konecne zaujimava FPS! uz davnejsie som letmo prebehol par videi na youtube, no vtedy ma nijak nezaujala, skuor mi prisla bizarna...bol tam dost odpudivy zaber na nemotornu priseru v skafandri s vrtackou namiesto ruky, pobehujuce horiace panicky a akychsi doktorov, male dievcatko, co sa injekciou rype v mrtvolach...fakt divne. dostal som to vsak nedavno znovu ako skvely tip a chcel som si dat prestavku v postupnom zdolavani vsetkych chronicky znamych vojnovych hier typu CoD/MoH. tak som si zakusol do jazyka a skusil. po odohrati hodnotim ako mimoriadne vydarenu zalezitost, lepsiu zmenu som nemohol najst.

uchvatne nadizajnovana hra - nielen krasnou, v istych miestach az rozpravkovou grafikou (napr. cajova zahrada), ale hlavne originalnym prostredim, kde ma kazdy prvok svoje miesto a logiku, s osobitym prepracovanim, za oknami nadherny podmorsky svet so vsetkym, co k tomu patri...retro styl 50-tych ci 60-tych rokov. jednotlive levely su dost ruoznorode, spletite a rozsiahle, s malou mierou opakovania, vzdy mate k dispozicii prehladnu mapu. velakrat sa mi stalo, ze som sa nedrzal odporucanej dejovej linie (ano, tu vam tvorcovia neustale zduoraznuju velkou navadzacou sipkou v hornej casti obrazovky, pripadne posmelujucimi pokrikmi vasich osobnych asistentov, co muoze niektorym vadit), len som sa kochal a nasaval tu famoznu atmosferu. hlavne v prvej polovici hry. hra pritom na pocudovanie vuobec nema vysoke HW naroky, nezaregistroval som ziadne sekanie, aj ked som mal vsetko nastavene na maximum.

atmosfera je obohatena o horrorove prvky, mimoriadne kladne na mna puosobila vysoka AI protivnikov. bavil som sa na ich prupovidkach, zjavne trpeli silnou davkou samomluvy, boli prirodzenou sucastou daneho bizarneho prostredia. originalnym prvkom bola pritomnost vyssie spomenutej priserky v skafandri - Big Daddyho/Mr. Bubblesa - ak ste ho ignorovali, ignoroval aj on vas. ak ste vsak chceli upgradovat, museli ste ho dostat...to boli jedny z najzaujimavejsich subojov, s nutnou davkou taktiky. hoci nasledny „harvest“ ich chranencov mi prisiel dost brutalny, pri rozhodovani som zvadzal vnutorny moralny boj. absolutorium si zasluzi priehrstie zbrani, kazda s ruoznymi druhmi nabojov, ktore volite v zavislosti od protivnika, resp. daneho prostredia. podobne ako v hre Singularity, resp. tretom dieli F.E.A.R. (ak ste hrali za Fettela) mate k dispozicii specialnu sadu zbrani v podobe "plazmoidnej ruky" s viacerymi funkciami - no najpremakanejsi je prave dokonale zvladnuty system upgradov/kupovania/vlastnej pripravy vsetkeho mozneho (aj ked pritomnost danych zariadeni v danom prostredi nie je zrovna logicka, co puosobi az gycovo).

priebehom hry zdokonalujete tak zbrane, ako aj vlastne fyzicke, hackerske a psychicke schopnosti...pretoze protivnici postupne tiez silneju. v prostredi nachadzate upgradovacie toniky, pripadne ich kupujete, alebo ich skratka sami vynaliezate – napriklad aj takym originalnym prvkom, ako je fotenie/vyskum nepriatelov – s tymto som sa v FPS hre tiez este nestretol. trochu musim vyhresit producentov za mierne nizsiu narocnost (hram tradicne Normal, toto menit nemienim), vcetne posledneho boss-fightu, ako aj privela moznosti ako dobit zdravie, resp. zbrane. originalne je tiez spomenute hackovanie - pomocou jednoduchej logickej hry sa snazite hacknut sejf, miestne mobilne ci stacionarne ostrelovacie roboty, vydajne stojany ci zamknute dvere. napriek jednoduchosti a jednotvarnosti ma tato logicka hra bavila od zaciatku az do konca, casto som hackoval aj zariadenia, ktore som nepotreboval. vsadepritomne postupne nachadzanie audionahravok v style F.E.A.R. vas vtahuje hlbsie do deja odkryvanim chybajucich kamenov mozaiky pribehu, jednoducho atmosfera tejto hry je temer dokonala.

