Gone Home je dodnes titulom, ku ktorému sa rád vraciam. Je to jedna z mála hier, ktorá je dokopy len o tom ako chodíte po dome, a dávate si dokopy pomaly skladačku toho, čo sa udialo, kým ste boli preč. Je to síce krátke, ale napriek tomu som si tu hru zapamätal, má podľa mňa úžasnú dávku energie, niekoľko veľmi zaujímavých momentov a na svoju dobu mi prišla ako celkom slušný unikát.

Áno, mali sme už vtedy aj hru ako "Amnesia: Dark Descent" ale hrať vyslovene hru, ktorá neskrýva v sebe žiadne ohrozenie, bez NPC, bez kapitol, bez možností, aby ste sa k všetkým informáciam dostali v správnom poradí... to bolo niečo nové. V podstate jediné čo vás sprevádza sú veci, ktoré v dome nájdete. Listy, odkazy, vaše pohľadnice, kazety a keď objavíte niečo podstatné, ozve sa vám hlas Sam (ktorá nám zanechala finálnu nahrávku), pri ktorej si vypočujete časť príbehu a všetkého čo s tým súvisí.

Pre mňa je to nezabudnuteľná hra. Práve pre tú svoju tajomnosť, práve pre tú daždivú atmosféru, práve pre to obrovské prázdno zovšadiaľ. Ktoré súčasne rozpráva nezabudnuteľný príbeh. A ukazuje ako sa čas, ktorý ste vy strávili niekde vo svete posunul ďalej a ľudia okolo vás sa zmenili a posunuli. Chápem všetkých čo toto neocenili. Vlastne to všetko dáva zmysel. Ale to neznamená, že to nemuselo dať niečo niekomu inému a za mňa je toto niečo, čo som nikdy dovtedy nezažil. A práve tá jedinečnosť tohto titulu je pre mňa dôvod, prečo mu dávam tak vysokú známku. Myslím si, že tento spôsob podania príbehu už nikto nikdy nebude môcť zopakovať bez toho, aby som nemal pocit, že vykráda "Gone Home".