Zbožňujem western odkedy som prvý raz uvidel Leoneho Fistful of Dollars, a isometrickú grafiku dodnes považujem za nakrajšiu a najhratelnejšiu zo všetkých. Desperados má nestárnucu a nádhernú grafiku aj po 10 rokoch. Je tu všetko čo od westernu môže človek očakaváť: pekelná náročnosť s množstvom save-load situácii, ktoré sa dopredu nedajú vždy dokolane predvídať, rôznorodosť misií od klasických westernovských mestečiek, cez kaňony, pevností až po banditské kempy, popkornové Clintovské hlášky, hudbu jemne kopírujúcu Morriconeho a báječnú atmosféru.

Narozdiel od dvojky, ani jedna misia sa nedala riešiť systémom, že ostatných skryjem do domu a všetko dokončím len s Cooperom. Všetky postavy a všetky ich schopnosti sú v niečom špecifické a hodia sa na iný typ situácie. Aj niektoré ability, ktore sa mi na prvý pohľad javili ako zbytočné (napr. Kate a jej kartičky), oceníte v istých momentoch a dokážu zásadne ulahčiť postup.

Nebyť skoršieho Commandos, tak by som priradil Desperados do svojej súkromnej topky, takto bohužial to ostáva "iba" ako westernovský mód do Commandos, ktorý ma však nesmierne bavil.