Pozrieť sa na svet C&C iným pohľadom, než z vtáčej perspektívy znel ako lákava ponuka. Je smutné, že výsledkom je dosť primitívna, leveldizajnom i hernou náplňou neskutočne zastaralá a sterilná akcia. Vo veľmi stereotypnom prepletenci sivých chodieb s občas commanderovsky krikľavou miestnosťou či fasádou budovy, trávi hráč neskutočne veľa času úmorným zbieraním žltých prístupových kariet, aby otvoril dvere kdesi na druhej strane levelu a tam mohol zas brázdiť chodby na nájdenie červenej prístupovej karty atď...

Za čias Dooma sa to ešte dalo považovať za ok, ale v roku 2002 je to už tak trochu passé. Ani nepriatelia si priveľmi nepotykali s termínom A.I. a tak len v celkom hojnom počte nabiehajú na hráča kde sa dá. A to, čo sa tvári ako pravidelné striedaní lokalít, je v zásade takmer stále to isté, pretože prevažná väčšina hry sa odohráva v budovách, notoricky známych zo strategickej série. To bol možno na prvý pohľad ušľachtilý zámer, dovoliť hráčovi stať sa "mravcom" v tom istom prostredí, no v praxi to vedie len k neustálemu opakovaniu sa a nezábavnému gameplayu.

To čo bolo v mojich očiach na hre asi najlepšie, bol multiplayer ponúkajúci boj GDI vs NOD (ako inak, že?), v ktorom hráči si hráči za tibérium mohli kupovať a bojovať za pomoci rôznych vozidiel a iných jednotiek známych z C&C. Ani to však nepomohlo hre k tomu, aby sa o nej dalo hovoriť inak ako o chabom priemere.