Avatar tak ako väčšina filmov s veľkým potenciálom bol sprevádzaný aj svojou hernou podobou. Názory na hru sa ale dosť líšia a preto som ani ja nevedel , čo od tejto hry mám očakávať. No už vedomie, že hra nie je len od nejakého céčkového herného štúdia ma presvedčilo hru nainštalovať. A hra bola v určitom zmysle pre mňa prekvapením, no sklamanie hlavne na záver sa skryť nedá, takže začnime pekne od začiatku.
Avatar je len ďalším TPS počinom, ktorých sú už stovky, ale hra obsahuje aj pokus o zavedenie RPG prvkov a taktiež „otvoreného“ sveta. Čo ma aj vcelku potešilo je, že hra sa nesnaží kopírovať príbeh filmu a prichádza s niečím novým, je to vlastne prequel k filmu a preto si nemyslím, že pre hranie hry je nutné poznať dej filmu.
Na začiatku hry máme možnosť výberu postavy, za ktorú chceme hrať (aj keď vplyv na hru to nemá žiadny, len si vyberieme postavu, ktorá nám najviac padne do oka). Prvá časť hry je takým rozťahaným tréningom, v ktorom máte možnosť vyskúšať si hru ako za avatara tak za maríňáka a podľa toho sa rozhodnúť za koho by ste chceli hrať. Rozhodnutie na vás nenechá veľa čakať a už ani nie za 2 hod. si vyberáte stranu. Musím pochváliť tvorcov, že v tomto okamihu sa vytvorí druhý savepoint, z ktorého môžete pokračovať pokiaľ sa rozhodnete hru vyskúšať aj za druhú stranu.
Príbeh ma veľmi nenadchol, dá sa povedať, že za obidve strany sa snažíte o to isté len svojím spôsobom (ovládnuť Eywu a získať kontrolu nad Pandorou)a plníte pri tom dosť podobné úlohy – zabi toho a toho, nájdi kryštál alebo zlikviduj niečo, a to sú všetko hlavné úlohy. No keď si myslíte, že hra je ako za RDA tak aj za Na’vi rovnaká mýlite sa. Hra ponúka rôzne mapy za obidve strany aj keď na záver tá predposledná je už rovnaká, ale čo už, raz musel prísť ten zlom a spojiť dve cesty.
Čo sa týka úloh tak hra je koridor, naraz spĺňate len jednu úlohu (prípadne 2) a po jej splnení dostávate ďalšiu. Vedľajšie úlohy sú tu len v podobe výzev – a to napr. odkry určitú časť mapy, zabi určitý počet Na’vi/RDA, postav/znič muničné stanice, získaj určitý počet XP a potom ešte nejaká tá rozdielna úloha pre dané územie.
Mapy na ktorých sa pohybujete nie sú jednoliatym celkom, ale len určité cesty tvoriace mapu a pokiaľ sa už rozhodnete zísť z cesty tak buď skončíte pri tom, že nevyskáčete na daný bod alebo pád z niekoľko metrovej výšky vás bude stáť život (čo nechápem, keďže na jednu stranu sa v hre píše, že vďaka gravitácii letci na banshee prežijú pád, ale vy už pri páde z 5 metrov ste mŕtvy).
Počas hry získavate XP za spĺňanie úloh a zabíjanie nepriateľov. Za XP sa odomykajú len sady so zbraňami, zbrojou alebo schopnosťou. Xp tú majú skôr svoj skrytý význam v minihre Dobývanie, kde zo získaných XP získate 1/5 na kredity, za ktoré si kupujete jednotky na Pandore, ktorú máte dobyť v ťahovom súboji. Keď som po prvý krát hral za Na’vi útočil som hneď, čo nemá cenu lebo vaša armáda bude rýchlo zdecimovaná a vaše body zbytočne premárnené, preto odporúčam počkať a až neskôr zaútočiť ( za RDA som potom zaútočil so 25 000 vojakmi a 15 vrtulníkmi a obsadil tak 70% planéty (mesiaca) ). Taktiež v takomto prípade neodporúčam stavať predsunuté základne, lebo výroba z nich je predražená, takže lepšie je ušetriť 1500 bodov a posielať vojakov len z hlavného územia, keďže nepriateľ bude aj tak len útočiť s pechotou. Taktiež odporúčam čím skôr obkľúčiť nepriateľské hlavné územie a ponechať na jednotlivých územiach aspoň 3000 vojakov plus zálohu a so zvyškom armády pokračovať v útoku.
