Svojho času napísal Tulareanus esej „Miesta, z ktorých sme nikdy neodišli“ – no a pre mňa je takýmto miestom UNN Von Braun zo System Shocku 2.
Nielenže som z neho neodišiel, ja som sa k nemu pravidelne vracal vďaka živej komunite modderov, ktorú zdieľa s Thiefom (oboje hry na tom istom engine) a síce len niekoľkým, ale zaujímavým módom, ako niekoľkodielna Christine´s Ponterbee Station (fanúšikovské pokračovanie príbehu odohrávajúce sa po udalostiach SS2), alebo SS Infinite, inšpirovaný jedným zo svojich immersive sim následníkov ;)
Pre mňa definujúca hra (s historicky mojím druhým komentárom na DH) a lakmusový papierik kvality, s ktorou som porovnával iné hry a s nadšením očakával budúcnosť hier s dobre vybalancovanými mechanikami a kvalitným príbehom, len aby po nej prišlo vytriezvenie (odklon herného priemyslu od PC hier na začiatku nového tisícročia a príklon ku konzoliam) a realizácia, že niečo takéto sa zrejme len tak skoro nezopakuje: roky bežali a hra upadala do obskúrneho zabudnutia (dlho nedostupná, lebo rights limbo) a bolo pre mňa trpké sledovať ľudí alebo čítať články, kde pri zmienke o pamätných záporákoch alebo o strašidelnej AI spomenuli GladOS alebo I Have No Mouth, and I Must Scream, ale ja som mal vždy chuť zakričať: „A kde ste nechali Shodan?!“
Trvalo veľmi dlho, než prišla hra, ktorá sa jej aspoň snažila šlapať na päty – zdravíme Prey.
Prvý obrat a úprimný šok nastal v roku 2012, keď skutočný hacker s prezývkou Le Corbeau uploadol na pofidérne stránky zadarmo patch, ktorý opravil asi 1000+ chýb, odstránil hardkódované limity enginu a spravil hru (spolu s Thiefmi) plne kompatibilnú s dnešnými OS. Komunita vtedy šalela, lebo už roky volali po vypustení zdrojákov, keďže hra bola s každým rokom ťažšie spustiteľná, ale IP panovníci (vtedy Eidos) nechali ich prosby nevyslyšané. A hackerom je aj preto, lebo nikto vlastne nevie, kto sa za tou prezývkou skrýva.
Druhý obrat nastal v ten istý rok, keď sa zrazu pôvodná verzia SS2 objavila na Steame a GOGu, lebo istému Stevenovi Kickovi z NightDive sa podarilo získať práva na celú značku (!) a vďaka nemu sa hra opäť dostala do obehu. S implementovaným patchom od Le Corbeaua. Hry od Looking Glass začali získavať druhý dych.
To, čo Le Corbeau začal, Steven s tímom dokončil – vydal vylepšenú verziu jednotky a nakoniec aj remaster, čím dostáva hru naspäť do povedomia, no a teraz vydal aj vylepšenú dvojku a ľudia už pomaly začínajú pýtať remaster, a tí odvážnejší (ako ja) aj nedokončenú trojku, kde sa mal príbeh uzavrieť.
Aká teda je remasterovaná dvojka?
