Kamilia

Kamilia patrila tento rok medzi moje najviac očakávané herné projekty. Demoverzia ma veľmi rýchlo zaujala a bol som veľmi zvedavý, čo sa vlastne s Kamiliou stalo, kto je ústredným vrahom v hre a ako dopadne celý príbeh. Z hry vyžarovala silná energia a cítil som potenciál, ktorý v sebe mala. Teraz môžem spokojne povedať, že všetko vyšlo podľa očakávaní a dočkal som sa skutočného zážitku.

Je treba povedať, že hra je primárne orientovaná na príbeh. Je tu veľké množstvo dialógových pasáží, do ktorých nemôžete nijako výraznejšie zasiahnuť a miestami môžete mať pocit, že skôr sledujete vizuálnu novelu, než by ste hrali hru. Gameplay samozrejme hra má, ale je ho tu oveľa menej. Navyše ide skôr o relatívne jednoduché záležitosti. Presuňte sa do kuchyne, aby ste zobrali víno, vyplníte biele miesta na obraze, nájdete jednej staršej dáme okuliare a tak podobne. Za najväčší moment v oblasti gameplayu bolo asi nájsť tri stratené šteniatka počas začiatku hry, kde musíte preskúmať prostredie a priviesť každé späť. Pričom vždy bolo treba použiť trochu inú taktiku. Mne osobne menej hrateľnosti nevadí, ak je príbeh dostatočne zaujímavý na to, aby upútal moju pozornosť. A v tomto Kamilia rozhodne nesklamala.

Je tu veľké množstvo zaujímavých postáv, ktoré sú napísané komplexne. Je zaujímavé najmä sledovať Wilfa, ktorý sa zo šťastného muža postupne stane zlomeným, nakoľko si nevie vysvetliť čo sa vlastne ten osudný deň udialo keď jeho milovaná zmizla. Nedostáva sa mu odpovedí, stopy nikam nesmerujú a ani z rozhovorov s obyvateľmi sa nedozvie nič, čo by ho dokázalo priviesť na správnu stopu. Hra však veľmi inteligentne ukazuje, že niekedy to nie sú chýbajúce odpovede, čo nám bráni sa v živote posunúť, ale naša vlastná posadnutosť.

Tiež som rád, že Wilfov charakter nie je striktne daný, ale v určitých situáciach budete mať možnosť zvoliť určité dialógy a rozhodnúť tak, ako sa v danom momente zachová. Môže to vyústiť k tomu, že sa niektoré situácie neskôr odohrajú úplne inak, alebo môžete byť dokonca zodpovední za smutný osud niektorých postáv. Je to zaujímavé si uvedomiť koľko sily môžu mať určité slová, pokiaľ sú vyslovené v určitom momente.

Hra sa však venuje aj ostatným postavám. Napriek tomu, že s Kamiliou veľa času nestrávime ju dokážeme veľmi dobre spoznať. Skrz flashbacky, dialógy a dokonca neskôr aj stretnutia so svojim manželom (pravdepodobne v nebi, keď sa ho bude snažiť nejakým spôsobom nasmerovať v živote a dopriať mu šťastie, ktoré roky odstrkoval od seba) vieme pochopiť kým bola, čo si prežila aj aké city prežíva k Wilfovi. No rovnako je tu aj hlavný policajný vyšetrovateľ, ktorého doženie prípad, pri ktorom zomrie jeho kolega až k absolútnej posadnutosti k snahe dolapiť vraha a nejakým spôsobom toto všetko uzavrieť. Každý moment dokáže ľudí zmeniť. Niekedy k lepšiemu inokedy k horšiemu. Je už len na nás, ako sa v tom bode zachováme. Najlepšie je, že v mnohom dokážete dokonca porozumieť aj samotnému vrahovi, ktorého motív bol oveľa silnejší než sa spočiatku bude javiť. Každá akcia vyvolá reakciu a niekedy sa následky činov ukážu pokojne aj o niekoľko rokov. Ale príde to. Krásne sa tak ukazuje, že pomsta je bludný kruh, z ktorého existuje len jedna cesta von. Prerušiť ho. 

Ja som s výsledkom veľmi spokojný a hra ma rozhodne dokázala pohltiť na celý jeden večer, kedy som hltal všetko, čo mi ponúkala. Ak máte radi príbehovo zamerané hry, tak určite dajte Kamilii šancu. Ide o hru, ktorá si jednoznačne zaslúži váš čas. Minimálne teda z môjho pohľadu.