Ako som už spomínal tak hra za RDA aj Na’vi je odlišná, ja som najprv hral za Na’vi, čo je dobrý nápad, keďže RDA ma na záver trochu nahnevalo a pokiaľ by som ešte nehral za Na’vi aj by som rozmýšľal či to má cenu.
Hra za Na’vi je rýchlejšia (sú vyšší samozrejme), keďže na vás okolitá fauna a flóra veľmi neútočia a taktiež za jej ničenie nezískavate XP. Preto vďaka pomerne svižnému hraniu nemusíte ani veľmi používať parakone a thanatorov. Lietanie na banshee je chaotické a ovládanie dokáže človeka tak akurát vytočiť. Zbrane sú zamerané najmä na boj na blízko, okrem toho ako základnú zbraň máte luk (veľmi účinný), kušu (nechápem prečo máte len 4 náboje) a avatarský guľomet (voči RDA málo efektívny).
Za RDA je pohyb pomalší, zrejme žeby ste si mohli vychutnávať prírodu a ničiť tak to, čo sa dá. Využívate výlučne strelné zbrane, od základných píštolí, brokovnice, útočných pušiek, guľometu, klincometu cez plameňomet (účinný voči agresívnym rastlinám) až po granátomet (silný, ale skôr si s ním ublížite vy, preto nechápem ako môžu RDA s tým bojovať a im to zdravie neberie). Pre rýchlejší presun môžete použiť niekoľko vozidiel, keďže pre boj sa veľmi nehodia. Jedine ZMP oblek môžete použiť aj na útok. Pilotovanie vrtulníka sa mi zdalo trochu jednoduchšie, ale v tejto hre to nie je ono, keďže celý čas máte pocit akoby ste leteli tunelom.
Avatar taktiež obsahuje svoju databázu, tzv Pandorapédiu, v ktorej si môžete prečítať informácie ako o Pandore a jej faune a flóre, tak aj o RDA a Na’vi. Už len prečítanie úvodných 17% obsahu zaberie skoro 2 hodiny, keď to máte chuť čítať. Neznáme objekty môžete v hre skenovať, na čo som pri prvom hraní prišiel až pomerne neskoro, keďže na začiatku som len okolo všetkého behal a klikal F, tak ako v úvodnej oblasti a ono nič... Skrátka aj tak skenovanie je zbytočné, keďže po odohraní hry sa odomknú všetky súbory na 100% (plus niektoré predmety ani za danú frakciu nenájdete, resp. nedajú sa skenovať).
Hra je pomerne jednoduchá, takže pokiaľ medzi nepriateľa bezhlavo nevletíte, nemusíte sa obávať neustáleho loadovania, pokiaľ však už v boji zahyniete, vďaka zbieraniu biologických vzorkov sa môžete ozdraviť (takto môžete mať teda ďalších 5 životov a až potom load).
Na hre je vidieť jej konzolovitosť, keďže prakticky so sebou máte všetky zbrane, no naraz môžete používať len 4, takže ak vám dôjde munícia môžete si cez menu prepnúť zbraň za inú, no je to zdĺhavé a takže radšej budete bojovať s tým, čo je po ruke. Keby táto hra bola normálne (len) na PC jednoducho tých pár zbraní by malo klávesovú skratku a bolo by po probléme, to isté platí o schopnostiach, ktoré si určíte 4 ako primárne a ostatné už do konca hry ani nepoužijete.
Avatar (tak isto ako Assassin’s Creed 2) ma sklamal vo zvuku, v 99% hier mám naladení subwoofer na minimum, no pri tejto hre aj keď je v menu zvuk na max, tak subwoofer ide na plno a aj tak je zvuk pomerne tichý. Čo mi ešte vadilo, tak sú rozhovory, neviem či to bolo češtinou, ale pri pár úlohách mi preblikol text a ihneď napísalo, čo mám robiť. Taktiež hra na mojej pomerne starej zostave išla na DX10 plynulo, no napriek tomu je dosť nestabilná pri načítavaní a občas len tak padá do Windowsu (kde mi pár krát rozhodila celú plochu).