Ako každá hra, aj SS2 časom graficky zostarla, a tak práve citlivý facelift grafiky a animácie Vám do očí udrie ako prvé – nielenže má všetko pekné Hi-res textúry, konečne aj postavy sú historicky prvýkrát vyvedné v peknej, originál rešpektujúcej podobe existuje aj Rebirth mód, ktorý sa mi nikdy nepáčil práve preto, že zásadne mení charaktery postáv: Postavy počas rozprávania otvárajú ústa, konečne sú na všetkých zbraniach vidieť ruky, ako s nimi narábajú (v originále „viseli vo vzduchu“), každá zbraň má úplne novú animáciu nabíjania, ktoré v pôvodnej hre neboli (zbrane len na chvíľu zmizli z periférie pohľadu, aby sa vzápätí vrátili nabité), vidíte nábojnice (!) vyletovať zo zbrane a následne ich nájdete na zemi (po chvíli/loade nového levelu miznú, avšak nejakú chvíľu tam ostanú), na stenách po novom ostávajú decals (diery po streľbe z rôznych zbraní), ktoré predtým vôbec neboli, sklá majú jemný odraz a pôsobia tak uveriteľnejšie, gore efekty a textúry sú čvachtavé, annelid červy už nemajú trhaný pohyb, všetky ikony a font sú prekreslené vo vyššom rozlíšení, psi amp má novú animáciu jemného natriasania káblika pri nosení a vypadá rovnako odpudivo, ako si ho pamätám, no najmä z protocol droidov teraz pri ničení odpadávajú kusy plechu a po výbuchu zanechávajú za sebou kopu šrotu a kovových súčiastok (!!!) – predtým po nich ostali len jedna-dve končatiny, a to bolo všetko.
Už na videách to vypadalo skvelo a vidieť to v hre je čistá mňamka, kedy sa tešíte, až ich rozstrelíte: raz sa mi podarilo zastrelením jedného spustiť reťazovú reakciu výbuchov v chumle asi šiestich, a bola radosť sledovať kusy roztrhaného žeravého plechu poletovať a odrážať sa všade naokolo.
Naviac ešte jemne upravili niektoré veci – od vycentrovania a náväznosti niektorých textúr, pridali zopár navigačných nápisov v rámci levelov až po nekonzistentnosť cutscén, konkrétne jedna z mála, v ktorej vidíte živé postavy a pôvodne utekali do slepej uličky, kde sa spolu s prenasledovateľom despawnovali; teraz utekajú správnym smerom a monštrum, ktoré ich naháňalo, tam je a počká si na vás z hybridov už po zabití netreba vybrať brokovnicu a následne z nej náboje, po novom sú náboje už vedľa nej a stačí ich len zobrať; zopár rozbiteľných a dobíjateľných predmetov získalo nové ikonky, vďaka ktorým v inventári hneď zbadáte, ktorý predmet je rozbitý/vybitý. A taktiež nabíjačka na elektronické zariadenia teraz mení po nabití farbu (niežeby to potrebovala, keďže už predtým úspešné nabitie sprevádzal unikátny zvuk, ale je to milé).
Taktiež UI v menu je verne prekreslené do vysokých rozlíšení, obsahuje tzv. vault sekciu, kde si môžete pozrieť rôzne skicy, návrhy, dizajnové dokumenty a dokonca celého oficiálneho sprievodcu hrou.
Veľmi kvitujem, že diegetický inventár zostal nedotknutý a funguje rovnako, ako v pôvodnej hre. A osobne som rád aj za novú možnosť vybratia a úpravy poradia módov priamo v menu.
Čo sa týka herných mechaník – je to stále ten istý System Shock 2, ako bol aj predtým, s malými zmenami: mantling je opravený a spoľahlivejší a zvuky sú navzájom voči sebe hlasitosťou uveriteľnejšie upravené (a v menu, samozrejme, upraviteľné na mieru každému hráčovi či do pôvodnej podoby) a hra po novom obsahuje titulky.
No tým hlavným ťahúňom pre hráčov je opravený multiplayer, ktorý je po novom aj crossplatform a hra ako taká je historicky prvýkrát vydaná aj na konzole. Multiplayer je niečo, čo pôvodní tvorcovia do hry pridali len veľmi neradi a nasilu (Eidos ich do toho prinútil, lebo vtedy „sa to nosilo“ a nechceli počuť, že do hry, kde hráč má pociťovať existenciálnu samotu sa to nehodí a úplne to nabúrava celú pointu hry), a podľa toho aj vypadal – bol nestabilný a po istej dobe bez fušovania v súboroch nehrateľný. Neskúšal som ho, napriek tomu som zaň rád, ak to ku hre pomôže prilákať nových hráčov.
Zatiaľ čo singleplayer je po technickej stránke temer bezproblémový, o mutliplayeri som počul, že v istých hraničných prípadoch stále blbne a hra pri niektorých kombináciách periférii nesprávne scaluje UI, no nič z toho sa mi nestalo.
