Datadisk neskrývane inšpirovaný Icewind Dale. White March a jej lokality boli naozaj atmosférické, o čo sa postarala nestarnúca a o čosi vylepšená grafika (sneženie alebo postavy brodiace sa snehom), pekný dizajn a hudba ešte lepšia, než v pôvodnej hre.
Z dvoch nových postáv monk Zahua neurazí, no ani nenadchne, no Devil of Caroc je už zaujímavejšia, hoci mala ešte väčší potenciál. Questy boli zábavné, hlavný príbeh tak nebol Icewindalovskou taktickou rubačkou, ale ostala mu v menšej miere dialógovosť pôvodnej hry. Takmer všetky repliky v datadisku boli nadabované.
V 18 hodinách hrania je okrem White March pozostávajúcej z mestečka, 3 exteriérových máp a 3 dungeonov, ešte obliehanie Cragholdtu. Tu dosť brutálne narástla obtiažnosť, minimálne dovtedy, kým si hráč zvykne, že treba premyslieť krok po kroku pri každej skupine nepriateľov, pričom tie zvyčajne pozostávali z 6-7 postáv. Keby niet bugov, a to najmä zasekávania sa postáv o seba a neschopnosť toho, aby jedna postava obišla druhú, či nesprávne vyhodnotila pathfinding a obchádzala tak zbytočným oblúkom (a prichádzala o čas), tak by som takýto bojový challenge ocenil viac. Hlavne záverečný boj Cragholdtu bol asi to najdrsnejšie, čo sa dá v PoE stretnúť. A preto zamrzí, ako po úspešnom zdolaní musíte tento encounter loadnuť, lebo Vám pred lootnutím zmizla mŕtvola bossa... Taktiež ak sa Vám resetne po opustení dungeonu celé jedno jeho poschodie (nepriatelia, loot, nepreskúmaná mapa), nemožno bugy prehliadnuť. Na druhú stranu, postupnými patchmi na súčasnú verziu boli opravené azda všetky bugy, ktoré mala Pillars of Eternity. Hoci sa priznám, že do detailu som to neskúmal.
Durgan's battery a celý datadisk ako taký mal však výbornú atmosféru, ktorá minimálne v mojich očiach prekonala tú v Icewind Dale. Aj preto je škoda , že výsledný dojem kazia bugy a fakt, že datadisk sa neodohráva po pôvodnej hre, ale rovnako ako v prípade Baldur's Gate: Tales of the Sword Coast, je vtlačený niekam do jej druhej polovice.
Z dvoch nových postáv monk Zahua neurazí, no ani nenadchne, no Devil of Caroc je už zaujímavejšia, hoci mala ešte väčší potenciál. Questy boli zábavné, hlavný príbeh tak nebol Icewindalovskou taktickou rubačkou, ale ostala mu v menšej miere dialógovosť pôvodnej hry. Takmer všetky repliky v datadisku boli nadabované.
V 18 hodinách hrania je okrem White March pozostávajúcej z mestečka, 3 exteriérových máp a 3 dungeonov, ešte obliehanie Cragholdtu. Tu dosť brutálne narástla obtiažnosť, minimálne dovtedy, kým si hráč zvykne, že treba premyslieť krok po kroku pri každej skupine nepriateľov, pričom tie zvyčajne pozostávali z 6-7 postáv. Keby niet bugov, a to najmä zasekávania sa postáv o seba a neschopnosť toho, aby jedna postava obišla druhú, či nesprávne vyhodnotila pathfinding a obchádzala tak zbytočným oblúkom (a prichádzala o čas), tak by som takýto bojový challenge ocenil viac. Hlavne záverečný boj Cragholdtu bol asi to najdrsnejšie, čo sa dá v PoE stretnúť. A preto zamrzí, ako po úspešnom zdolaní musíte tento encounter loadnuť, lebo Vám pred lootnutím zmizla mŕtvola bossa... Taktiež ak sa Vám resetne po opustení dungeonu celé jedno jeho poschodie (nepriatelia, loot, nepreskúmaná mapa), nemožno bugy prehliadnuť. Na druhú stranu, postupnými patchmi na súčasnú verziu boli opravené azda všetky bugy, ktoré mala Pillars of Eternity. Hoci sa priznám, že do detailu som to neskúmal.
Durgan's battery a celý datadisk ako taký mal však výbornú atmosféru, ktorá minimálne v mojich očiach prekonala tú v Icewind Dale. Aj preto je škoda , že výsledný dojem kazia bugy a fakt, že datadisk sa neodohráva po pôvodnej hre, ale rovnako ako v prípade Baldur's Gate: Tales of the Sword Coast, je vtlačený niekam do jej druhej polovice.
Pro: atmosféra, prostredie a questy
Proti: bugy, hra sa neodohráva po PoE,