie a nevinnosť, ktorá sa v nej skrýva, vytvárajú veľmi unikátnu postavu, ktorá navyše ukrýva jedno veľmi dobre vybudované tajomstvo, konkrétne prácu na novom umeleckom čísle. 

Ani naši detektívi však za ostatnými postavami nezaostávajú. Grimoire na mňa miestami pôsobil ako moderný Colombo, ktorému nechýba inteligencia, no nerád pred podozrivými vyťahuje všetky svoje karty a do akcie sa pustí až vtedy, keď si je svojimi tvrdeniami skutočne istý. Nechýba mu, samozrejme, ani istá dávka dobrého humoru. Jeho partnerka Sally zase dodáva ich dialógom potrebný sarkazmus a iróniu, ktorými dokáže celú situáciu dotvoriť do absolútnej perfektnosti. Obaja sa výborne dopĺňajú a výsluchy majú vďaka tomu potrebnú energiu.

A najlepšie na tom všetkom je, že samotná záhada je tiež veľmi kvalitne vybudovaná. Postupné odhaľovanie jednotlivých stôp, spájanie súvislostí a odhalenie skutočných rolí, ktoré jednotlivé postavy na tomto plavidle majú, dajú celej situácii úplne nový obraz. Spočiatku som si sám nebol úplne istý, kam sa celý príbeh vyvinie, no na jeho konci som ostal veľmi spokojný. Vysvetlenie bolo veľmi uspokojivé a dokonca by som si dovolil tvrdiť, že odhalenie vraha a rozpletenie celého klbka záhad patrí medzi absolútne vrcholy hry.

Po stránke hrateľnosti tiež nemôžem hre nič výraznejšie vyčítať. Mám, naopak, pocit, že sa tvorcom podarilo prísť s veľmi jednoduchým a funkčným systémom. Tentokrát môžete preskúmať absolútne čokoľvek v prostredí okolo vás. Od dôležitých stôp až po nepodstatný dizajn lustra. Netvrdím, že všetko, čo v hre preskúmate, bude mať význam pre prípad, no už len skutočnosť, že autori hry na to mysleli a pre každú situáciu pripravili unikátny dabing, im v mojich očiach pridáva kredit. Podstatné je najmä to, že pokiaľ sa zameriate na dôležitú stopu, nielenže ju okomentujú, ale dostanete k dispozícii aj náhľad, v ktorom ju môžete trochu lepšie preskúmať.

Za zmienku však stojí aj to, že skúmanie predmetu väčšinou neprináša žiadne väčšie akcie. To je možno jediná vec, ktorá ma trochu sklamala. Často totiž otáčaním predmetu môžete objaviť nejaký kľúčový detail, no nemôžete naň jednoducho kliknúť a upozorniť naň našich detektívov. Tí sa k nemu často dopracujú úplne iným spôsobom, a to diskutovaním o všetkých predmetoch s jednotlivými podozrivými. Tí dokážu na tieto elementy buď upozorniť, alebo vám následne vysvetliť, čo ste to vlastne našli. Metóda je síce funkčná a dobre spracovaná, no nevadilo by mi, keby sa tu autori trochu inšpirovali detektívnymi sériami Sherlocka Holmesa alebo Hercula Poirota, ktoré vám takto dávali skutočnú detektívnu prácu. Aby som bol každopádne spravodlivý, neplatí to úplne pri každom predmete a nájdu sa tu aj veci, ktoré budete môcť preskúmať trochu detailnejšie, ako napríklad mobil jedného z podozrivých.

Pokiaľ však skutočne chcete zapojiť svoje mozgové bunky, tak vám na to budú primárne slúžiť krátke hlavolamy v podobe minihier. Opäť musím výrazne oceniť tvorcov nielen za ich kreatívny dizajn, no najmä za vynikajúci systém nápovedy, ktorý postupne dokáže hráčov naviesť k správnemu riešeniu. Niektoré môžu spočiatku pôsobiť trochu zložitejšie, no pokiaľ sa vám to na prvý pokus nepodarí, Sally s Grimom budú mať krátku debatu, v ktorej vám naznačia, akým spôsobom by ste mali pokračovať. Pokiaľ si ani potom nebudete vedieť rady, môžete sa rovnakým spôsobom dočkať ešte dvoch ďalších pomôcok, ktoré by vám mali riešenie ešte viac zjednodušiť. Napriek tomu si myslím, že spracované sú vskutku logicky. Občas si treba len všimnúť, že niektoré predmety môžu mať viac aktívnych miest.

Veľmi mi imponoval aj soundtrack. Počas hry veľmi dobre reflektuje atmosféru prostredia, v ktorom sa nachádzate, a rovnako aj postavu, s ktorou vediete dialógy. Kým hudba počas výsluchu doktora Zephyra bude pôsobiť ako vesmírna meditácia, návšteva Gripovho obchodu zase pôsobí ako zábavný výlet do cirkusu. Skladba Symmetry zase evokuje hraciu skrinku v kombinácii s pianom, čo jej dodáva skoro až nevinnú tajomnosť. A následne je tu samotná main theme, pri ktorej sa skutočne budete cítiť, akoby ste sa ocitli niekde hlboko pod morskou hladinou v maličkej ponorke. Soundtrack dodáva tejto hre jej skutočný život a musím ho výrazne vyzdvihnúť. Pokojne sa k nemu viem kedykoľvek vrátiť a naplno si vychutnať atmosféru hry znovu.

Ostáva nám ešte zhodnotiť vizuálnu stránku hry, ktorá je takisto veľmi dobrá. Autori si našli zaujímavý umelecký štýl, ktorý vie byť vtipný, no má v sebe aj jemne strašidelné prvky. Prostredia majú svoju hĺbku, postavy sú na pohľad veľmi zapamätateľné a hoci nie všetci majú v tvári veľkú dávku farby, všetkých si viem veľmi dobre predstaviť. To však nie je úplne všetko, nakoľko počas výsluchov sa dočkáme ešte aj jednoduchšieho vizuálneho štýlu, v ktorom postavy opisujú všetko, čo sa udialo. Vtedy sú spracované ako malé postavičky, ktoré pobehujú po papieri a dotvárajú celkový obraz toho, čo sa udialo. Je to veľmi kreatívne a súčasne aj celkom vtipné na pohľad.

Ako som teda napísal už na začiatku, The Mermaid Mask patrí tento rok medzi skutočné highlighty vo svete detektívnych adventúr. Hra prišla s veľmi dobrou záhadou, predstavila mi zaujímavé postavy a dokázala so svojím konceptom prísť s veľmi uspokojivým rozuzlením, na ktoré ešte nejaký čas nezabudnem. Ak máte radi dobrú detektívku spracovanú ako point-and-click adventúru, nemáte absolútne prečo váhať. Dočkáte sa výnimočného zážitku, ktorý vás zabaví minimálne na osem až desať hodín. Hra ma dokonca nakopla pozrieť sa na staršie prípady detektíva Grimoira, ktoré som v minulosti nehral. Pokiaľ teda nad kúpou stále váhate, otvorene vám hovorím: dajte tomuto sympatickému dielu šancu.