Odlišnosťou hry za RDA a Na’vi som bol spočiatku nadšený, že hra predsa nie je až taká krátka ako sa hovorí (možno by som to prirovnal k hraniu CaC, tak že zahráte kampaň za GDI a hru odinštalujete bez toho žeby ste začali hrať za NOD), no záver za RDA ma svojou nedomyslenosťou doslova šokoval. V predposlednej mape dostanete ešte raz možnosť výberu strany, pokiaľ si ponecháte RDA tak hru odohráte s odlišným, koncom, ak náhodou zauvažujete podporiť Na’vi budete to ľutovať, keďže budete mať už len tie isté úlohy ako pri hraní za Na’vi, všetci sa k vám správajú akoby ste boli jedným z nich pričom ste človek, jedine rastliny chápu, že to tak nie je a záverečný film v tomto prípade no fuj, to že ste v polovici hry zabili Tan Jalu tvorcom nevadil, aby tu nechali ten záver od Na’vi, takže Tan Jala živý a zdravý k vám priletí...
Odohraním kampane sa odomkne jedna bonusová oblasť. Bolo by to aj vcelku fajn, keby... ,no táto oblasť je jeden stočený tunel kde vyvraždíte pár Na’vi a môžete cestovať naspať do inej oblasti.
Aj keď hovorím už na záver o tejto hre v dosť zlom duchu a s rozčarovaním, musím povedať, že nakoniec nie je Avatar až takým fiaskom ako si mnohí predstavujú, hra je hrateľná, grafika detailná, a príbeh...,no ten nechám radšej tak, aspoň tie výzvy ma bavilo spĺňať a získať tak body do Dobývania. Pre tých čo to ešte nehrali, môžu to skúsiť a keď ich to nebude baviť uninstall je rýchly, ja som hrou zabil 29 hodín a neľutujem to.
Avatar je len ďalším TPS počinom, ktorých sú už stovky, ale hra obsahuje aj pokus o zavedenie RPG prvkov a taktiež „otvoreného“ sveta. Čo ma aj vcelku potešilo je, že hra sa nesnaží kopírovať príbeh filmu a prichádza s niečím novým, je to vlastne prequel k filmu a preto si nemyslím, že pre hranie hry je nutné poznať dej filmu.
Na začiatku hry máme možnosť výberu postavy, za ktorú chceme hrať (aj keď vplyv na hru to nemá žiadny, len si vyberieme postavu, ktorá nám najviac padne do oka). Prvá časť hry je takým rozťahaným tréningom, v ktorom máte možnosť vyskúšať si hru ako za avatara tak za maríňáka a podľa toho sa rozhodnúť za koho by ste chceli hrať. Rozhodnutie na vás nenechá veľa čakať a už ani nie za 2 hod. si vyberáte stranu. Musím pochváliť tvorcov, že v tomto okamihu sa vytvorí druhý savepoint, z ktorého môžete pokračovať pokiaľ sa rozhodnete hru vyskúšať aj za druhú stranu.
Príbeh ma veľmi nenadchol, dá sa povedať, že za obidve strany sa snažíte o to isté len svojím spôsobom (ovládnuť Eywu a získať kontrolu nad Pandorou)a plníte pri tom dosť podobné úlohy – zabi toho a toho, nájdi kryštál alebo zlikviduj niečo, a to sú všetko hlavné úlohy. No keď si myslíte, že hra je ako za RDA tak aj za Na’vi rovnaká mýlite sa. Hra ponúka rôzne mapy za obidve strany aj keď na záver tá predposledná je už rovnaká, ale čo už, raz musel prísť ten zlom a spojiť dve cesty.