Bugy sa však nevyhli ani mne a hneď po loadnutí prvého levelu som mal úplne rozbité odlesky v zrkadlách – stačilo si však v menu prepnúť rendering z Vulkánu na DX a zvyšok hry bol bez problémov (predpokladám, že na Linuxe bude lepšie zasa nechať Vulkán). Mimo toho sa mi ešte pravidelne stávalo, že animácia nabíjania sa pri pištoli nespustila, ale zvuky prebíjania ste počuli a zbraň sa nabila – niečo, čo určite ešte opravia.
Hru som dohral na môj obľúbený build – v prvom rade som investoval a plne namaxoval pištoľ a brokovnicu, investoval do repair, modify a research a hneď ako to bolo možné modifikoval a odomkol si samopal, s ktorým sa dá prejsť celá hra. Podobne aj Laser rapier, až do kým som nenarazil na Annelid Crystal, najsilnejšiu melee zbraň v hre. Všetky ostatné náboje, rastliny, čapice, hrnčeky a časopisy si odkladal pri výťahoch a akonáhle som si v 4. Leveli hackovaním odomkol recycler, zrecykloval som všetko, čo sa dá. Do Psi schopností som neinvestoval ani bod, a to som pôvodne chcel aspoň praktický „force pull“
Mám veľkú radosť, že Shodan sa vrátila na výslnie, kam právom patrí, a opäť sa o nej začína hovoriť, no najmä že si túto hru teraz môže zahrať nové generácia hráčov, ktorá ju ešte len objaví.
Ak sa radíte k tým, ktorí doteraz pôvodnú hru nehrali:
Decká, bežte, kúpte a zahrajte si ju. Je to poctivý remaster so všetkou starostlivosťou, ktorú by ste od Nightdive čakali.
Pre tých ostatných z Vás, ktorým by snáď toto všetko bolo málo, stále tu máte originál + SS2Tool a Community patch.
Nielenže som z neho neodišiel, ja som sa k nemu pravidelne vracal vďaka živej komunite modderov, ktorú zdieľa s Thiefom (oboje hry na tom istom engine) a síce len niekoľkým, ale zaujímavým módom, ako niekoľkodielna Christine´s Ponterbee Station (fanúšikovské pokračovanie príbehu odohrávajúce sa po udalostiach SS2), alebo SS Infinite, inšpirovaný jedným zo svojich immersive sim následníkov ;)
Pre mňa definujúca hra (s historicky mojím druhým komentárom na DH) a lakmusový papierik kvality, s ktorou som porovnával iné hry a s nadšením očakával budúcnosť hier s dobre vybalancovanými mechanikami a kvalitným príbehom, len aby po nej prišlo vytriezvenie (odklon herného priemyslu od PC hier na začiatku nového tisícročia a príklon ku konzoliam) a realizácia, že niečo takéto sa zrejme len tak skoro nezopakuje: roky bežali a hra upadala do obskúrneho zabudnutia (dlho nedostupná, lebo rights limbo) a bolo pre mňa trpké sledovať ľudí alebo čítať články, kde pri zmienke o pamätných záporákoch alebo o strašidelnej AI spomenuli GladOS alebo I Have No Mouth, and I Must Scream, ale ja som mal vždy chuť zakričať: „A kde ste nechali Shodan?!“
Trvalo veľmi dlho, než prišla hra, ktorá sa jej aspoň snažila šlapať na päty – zdravíme Prey.
Prvý obrat a úprimný šok nastal v roku 2012, keď skutočný hacker s prezývkou Le Corbeau uploadol na pofidérne stránky zadarmo patch, ktorý opravil asi 1000+ chýb, odstránil hardkódované limity enginu a spravil hru (spolu s Thiefmi) plne kompatibilnú s dnešnými OS. Komunita vtedy šalela, lebo už roky volali po vypustení zdrojákov, keďže hra bola s každým rokom ťažšie spustiteľná, ale IP panovníci (vtedy Eidos) nechali ich prosby nevyslyšané. A hackerom je aj preto, lebo nikto vlastne nevie, kto sa za tou prezývkou skrýva.