suhlasim s pripadnym nazorom, ze hra pouziva vela toho najlepsieho z inych znamych titulov, co vsak mne neprekaza. ako kompaktny celok je to sklbene a pozliepane vyborne. pozitivne hodnotim tiez znacnu celkovu dlzku hrania (samozrejme s ohladom na fakt, ze som casto len snoril, hladal ukryte predmety a kochal sa prostredim, postupne som prebadal kompletne vsetky, aj tie najtemmnejsie zakutia hry), co pri sucasnych FPS byva tazky problem. co sa mi vsak v tomto type hier bezne nestava, je zakys. tu sa mi to podarilo dvakrat. a ten jeden bol fakt vazny, vuobec som netusil, ako dalej (stacilo pozornejsie pocuvat nahravky zaznamnikov). k dispozicii vsak mate vzdy aj hint.

zhrnute a podciarknute – uplne chapem vyraznu mieru polarity nazorov (Altmanovo Z-score dosahuje vysoke hodnoty), hra rozhodne nie je pre vsetkych. vyznacuje sa ocividnym rozpravkovo-horrorovym designom, ktory jednym pripada smiesny, zavrhnutiahodny, druhym, kam patrim ja, pride spolu so zvukovym doprovodom mimoriadne zaujimavy a neotrely. predchvilou som to dohral, nemuozem sa dockat, kym si zahram dvojku! hovorte si co chcete, linearita nelinearita, ja som z tohto titulu nadseny, zasiahla ma presne tam, kde som chcel, mnam!!!

tuto hru (resp. jej predchodcu - jednotku) som vlastne vuobec nechcel hrat. prisla mi hrozne jednoducha, az trapna - bez nejakeho hlbsieho pribehu, len tak kilovat jednotvarnych zombikov...no hladal som nieco na vyplnenie kratkych volnych vecernych chvil, tak som to skusil. hram dlhodobo vylucne SP a tak to bolo aj tu. a az do posledneho zabuchnutia safe-house dveri poslednej misie som sa naramne bavil! clovek zisti, ze vlastne pri vybijani energie nevyhnutne nepotrebuje prilis zapajat sede mozgove bunky, ze je obcas lepsie len so skodoradostnym usmevom riadne nabit...a zabit.

ak by toto bol len oficialny datadisk k jednotke, hre dam 85-90%, takto ostanem pri 80%, rovnako ako u jednotky. na jednej strane je tu sviezi vanok v podobe dodatocnych uloh (pozhanat palivo na nakopnutie auta, resp. na rozhybanie zeriavu, vypnutie tazko dostupneho alarmu a pod), v podobe premenliveho pocasia a malinko prepracovanejsich ciest k vytuzenemu safe-housu, no stale je to len derivat jednotky - grafika na podobne dobrej urovni, podobne dobra hudba, rovnako traja partaci, ktori mi neraz zachrania gule....hej, je tu aj viac zbrani, ktore som vyskusal, v konecnom duosledku som sa aj tak vzdy rychlo vratil (pre vlastnu bezpecnost) k oblubenej kombinacii: dvojitym pistolkam a 60-nabojovemu rychlokadencnemu sapiku. zial pocity strachu z jednotky pri dvojke uz neboli take intenzivne, po par veceroch stravenych kilovanim som bol na vsetky situacie zvyknuty. naopak pozitivne hodnotim poslednu, naozaj vymakane narocnu misiu uteku cez poniceny most. na tento moment hry tak skoro nezabudnem. zdvihol mi adrenalin viac ako posledny vysledok nasich parlamentnych volieb...SKVELA hra pre ludi, ktori maju v danej chvili len obmedzeny cas na hranie. dufam, ze raz pride aj trojka.

