Atomfall

Atomfall začína klasicky, teda podobne ako množstvo iných videohier. Zobudíte sa bez pamäti, takže ani netušíte, kto ste, kde sa nachádzate a okamžite vás privíta zranený vedec. Ponúka vám kartu, ktorú potrebujete, aby ste mohli opustiť malý bunker, v ktorom sa nachádzate a výmenou za obväz vám ponúkne aj vodítko k niečomu, čo sa nazýva The Interchange. Už na tomto mieste, v samotnom úvode zistíte, čo Atmofall ponúka, teda konkrétne možnosť voľby. Zozbierate craftovacie materiály v okolí a vytvoríte tak pre neho obväz a zaň vymeníte jeho vstupnú kartu? Alebo ho jednoducho okamžite zavraždíte a ukoristíte kartu z jeho mŕtvoly? Alebo vyrobíte obväz, vymeníte ho za kartu a potom ho aj napriek tomu zabijete? Všetko je len na vás.

A práve tento aspekt „Je to len na vás“ tvorí základ celej hrateľnosti a aj príbehu Atomfallu. Keď totiž opustíte úvodný malý bunker, nemáte žiadne vodítka, čo robiť ďalej. Žiadny text na obrazovke poskytujúci pokyny, žiadny navigačný bod, ktorý by vám povedal, kam máte ísť a žiadne NPC, ktoré by vás nabádalo, aby ste ho nasledovali. Toto je anglický vidiek začiatkom 60-tych rokoch minulého storočia v alternatívnej realite, kde sa odohrala (inak skutočná) jadrová havária vo Windscale v roku 1957. Vývojári sa tejto skutočnosti chopili a samozrejme pre potreby svoje hry ju urobili niečím oveľa horším, čo si dokonca vyžiadalo karanténnu zónu, ktorá uväznila stovky ľudí. Je jasné, že netrvalo dlho a vďaka večnej ľudskej prirodzenosti združovať sa do osobitných skupín tu za pár rokov vznikli rôzne frakcie. Prví si hovoria Protocol a skladajú sa z vojakov, ktorí boli poslaní na evakuáciu a zostali tu uväznení, pričom títo ovládajú najväčšiu dedinu v hre. Druhú dôležitú frakciu tvoria tzv. drudi ktorí sa stiahli do lesov a hlásajú "návrat k prírode“. Nemôžu chýbať ani takzvaní vyvrheli (Outlaws), ktorí sa zaoberajú rabovaním. Nemôžem zabudnúť ani na B.A.R.D., čo je britská divízia pre atómový výskum, ktorú vláda špeciálne vytvorila na výstavbu tajných zariadení. Tú tvoria najmä veľkí roboti, avšak v čase katastrofy a karantény bola opustená a následne skončila v rukách Protocolu.

Atomfall bol vývojármi opisovaný ako brutálny survivalový zážitok s nedostatkom surovín, alebo potrebnej munície, skutočnosť je však úplne iná. V ponuke je totiž množstvo nastavení prístupnosti – takže hráči, ktorým nejaký náročný survival nevyhovuje, si môžu pokojne navoliť, že všetkého budú mať dostatok a skôr vychutnávať atmosféru. Vývojári určite chceli, aby si ich počin užili všetci, čo nie je problém vzhľadom na možnosť výberu jednej z vopred pripravených obťažností alebo vyladením jednotlivých herných modifikátorov. Jednoducho povedané, všetko si môžete prednastaviť podľa svojich predstáv. Páčil sa mi systém reagovania NPC. Nemusíte sa obávať, že ľudskí nepriatelia pôjdu po vás ako zmyslov zbavení, tak ako je to vo väčšine iných videohier Tu, pokiaľ vkročíte na ich územie, nepriatelia budú mať tendenciu vás varovať, aby ste sa k nim nepribližovali a nevkročili príliš blízko. To sa samozrejme netýka takzvaných feralov, agresívnych zmutovaných monštier. 