Druhý obrat nastal v ten istý rok, keď sa zrazu pôvodná verzia SS2 objavila na Steame a GOGu, lebo istému Stevenovi Kickovi z NightDive sa podarilo získať práva na celú značku (!) a vďaka nemu sa hra opäť dostala do obehu. S implementovaným patchom od Le Corbeaua. Hry od Looking Glass začali získavať druhý dych.
To, čo Le Corbeau začal, Steven s tímom dokončil – vydal vylepšenú verziu jednotky a nakoniec aj remaster, čím dostáva hru naspäť do povedomia, no a teraz vydal aj vylepšenú dvojku a ľudia už pomaly začínajú pýtať remaster, a tí odvážnejší (ako ja) aj nedokončenú trojku, kde sa mal príbeh uzavrieť.
Aká teda je remasterovaná dvojka?
Ako každá hra, aj SS2 časom graficky zostarla, a tak práve citlivý facelift grafiky a animácie Vám do očí udrie ako prvé – nielenže má všetko pekné Hi-res textúry, konečne aj postavy sú historicky prvýkrát vyvedné v peknej, originál rešpektujúcej podobe existuje aj Rebirth mód, ktorý sa mi nikdy nepáčil práve preto, že zásadne mení charaktery postáv: Postavy počas rozprávania otvárajú ústa, konečne sú na všetkých zbraniach vidieť ruky, ako s nimi narábajú (v originále „viseli vo vzduchu“), každá zbraň má úplne novú animáciu nabíjania, ktoré v pôvodnej hre neboli (zbrane len na chvíľu zmizli z periférie pohľadu, aby sa vzápätí vrátili nabité), vidíte nábojnice (!) vyletovať zo zbrane a následne ich nájdete na zemi (po chvíli/loade nového levelu miznú, avšak nejakú chvíľu tam ostanú), na stenách po novom ostávajú decals (diery po streľbe z rôznych zbraní), ktoré predtým vôbec neboli, sklá majú jemný odraz a pôsobia tak uveriteľnejšie, gore efekty a textúry sú čvachtavé, annelid červy už nemajú trhaný pohyb, všetky ikony a font sú prekreslené vo vyššom rozlíšení, psi amp má novú animáciu jemného natriasania káblika pri nosení a vypadá rovnako odpudivo, ako si ho pamätám, no najmä z protocol droidov teraz pri ničení odpadávajú kusy plechu a po výbuchu zanechávajú za sebou kopu šrotu a kovových súčiastok (!!!) – predtým po nich ostali len jedna-dve končatiny, a to bolo všetko.
Už na videách to vypadalo skvelo a vidieť to v hre je čistá mňamka, kedy sa tešíte, až ich rozstrelíte: raz sa mi podarilo zastrelením jedného spustiť reťazovú reakciu výbuchov v chumle asi šiestich, a bola radosť sledovať kusy roztrhaného žeravého plechu poletovať a odrážať sa všade naokolo.
Naviac ešte jemne upravili niektoré veci – od vycentrovania a náväznosti niektorých textúr, pridali zopár navigačných nápisov v rámci levelov až po nekonzistentnosť cutscén, konkrétne jedna z mála, v ktorej vidíte živé postavy a pôvodne utekali do slepej uličky, kde sa spolu s prenasledovateľom despawnovali; teraz utekajú správnym smerom a monštrum, ktoré ich naháňalo, tam je a počká si na vás z hybridov už po zabití netreba vybrať brokovnicu a následne z nej náboje, po novom sú náboje už vedľa nej a stačí ich len zobrať; zopár rozbiteľných a dobíjateľných predmetov získalo nové ikonky, vďaka ktorým v inventári hneď zbadáte, ktorý predmet je rozbitý/vybitý. A taktiež nabíjačka na elektronické zariadenia teraz mení po nabití farbu (niežeby to potrebovala, keďže už predtým úspešné nabitie sprevádzal unikátny zvuk, ale je to milé).
