Svižná oddychová jednohubka.
Po zdĺhavom a únavnom dohrávaní Pathfindera som potreboval úplnú zmenu žánru a dynamiky hrania – a Dark Forces mi presne toto ponúklo.
Už dávno som si chcel zahrať prvé dva diely ságy Kylea Katarna, ktorého som si obľúbil kvôli Jedi Outcast a ktorého súčasný vlastník značky retconoval filmom Rogue One a je to škoda, lebo Darebák Jeden je dobrý film, rovnako ako je Kyle Katarn sympatický hrdina. Avšak využili aspoň úhlavných nepriateľov z hry v Mandalorianovi ;) Zároveň hra umožňuje zažiť rebéliu očami obyčajného človeka, bez schopností Sily - aspoň zatiaľ ;)
14 levelov krásne odsýpalo, i keď pri niektorých museli autori bojovať s nedostatkami enginu (exteriéry a prírodné časti), a nevyhli sa občasným bludiskoidným častiam (sklad, Nar Shadaa s tými trojokými kravičkami, čo po vás hádžu granáty – asi moja najneobľúbenejšia časť aj v Outcastovi) a na dnešné pomery niektorým zbytočne veľkým a prázdnym miestnostiam, tak vo všeobecnosti boli dostatočne variabilné.
„Jednohubkou“ si môžem dovoliť hru nazvať preto, lebo som mohol ukladat počas levelov – v pôvodnej hre to nie je možné a dôsledné prekutávanie levelov je potrebné pre objavovanie secretov zo životmi na respawnovanie.
Secrety neboli tak hravo a originálne poschovávané ako u Dooma, ale to vôbec nevadí – plne to totiž nahrádza použitá plejáda bytostí a postáv z dovtedajšieho univerza – okrem Stormtrooperov sa tu mihnú prasostrážcovia aj Bobba Fett, a dokonca využili aj tú príšerku z odpadového lisu!
Temné sily som hral na The Force Engine a inak by som Dark Forces a Outlaws dnes už ani nehral – okrem kompatibility robí hru príjemne hrateľnou: umožňuje zaklonenie pohľadu, kedy nedochádza k deformácii obrazu, typickému pre build-like engine hry vďaka zakláňaniu tak bolo možné elegantne riešiť niektoré pasáže, ktoré v pôvodnom engine museli spôsobovať riadny bolehlav - strieľajúce vežičky v tesných koridoroch a dovolí vám uložiť hru kedykoľvek počas hrania.
Engine pridal taktiež možnosť zapnúť si hlášku pri objavení secretu (nie je úplne spoľahlivá, lebo akonáhle čosi po objavení zoberiete, prepíše ju poznámka o zobraní predmetu), čo nedokážem pochopiť, že do hry nedali autori samotní – každú chvíľu pozerať na percentil schovaný kdesi v Objectives muselo byť únavné.
Jediný zádrhel, ktorý som za celú dobu hrania mal, že zriedka dochádzalo k nevysvetliteľným prepadom FPS a trhaniu obrazu, avšak stačilo len engine reštartnúť (čo trvá pár sekúnd) a bolo po probléme.
Pôvodne som rozmýšľal nad nižším hodnotením, ale rozhodol som sa pridať – tá žánrová čistota je na nezaplatenie.
Myslím, že si rovno strihnem aj Dark Forces II.
Mám na ňu chuť.
Po zdĺhavom a únavnom dohrávaní Pathfindera som potreboval úplnú zmenu žánru a dynamiky hrania – a Dark Forces mi presne toto ponúklo.
Už dávno som si chcel zahrať prvé dva diely ságy Kylea Katarna, ktorého som si obľúbil kvôli Jedi Outcast a ktorého súčasný vlastník značky retconoval filmom Rogue One a je to škoda, lebo Darebák Jeden je dobrý film, rovnako ako je Kyle Katarn sympatický hrdina. Avšak využili aspoň úhlavných nepriateľov z hry v Mandalorianovi ;) Zároveň hra umožňuje zažiť rebéliu očami obyčajného človeka, bez schopností Sily - aspoň zatiaľ ;)
14 levelov krásne odsýpalo, i keď pri niektorých museli autori bojovať s nedostatkami enginu (exteriéry a prírodné časti), a nevyhli sa občasným bludiskoidným častiam (sklad, Nar Shadaa s tými trojokými kravičkami, čo po vás hádžu granáty – asi moja najneobľúbenejšia časť aj v Outcastovi) a na dnešné pomery niektorým zbytočne veľkým a prázdnym miestnostiam, tak vo všeobecnosti boli dostatočne variabilné.
„Jednohubkou“ si môžem dovoliť hru nazvať preto, lebo som mohol ukladat počas levelov – v pôvodnej hre to nie je možné a dôsledné prekutávanie levelov je potrebné pre objavovanie secretov zo životmi na respawnovanie.
Secrety neboli tak hravo a originálne poschovávané ako u Dooma, ale to vôbec nevadí – plne to totiž nahrádza použitá plejáda bytostí a postáv z dovtedajšieho univerza – okrem Stormtrooperov sa tu mihnú prasostrážcovia aj Bobba Fett, a dokonca využili aj tú príšerku z odpadového lisu!
Temné sily som hral na The Force Engine a inak by som Dark Forces a Outlaws dnes už ani nehral – okrem kompatibility robí hru príjemne hrateľnou: umožňuje zaklonenie pohľadu, kedy nedochádza k deformácii obrazu, typickému pre build-like engine hry vďaka zakláňaniu tak bolo možné elegantne riešiť niektoré pasáže, ktoré v pôvodnom engine museli spôsobovať riadny bolehlav - strieľajúce vežičky v tesných koridoroch a dovolí vám uložiť hru kedykoľvek počas hrania.
Engine pridal taktiež možnosť zapnúť si hlášku pri objavení secretu (nie je úplne spoľahlivá, lebo akonáhle čosi po objavení zoberiete, prepíše ju poznámka o zobraní predmetu), čo nedokážem pochopiť, že do hry nedali autori samotní – každú chvíľu pozerať na percentil schovaný kdesi v Objectives muselo byť únavné.
Jediný zádrhel, ktorý som za celú dobu hrania mal, že zriedka dochádzalo k nevysvetliteľným prepadom FPS a trhaniu obrazu, avšak stačilo len engine reštartnúť (čo trvá pár sekúnd) a bolo po probléme.
Pôvodne som rozmýšľal nad nižším hodnotením, ale rozhodol som sa pridať – tá žánrová čistota je na nezaplatenie.
Myslím, že si rovno strihnem aj Dark Forces II.
Mám na ňu chuť.
Star Wars: Dark Forces Remaster
Pro: Kyle Katarn, dobré využitie SW značky, hra za "bežného" človeka (skúsený freelancer) bez sily
Proti: Občas zastaralý leveldizajn