Chapter One bolo pre mňa menšie sklamanie v rámci Sherlock Holmes titulov. Príbehovo ma to zaháklo menej, otvorený svet a malé záhady mi prišli čoskoro nezaujímavé a graficky som mal pocit, že to tvorcovia vychytali oveľa menej ako v prípade Devil´s Daughter. Neviem. Možno som divný, no vnútorne som neostal po dokončení nejako extra z titulu naplnený.

Namiesto doktora Watsona tu tentokrát máme ako spoločníka Sherlockovho imaginárneho priateľa Johna. A neviem ako iní prijali túto postavu, no za seba môžem povedať, že miestami ma jeho prítomnosť úprimne bavila. Zjavil sa často na miestach, ktoré boli zvláštne a jeho komentáre ma nijako neotravovali. Popravde pre mňa patrí medzi highlighty titulu. Rovnako je super, že sa tvorcovia snažili priniesť trošku osobnejší príbeh pre Sherlocka, kde sme mali možnosť spoznať jeho minulosť, jeho detstvo, spolu s ním rekonštruovať a obnovovať rodinné sídlo a prišlo mi to ako príjemné zabíjanie času.

Čo sa záhad týka, tak hre podľa mňa chvíľku trvalo, než sa dostala do trošku zaujímavejšej roviny. Mal som pocit, že sme sa v úvode dočkali solídneho prípadu s médiom, no potom sme začali riešiť prípady policajnej stanice, ktoré nevedeli poriadne vyšetriť a veľké množstvo malých vsuviek, pričom som reálne chcel nejaký väčší prípad. Kde budeme opäť prepájať súvislosti a snažiť sa to celé pochopiť. A kým sa k tomu dostaneme, chvíľku to trvá.

Je tu niekoľko zaujímavejších prípadov, ktoré ma celkom zaujali, no potom sú tu aj absolútne nezaujímavé, ktoré som vyšetril len preto, aby som ich vyhodil zo svojho denníčka. Čo sa týka grafiky, tak musím pochváliť dizajn mesta a jednotlivé pozadia. Tie vyzerajú absolútne skvele. Zachytávajú tú atmosféru minulého storočia, často sú nádherné nasvietené a plynutie času miestami vie dopracovať celkovú atmosféru. Postavy sú už na tom o niečo horšie. Dizajny sú fajn, no mal som pocit, že v minulých hrách vyzerali lepšie a nestávalo sa, že by som počas dialógov mal neustále nejaké glitche.

A asi by som si vnútorne prial viac vidieť Sherlocka Holmesa, než mladého Sherryho (ako ho John volá). Nemám pocit, že by mu chýbala inteligencia, no hra určite nemá rovnakú atmosféru, ako mali predošlé tituly, kde som sa do celého príbehu dokázal oveľa viac ponoriť a snažiť sa vylúštiť jednotlivé hádanky a hlavolamy. Tu som mal často pocit, že treba ísť od miesta k miestu a hrať tie isté mini-hry znovu a znovu. Nájsť vzorec, nájsť všetky stopy, vyhodnotiť ako sa to celé stalo vo svojej mysli a podobne. Kým staršie tituly mi prišli ako Holmes z éry Jeremyho Bretta, Chapter One mi viac pripomínalo novodobého Holmesa v štýle Benedicta Cumberbatcha. Osobne mi hra asi nesadla. Neviem.