Začnem od najlepšieho, hudobný sprievod radím k tomu najlepšiemu čo tento priemysel dokázal vyprodukovať. Kirill Pokrovsky sa v mojich očiach vyrovnáva skladateľom ako sú Jon Hallur (EVE Online), Chris Vrenna (Tabula Rasa), Mark Morgan (Planescape Torment), či Jeremy Souls (aj v jeho najlepších rokoch keď zložil soundtrack k Icewind Dale).

Množstvo optional contentu a alternatívnych riešení zaručuje znovu-hranie a tak Divine Divinity patrí k tým pár hrám, ktoré som dohral zo tri razy. Budovanie charakteru je založené na multiclassovaní (t.j. vyberanie abilít zo všetkých 12 talentových stromov naraz) a funguje výborne. Okrem iného sa DD vyznačuje otvoreným svetom, desiatkami questov, viac než sto hodinami hrania, inteligentnými (a prekvapivo aj VTIPNÝMI) dialógmi -- neuveriteľné, už spomínaným kvalitným soundtrackom, intuitívnym a rýchlym combatom, a v neposlednom rade aj krásnou izometrickou grafikou.

Čo jej však musím vytknúť je, že je tu pár skillov a ich synergií, ktoré zrážajú inak dosť vysokú obtiažnosť Deadly Gift + Aura of Command na banálnu úroveň, a pri mojom kompulzívnom min-maxovaní znamená som im nedokázal povedať nie ani počas tretieho hrania.

Na záver by som chcel dodať, že DD nepatrí k hrám, ktoré vás vodia za ručičku. Sú tu questy, ktoré môžete failnúť (čo znamená, že sa vám quest zvýrazní v logu na červeno!), množstvo vzácnych predmetov je skrytých za rôznymi hádankami, množstvo vecí je treba manuálne hľadať kurzorom, je to raj a zároveň peklo pre hráča, ktorý potrebuje všetko prejsť, všetko vidieť a všetko splniť.