Čo sa týka úloh tak hra je koridor, naraz spĺňate len jednu úlohu (prípadne 2) a po jej splnení dostávate ďalšiu. Vedľajšie úlohy sú tu len v podobe výzev – a to napr. odkry určitú časť mapy, zabi určitý počet Na’vi/RDA, postav/znič muničné stanice, získaj určitý počet XP a potom ešte nejaká tá rozdielna úloha pre dané územie.
Mapy na ktorých sa pohybujete nie sú jednoliatym celkom, ale len určité cesty tvoriace mapu a pokiaľ sa už rozhodnete zísť z cesty tak buď skončíte pri tom, že nevyskáčete na daný bod alebo pád z niekoľko metrovej výšky vás bude stáť život (čo nechápem, keďže na jednu stranu sa v hre píše, že vďaka gravitácii letci na banshee prežijú pád, ale vy už pri páde z 5 metrov ste mŕtvy).
Počas hry získavate XP za spĺňanie úloh a zabíjanie nepriateľov. Za XP sa odomykajú len sady so zbraňami, zbrojou alebo schopnosťou. Xp tú majú skôr svoj skrytý význam v minihre Dobývanie, kde zo získaných XP získate 1/5 na kredity, za ktoré si kupujete jednotky na Pandore, ktorú máte dobyť v ťahovom súboji. Keď som po prvý krát hral za Na’vi útočil som hneď, čo nemá cenu lebo vaša armáda bude rýchlo zdecimovaná a vaše body zbytočne premárnené, preto odporúčam počkať a až neskôr zaútočiť ( za RDA som potom zaútočil so 25 000 vojakmi a 15 vrtulníkmi a obsadil tak 70% planéty (mesiaca) ). Taktiež v takomto prípade neodporúčam stavať predsunuté základne, lebo výroba z nich je predražená, takže lepšie je ušetriť 1500 bodov a posielať vojakov len z hlavného územia, keďže nepriateľ bude aj tak len útočiť s pechotou. Taktiež odporúčam čím skôr obkľúčiť nepriateľské hlavné územie a ponechať na jednotlivých územiach aspoň 3000 vojakov plus zálohu a so zvyškom armády pokračovať v útoku.
Ako som už spomínal tak hra za RDA aj Na’vi je odlišná, ja som najprv hral za Na’vi, čo je dobrý nápad, keďže RDA ma na záver trochu nahnevalo a pokiaľ by som ešte nehral za Na’vi aj by som rozmýšľal či to má cenu.
Hra za Na’vi je rýchlejšia (sú vyšší samozrejme), keďže na vás okolitá fauna a flóra veľmi neútočia a taktiež za jej ničenie nezískavate XP. Preto vďaka pomerne svižnému hraniu nemusíte ani veľmi používať parakone a thanatorov. Lietanie na banshee je chaotické a ovládanie dokáže človeka tak akurát vytočiť. Zbrane sú zamerané najmä na boj na blízko, okrem toho ako základnú zbraň máte luk (veľmi účinný), kušu (nechápem prečo máte len 4 náboje) a avatarský guľomet (voči RDA málo efektívny).
Za RDA je pohyb pomalší, zrejme žeby ste si mohli vychutnávať prírodu a ničiť tak to, čo sa dá. Využívate výlučne strelné zbrane, od základných píštolí, brokovnice, útočných pušiek, guľometu, klincometu cez plameňomet (účinný voči agresívnym rastlinám) až po granátomet (silný, ale skôr si s ním ublížite vy, preto nechápem ako môžu RDA s tým bojovať a im to zdravie neberie). Pre rýchlejší presun môžete použiť niekoľko vozidiel, keďže pre boj sa veľmi nehodia. Jedine ZMP oblek môžete použiť aj na útok. Pilotovanie vrtulníka sa mi zdalo trochu jednoduchšie, ale v tejto hre to nie je ono, keďže celý čas máte pocit akoby ste leteli tunelom.
