Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.

Blue Prince

10.04.2025
98
6 hodnocení Platformy
Žánr

Forma
placená hra
Rozsah
samostatná hra
Multiplayer
ne

Blue Prince (čti blueprints) je detektivní rogue-like adventura, ve které prozkoumáváte vámi zděděné panství Mt. Holly, jehož chodby se neustále mění a ústí do stále jiných a jiných místností. Podaří se vám najít záhadný pokoj č. 46?

Předtím než otevřete dveře, musíte si zvolit, kterou ze tří náhodně vybraných místností za nimi najdete. Bude to terasa, kaple či spíž? V nich pak budete nacházet vodítka a předměty, které vám pomohou s postupem. Mějte se ale na pozoru, na začátku každého dne se veškerý váš postup vynuluje a budete muset začít od začátku. Zůstanou vám jen trvalá vylepšení, která se vám do té doby podařilo najít.

Za hrou stojí nezávislé studio Dogubomb, které v srdci Hollywoodu založil umělec Tonda Ros.


Poslední diskuzní příspěvek

@SilentWolf (24.04.2025 12:19): Mmch., to je dôvod, prečo som to tu najskôr prestal čítať ja, lebo som sa začal cítiť blbý a pod tlakom, že by som to mal dohrať do určitého časového horizontu. :) Každopádne už som zas hodil spiatočku a užívam si teraz exploráciu bez úplne jasnej intencie, kým si nenasyslím, čo si nasysliť chcem, a potom zas začnem hrať účelnejšie.

Nejlépe hodnocené komentáře

  • PC 100
V Borgesovej poviedke Zahir je titulný predmet objektom, ktorý môže nabrať ľubovoľnú podobu: môže to byť minca, tiger, dno studne, čokoľvek. Keď ho však človek uvidí v ľubovoľnej podobe, stane sa ním posadnutý, stráca kontakt so zvyšnou realitou, dokáže myslieť len na Zahir, upínať sa len na Zahir, snívať len o Zahire.

No a u mňa zjavne Zahir nadobudol podobu videohry. Pretože si reálne nepamätám, kde by som bol nejakou hrou tak absurdným spôsobom posadnutý, ako posledné týždne Blue Princom, že sa neviem dočkať, keď dokončím povinnosti svoje každodenné, aby som prešiel ďalší deň, postavil nový dom, dúfal v ďalší moment inšpirácie, ktorý spôsobí nový prielom a odomknutie novej linky vyšetrovania. Na poznámky a čiary, ktoré sa snažia pospájať stopy a nájsť nové spojitosti, padla už polovica zošita, ktoré dopĺňa fotoalbum s vyfotenými relevantnými stopami, až pomaly pripomínam toho chlapíka z konšpiračného memu. (Disclaimer: Toto je nadsádzka, žijem stále takzvaný život a nepotrebujem intervenciu.)

Čo zo začiatku vyzerá ako vlastne dosť priamočiara puzzle hra s jednou roztomilou, ale jasnou a jednoduchou mechanikou, začína postupne čím ďalej viac a viac odhaľovať a naznačovať ďalšie a ďalšie roviny, u ktorých človek spočiatku, zo stredu aj ku koncu len matne tuší, v čom spočívajú, a ktoré aj po päťdesiatich hodinách vyzerajú, že sa budú odhaľovať nové ad infinitum, ako cibuľa, ktorá je kozmickým paradoxom z nejakého x-rozmerného priestoru, kde x je tak bambilión. Rovnako príbeh, ktorý zo začiatku vypadá len ako nutná premisa k samotnému puzzlu („ak chcete dedičstvo, potrebujete odhaliť túto miestnosť“) taktiež začne subtílne naznačovať, že za zdanlivou banalitou je ukryté celé univerzum s netušeným lorom, rovnako doslovným ako metaforickým.

Hru som včera dohral. Ale ako všetci, čo ju dohrali, môžu potvrdiť, že to „dohranie“ fakt pôsobí vlastne ako začiatok hry. A ja pokračujem ďalej. Pretože zatiaľ to vskutku vypadá ako hra, ktorá bola pre všetkých fanúšikov puzzles, escape roomov, detektívok, vlastne čohokoľvek z príbuzných žánrov, ako trailer, jak budú vypadať hry v Novom Jeruzaleme.
+16