do hry som sa pustil po precitani zopar komentarov, trochu som vrastil obocie pri nie prilis lichotivom priemernom hodnoteni 72%, ocakavania teda neboli velke. o to viac som bol prijemne prekvapeny, ked som hru dohral. obsahuje to najlepsie, co od podobnej hry mozno cakat - absolutne skvelu grafiku (na to, aky bol pouzity engine a vzhladom k roku vydania), vybornu hudbu, kopec nackov, rozmanite zbrane z obdobia WWII, pestre striedanie misii (na striedacku hra za Amikov a Rusov). viaceri tu spominali, ze tych protivnikov je poctom privela...to ano, inak by to nebolo dost narocne. cim viac, tym lepsie. a ak by clovek len cakal kdesi schovany v kute, daleko by sa nedostal. takze hre nechyba dynamika a sustavny tlak ist vpred. nebyt mierne (aspon v istych momentoch) nizkej AI oponenta a faktu, ze mi hra uplne pohlcovala cely procesor (zrejme kvuoli vysokemu nastaveniu), coho vysledkom bolo sekanie videa, dal by som kludne este o 5-10% lepsie hodnotenie. prostredie vojny mi absolutne vyhovovalo (po viacerych odohratych tituloch, kde serie vymenili vojnu za "novodobe" lokacie typu Afganistan), pacila sa mi tiez vyvazenost co-op, tj spolubojovnici to so svojou akcnostou prilis neprehanali, nechali gro spinavej roboty na mna. spestrenim boli misie, kde je hrac v ulohe tankistu, resp. gulometcika stihacky. ceresnickou na torte je samotny zaver, vyvrcholenie naozaj super, az ma clovek pocit, ze zachranil cely svet, vylozeny dojak :) pozitivne hodnotim aj videa medzi misiami okorenene autentickym filmom. skutocne jedna z tych dobrych FPS.

pekna grafika, tym ale pre mna klady koncia. vsetko ostatne je horsie ako predosly Airborne (hral som aj Allied Assault, ale odvtedy uz ubehlo vela casu, porovnavat nebudem). prilis vela nudnych videosekvencii na ukor radosti z akcie. pocas hry sustavne jeden/viaceri z clenov timu keca a vydava casto zle postrehnutelne rozkazy (nebyt titulkov, tak sa stratim a to hovorim dobre anglicky, ale zial pre rychlost samotnej hry nestiham sledovat), velmi zle mierenie, casto zla orientacia, velakrat mam pocit, ze neviem co prv...a kym sa rozhodnem, daneho protivnika da dole muoj partak. napriek spomenutemu mozno oznacit samotnu narocnost ako velmi nizku, staci si ktorykolvek obtiaznejsi moment jeden/dvakrat zopakovat a je to v suchu, bez nutnosti nejakeho premysleneho taktizovania. cakal som od tohto dielu vela, som sklamany. dufam, ze pokracovanie, ktore je uz istu dobu vonku, bude podstatne lepsie. ok, mozno by sa dalo za pozitivum oznacit aj snaha odlisit hru od predoslych dielov (jazda na stvorkolke, prvky stealth, prvykrat mimo WW), viaceri vsak uz spomenuli, ze ide skuor o vykradanie inych titulov, co zasa na druhej strane mne neprekaza. podstatna je hratelnost. je mozne, ze po dokonceni hodnotenie mierne upravim smerom hore.

takmer vsetko, co by som rad napisal, uz napisali predosli hodnotiaci, napriek tomu prispejem kvapkou do mora; hru vnimam ako takmer dokonalu originalnu zmes adventury, RPG, akcie a survival hororu. rusky vyvojovy tim mozno nevsadil na skvelu grafiku, mne vsak aj tato vyhovuje, nakolko presne zapada ako posledny chybajuci kamen do mozaiky pochmurnej atmosfery, ktora sa cloveku usadi napriec celej nervovej sustavy, resp. od koncekov vlasov az po odtlacky prstov na nohach. tazivo-mraziva hudba len podtrhuje obcasne depresivne stavy a nuti hraca zbystrit pozornost na maximum s cielom dozit dalsej polnoci, kedy dostane priebezne vyuctovanie. obcas pridlhe rozhovory vtahuju obet do stale hlbsich suvislosti spletiteho, no skvele a do detailu premysleneho pribehu. moznost hrat za tri ruozne postavy z celkom inych uhlov a za inych hernych parametrov len roztahuju aj tak siroke pole puosobnosti, na druhej strane neuprosny tikot hodin taha hraca vpred a nuti ho neoblomne prekonavat tisickrat prejdene trasy, na konci ktorych caka na dalsiu odpoved. hra urcite nie je pre vsetkych. vyzaduje dostatok casu, otvorenej mysle a chuti zazit nieco nove. ak cakate dalsiu pohodovku, resp. dalsi klon standardnych akcnych FPS ci adventur, ktore prejdete popri sledovani sitcomu na TV, otvorili ste tie nespravne dvere. trpezlivych hracov titul odmeni nezabudnutelnym hernym zazitkom.