BorderZone

Niektoré hry sú jednoducho tak zlé, že ich jediné plus spočíva v tom, že sa dajú odinštalovať. Ak je technické prevedenie a hrateľnosť nedostačujúca, tak sa občas hovorí, že aspoň tá myšlienka či koncept boli zaujímavé/originálne. Lenže v tomto prípade by sa hráč mal skôr hnevať, že autori si zobrali niečo lákavé a spravili z toho niečo, pri čom prívlastok "nehrateľné" je ešte slabé slovo.

Primitívne dialógy hodné teletubbies (občas sa aj rovnako opakujú), fascinujúce crashe pri každej príležitosti, renderované pozadia horšie ako na začiatku 90. rokov. Zasekávanie sa postavy v podstate o všetko. AI schopná jedine tak utekať (áno, predstavte si situáciu, že si zoberiete do družiny dvoch mágov a pri prvom konflikte s nepriateľmi sa rozutekajú preč ešte pred tým, než sa vôbec začne bojovať). A aby chudákovi mučenému hráčovi neboli len oči z grafiky, mozog zo stupidity hry, tak do toho hrá ešte nejaký ten Michal David feat. MIDI 80s russian oldschool rock (správna hudba do fantasy). Praktika tak krutá, že by ju ani najhoršie väznice v Rusku nepoužívali pri mučení. Rozhodne ruky preč. Ubehlo 7 rokov odvtedy ako som sa to pokúšal hrať a ešte teraz sa občas strhávam zo sna. Borderzone! Ach Borderzone. Keď raz prídu jazdci apokalypsy, tak určite im bude hrať práve hudba z Borderzone. A jeden z nich bude určite vyzerať ako "mladík Olaf" alias prešedivelý neforemný zemiak s féšackym ruským účesom "podľa hrnca". Drogy sú zlé, áno. Avšak vždy lepšie ako BorderZone.