Dá sa teda povedať, že Atomfall je "britský Fallout“, ako bol označovaný v niektorých recenziách? Podľa mňa nie, pretože Atomfall robí až priveľa vecí inak, ako táto slávna franšíza od Bethesdy. Prepojené mapy otvoreného sveta ako celok tvoria plochu výrazne menšiu, než väčšina hier s otvoreným svetom za posledné roky. Ale táto filozofia „menej je viac“ podľa mňa jasne funguje v prospech Atomfallu. Nenarazíte tu na žiadne generické questy, ktoré by tam boli len preto, aby sa vyplnil inak prázdny priestor, nie je tu žiadne striedanie dňa a noci, ktoré je častokrát samoúčelné a hry ho obsahujú len preto aby sa tým autori pochválili. Napríklad tu neexistujú žiadne skúsenosti, ako ste zvyknutí z RPG hier a nie je tu žiadny lineárny strom zručností. Skúsenostné body tu nahradzujú zberateľské predmety, označené ako tréningové stimuly a takmer nikdy sa nedávajú ako odmena za splnenie úlohy. 

Hra taktiež veľmi podporuje prirodzenú ľudskú zvedavosť. Zvedavosť síce zvykne zabiť aj mačku, v Atomfalle je však absolútne nevyhnutná a ženie vás dopredu. Samozrejme, aj tento počin obsahuje viac-menej generické lokality, kde sa dokopy nič zaujímavé nenachádza, ale vždy sú malé a umiestnené v blízkosti niečoho iného, dôležitejšieho. Určite by som tiež vyzdvihol, že zmutovaní „ferali“ sa tu vyskytujú len zriedka. Páčilo sa mi, že namiesto toho, aby na vás pravidelne útočili na hocijakých miestach, tieto stvorenia sú zriedkavé a vyskytujú sa iba v tmavých oblastiach, vďaka čomu je ich umiestnenie zmysluplné a len podozrivo tmavá oblasť je dôvodom na skutočnú a odôvodnenú opatrnosť.

Tvorcovia z Rebellion sa nevyhli ani pop-kultúrnym odkazom a tak ma potešili napríklad komiksy s Jet-Ace Loganom, ktoré vychádzali v tom istom čase, teda v rokoch 1956-1968 a ktoré môžete zbierať, tak ako aj množstvo iných vecí. Rozhovor s obchodníkom Morrisom Wickom zasa prináša vetu: "Táto armáda sa nás tu snaží chrániť, ale ich kapitán je prekliaty južan. Čo vie o Severe?" Nesporný je aj vplyv britského folklóru, keďže tu nájdete kultom ovládané ruiny a bizarné postavy po celom svete.

Vzhľadom na to, že herná plocha je malá, tak ani dĺžka hry nie je priveľmi veľká. Hra sa dá dohrať bez problémov do 20 hodín, pričom tento relatívne krátky čas je predĺžený tým, že Atomfall obsahuje až šesť možných koncov. Môže to znieť ako priveľmi krátka herná doba na titul s otvoreným svetom, ale je potrebné zvážiť niekoľko dôležitých faktorov. Po prvé, relatívne krátka hracia doba je absolútne v prospech Atomfallu a zaisťuje, že titul sa po čase nestane nudným. Po druhé, ak navolíte najvyššiu náročnosť v štýle Stalker 2, tento herný čas sa môže aj zdvojnásobiť. A po tretie, ak začnete hrať odznova, vďaka veľkým rozdielom len v odpovediach NPC objavíte veľa nových vecí, ktoré vám môžu priniesť zase iný herný zážitok.

V konečnom dôsledku je Atomfall vydareným počinom menšieho britského štúdia a jeho hlavnou devízou je fakt, že tvorcovia veľa vecí nechávajú na vás a umožňujú vám hrať tento svoj počin podľa vašich preferencií. Takže ho pokojne môžem odporúčať aj príležitostným hráčom, ktorí sú neradi frustrovaní, ale i skúseným herným harcovníkom, ktorí majú radi nejakú tú výzvu.