Descent to Undermountain je brilantná ukážka toho, až do akej miery je možné brať technickú stránku hry do úvahy pri výslednom hodnotení. Je zbytočné rozoberať čo len jediný bod zo samotnej hratelnosti. Jednoducho túto hru nebolo možné hrať súvislejšie ako 5 minúť. To sa ani nedá nazvať výrazom časté CTD, to si človek totiž predstaví niečo čo sa dá aspoň trochu hrať. Pre lepšiu predstavu uvediem takú bežnú hodinu hrania: startup, intro -> CTD, startup, intro -> CTD, startup, intro, menu -> CTD, startup, intro -> CTD, startup, intro, menu, load, otvorenie inventáru -> CTD, startup, intro -> CTD,...

DtU je jedna z mála hier, ktorá v mojich rukách skončila v podobe zlomeného CD a potrhaného manualu/krabice približne mesiac po vydaní.