Avatar taktiež obsahuje svoju databázu, tzv Pandorapédiu, v ktorej si môžete prečítať informácie ako o Pandore a jej faune a flóre, tak aj o RDA a Na’vi. Už len prečítanie úvodných 17% obsahu zaberie skoro 2 hodiny, keď to máte chuť čítať. Neznáme objekty môžete v hre skenovať, na čo som pri prvom hraní prišiel až pomerne neskoro, keďže na začiatku som len okolo všetkého behal a klikal F, tak ako v úvodnej oblasti a ono nič... Skrátka aj tak skenovanie je zbytočné, keďže po odohraní hry sa odomknú všetky súbory na 100% (plus niektoré predmety ani za danú frakciu nenájdete, resp. nedajú sa skenovať).
Hra je pomerne jednoduchá, takže pokiaľ medzi nepriateľa bezhlavo nevletíte, nemusíte sa obávať neustáleho loadovania, pokiaľ však už v boji zahyniete, vďaka zbieraniu biologických vzorkov sa môžete ozdraviť (takto môžete mať teda ďalších 5 životov a až potom load).
Na hre je vidieť jej konzolovitosť, keďže prakticky so sebou máte všetky zbrane, no naraz môžete používať len 4, takže ak vám dôjde munícia môžete si cez menu prepnúť zbraň za inú, no je to zdĺhavé a takže radšej budete bojovať s tým, čo je po ruke. Keby táto hra bola normálne (len) na PC jednoducho tých pár zbraní by malo klávesovú skratku a bolo by po probléme, to isté platí o schopnostiach, ktoré si určíte 4 ako primárne a ostatné už do konca hry ani nepoužijete.
Avatar (tak isto ako Assassin’s Creed 2) ma sklamal vo zvuku, v 99% hier mám naladení subwoofer na minimum, no pri tejto hre aj keď je v menu zvuk na max, tak subwoofer ide na plno a aj tak je zvuk pomerne tichý. Čo mi ešte vadilo, tak sú rozhovory, neviem či to bolo češtinou, ale pri pár úlohách mi preblikol text a ihneď napísalo, čo mám robiť. Taktiež hra na mojej pomerne starej zostave išla na DX10 plynulo, no napriek tomu je dosť nestabilná pri načítavaní a občas len tak padá do Windowsu (kde mi pár krát rozhodila celú plochu).
Odlišnosťou hry za RDA a Na’vi som bol spočiatku nadšený, že hra predsa nie je až taká krátka ako sa hovorí (možno by som to prirovnal k hraniu CaC, tak že zahráte kampaň za GDI a hru odinštalujete bez toho žeby ste začali hrať za NOD), no záver za RDA ma svojou nedomyslenosťou doslova šokoval. V predposlednej mape dostanete ešte raz možnosť výberu strany, pokiaľ si ponecháte RDA tak hru odohráte s odlišným, koncom, ak náhodou zauvažujete podporiť Na’vi budete to ľutovať, keďže budete mať už len tie isté úlohy ako pri hraní za Na’vi, všetci sa k vám správajú akoby ste boli jedným z nich pričom ste človek, jedine rastliny chápu, že to tak nie je a záverečný film v tomto prípade no fuj, to že ste v polovici hry zabili Tan Jalu tvorcom nevadil, aby tu nechali ten záver od Na’vi, takže Tan Jala živý a zdravý k vám priletí...
Odohraním kampane sa odomkne jedna bonusová oblasť. Bolo by to aj vcelku fajn, keby... ,no táto oblasť je jeden stočený tunel kde vyvraždíte pár Na’vi a môžete cestovať naspať do inej oblasti.
Aj keď hovorím už na záver o tejto hre v dosť zlom duchu a s rozčarovaním, musím povedať, že nakoniec nie je Avatar až takým fiaskom ako si mnohí predstavujú, hra je hrateľná, grafika detailná, a príbeh...,no ten nechám radšej tak, aspoň tie výzvy ma bavilo spĺňať a získať tak body do Dobývania. Pre tých čo to ešte nehrali, môžu to skúsiť a keď ich to nebude baviť uninstall je rýchly, ja som hrou zabil 29 hodín a neľutujem to.
Delta Force: Land Warrior
Pro: grafika, odlišnosť obidvoch frakcií a ich kampaní, schopnosti postáv, minihra Dobývanie
Proti: problémy so zvukom, padanie hry, prepínanie zbraní, lietanie, respawn nepriateľov (najmä prázdnych vozidiel)