Taktiež UI v menu je verne prekreslené do vysokých rozlíšení, obsahuje tzv. vault sekciu, kde si môžete pozrieť rôzne skicy, návrhy, dizajnové dokumenty a dokonca celého oficiálneho sprievodcu hrou.
Veľmi kvitujem, že diegetický inventár zostal nedotknutý a funguje rovnako, ako v pôvodnej hre. A osobne som rád aj za novú možnosť vybratia a úpravy poradia módov priamo v menu.
Čo sa týka herných mechaník – je to stále ten istý System Shock 2, ako bol aj predtým, s malými zmenami: mantling je opravený a spoľahlivejší a zvuky sú navzájom voči sebe hlasitosťou uveriteľnejšie upravené (a v menu, samozrejme, upraviteľné na mieru každému hráčovi či do pôvodnej podoby) a hra po novom obsahuje titulky.
No tým hlavným ťahúňom pre hráčov je opravený multiplayer, ktorý je po novom aj crossplatform a hra ako taká je historicky prvýkrát vydaná aj na konzole. Multiplayer je niečo, čo pôvodní tvorcovia do hry pridali len veľmi neradi a nasilu (Eidos ich do toho prinútil, lebo vtedy „sa to nosilo“ a nechceli počuť, že do hry, kde hráč má pociťovať existenciálnu samotu sa to nehodí a úplne to nabúrava celú pointu hry), a podľa toho aj vypadal – bol nestabilný a po istej dobe bez fušovania v súboroch nehrateľný. Neskúšal som ho, napriek tomu som zaň rád, ak to ku hre pomôže prilákať nových hráčov.
Zatiaľ čo singleplayer je po technickej stránke temer bezproblémový, o mutliplayeri som počul, že v istých hraničných prípadoch stále blbne a hra pri niektorých kombináciách periférii nesprávne scaluje UI, no nič z toho sa mi nestalo.
Bugy sa však nevyhli ani mne a hneď po loadnutí prvého levelu som mal úplne rozbité odlesky v zrkadlách – stačilo si však v menu prepnúť rendering z Vulkánu na DX a zvyšok hry bol bez problémov (predpokladám, že na Linuxe bude lepšie zasa nechať Vulkán). Mimo toho sa mi ešte pravidelne stávalo, že animácia nabíjania sa pri pištoli nespustila, ale zvuky prebíjania ste počuli a zbraň sa nabila – niečo, čo určite ešte opravia.
Hru som dohral na môj obľúbený build – v prvom rade som investoval a plne namaxoval pištoľ a brokovnicu, investoval do repair, modify a research a hneď ako to bolo možné modifikoval a odomkol si samopal, s ktorým sa dá prejsť celá hra. Podobne aj Laser rapier, až do kým som nenarazil na Annelid Crystal, najsilnejšiu melee zbraň v hre. Všetky ostatné náboje, rastliny, čapice, hrnčeky a časopisy si odkladal pri výťahoch a akonáhle som si v 4. Leveli hackovaním odomkol recycler, zrecykloval som všetko, čo sa dá. Do Psi schopností som neinvestoval ani bod, a to som pôvodne chcel aspoň praktický „force pull“
Mám veľkú radosť, že Shodan sa vrátila na výslnie, kam právom patrí, a opäť sa o nej začína hovoriť, no najmä že si túto hru teraz môže zahrať nové generácia hráčov, ktorá ju ešte len objaví.
Ak sa radíte k tým, ktorí doteraz pôvodnú hru nehrali:
Decká, bežte, kúpte a zahrajte si ju. Je to poctivý remaster so všetkou starostlivosťou, ktorú by ste od Nightdive čakali.
Pre tých ostatných z Vás, ktorým by snáď toto všetko bolo málo, stále tu máte originál + SS2Tool a Community patch.
Pro: singleplayer, vylepšená grafika, vault, použitie niektorých módov so súhlasmi autorov
Proti: občasné bugy, niekedy nestabilný multiplayer (edge cases a pozostatky z fungovania pôvodného), nesprávny scaling UI u niektorých užívateľov, hra končí cliffhangerom