Konečne nadišla tá chvíľa, konečne nadišiel ten čas - odhodlal som sa napísať komentár ku Wing Commander III: Heart of the Tiger :D . Zahrať si túto hru bolo mojím cieľom už od okamihu, keď som sa po prvý raz ponoril do víru hernej série Wing Commander, čo bolo pred dvoma rokmi. S hlavou v oblakoch a zblbnutý z gameplay videí na Youtube som prednedávnom spúšťal exáč k tejto pecke (no, vlastne to bol DOSBox emulátor - hral som verziu z GOG) a čakal, kým prvýkrát nasadnem do kokpitu a pôjdem si to znova vo vesmíre rozdať s prerastenými mačičkami :D .
Ako som už avizoval pri mojom poslednom vylievaní duše a herných dojmov, vytriezvenie z dojmu epickosti prišlo u WC 3 veľmi rýchlo, ale začnem aspekty hry hodnotiť chronologicky tak, ako mi ich hra sama predkladala. Začnem teda príbehom. Hraný interaktívny film so živými hercami vnímam ako veľké plus. Kvalita obrazu na dnešné pomery nie je bohvieako úžasná, ale v roku 1994 si aj Američania mohli nechať o filmoch v DVD kvalite len zdať. Úsmevné je, že niektoré súčasné videá na YouTube sú nahraté v diametrálne horšej kvalite :D . Ako to už u WC titulov býva, príbeh je aj v tomto dieli silný a prepracovaný, nechýba napätie, romantika ani zvraty, častokrát spôsobené hráčovým zásahom a voľbou vhodnej/nevhodnej odpovede. Mark Hamill ako plukovník Christopher Blair (konečne má ten hrdina meno!) naozaj budí dojem ostrieľaného vojnového veterána oproti relatívne mladému kolektívu wingmanov na TCS Victory. Malcolm McDowell ako admirál Tolwyn tiež u mňa budil rešpekt ako rozhodný a neústupčivý veliteľ, ktorý vám nedá nič zadarmo. Vďaka jeho hereckému výkonu dokonca niekoľko tisíc fanúšikov spísalo petíciu, aby bol do tejto roly obsadený aj v pripravovanom filme. Chvalabohu, že to musel kvôli iným povinnostiam odmietnuť. Filmové spracovanie, ktoré nakoniec uzrelo svetlo sveta v roku 1999, síce zachováva hlavný motív vojny ľudí s Kilrathiami, ale celkové univerzum, príbeh a postavy sa príliš odkláňajú od pôvodnej predlohy. Vyvrcholenie príbehu, či už v prípade porážky alebo víťazného konca je podľa môjho skromného názoru zvládnuté skvelo a rozhodne odporúčam pozrieť si všetky ponúkané príbehové zakončenia.
Predtým, než som WC 3 rozohral, som si samozrejme prečítal predošlé dva komentáre, no negatíva spomínané v nich som bral na ľahkú váhu, najmä martinelkovu kritiku ovládania hry pomocou komba klávesnica+myš. "A čo, však martinelk sa na problémy s ovládaním u starších dielov WC sťažoval tiež, a nakoniec to nikdy nebolo také hrozné," myslel som si. To som však netušil, aká hrozná chyba to bola - pocítil som to hneď v prvej misii. Spomínaná citlivosť ovládania bol pre mňa ten NAJMENŠÍ problém zo všetkých (teda aspoň čo sa týka súbojov vo vesmíre). Ale koho kurva napadlo naprogramovať forsáž (afterburner) na PTM? A ešte ho treba aktivovať dvojklikom, pričom ak ho chcem mať neustále aktivovaný, musím PTM stále držať, avšak počas toho nemôžem ani strieľať z palubných zbraní, ani manévrovať s loďou?? Maximálne viem len rolovať okolo pozdĺžnej osi??? Ak by niekto namietal, prečo nepoužijem na ovládanie afterburnera a ostatných prvkov klávesnicu, tak vedzte, že sa to nedá - alternatívne klávesové prvky fungujú iba vtedy, keď je ovládanie hry nastavené na klávesnicu, ale nie na klávesnicu+myš! Skúsil som to iba s klávesnicou, avšak rýchlosť manévrovania je neporovnateľne horšia, než s myšou. Jediné plus oproti predošlým dielom je to, že pri náhodnom stlačení Caps Locku už nenastáva blokovanie ovládania, čo sa pri predošlých WC tituloch stávalo dosť často, keďže afterburner bol konfigurovaný na klávese Tab. Po prvý raz v živote som ľutoval, že nie som vlastníkom ani toho najobyčajnejšieho joysticku. Neviem, na čom pri konfigurácii ovládania v 94tom v Origin Systems fičali, no zrejme to bol veľmi kvalitný matroš =/ .
Druhým prekvapením pre mňa bol nesúlad v obtiažnosti. Jak Wolf, tak martinelk, ostrieľaní a zocelení predošlými dielmi ságy, rozohrali hru na defaultnom stupni Ace. Ja som sa však rozhodol zaexperimentovať a zvolil som obtiažnosť o jeden stupeň vyššiu - Hard. Prvá misia v pohode...druhá misia v pohode...tretia misia v pohode...sakra, tí Kilrathiovia bojujú ako malé deti...štvrtá misia v pohode...skok do ďalšieho systému...tu už som začínal mať podozrenie, že nie je všetko tak, ako má byť. Podozrejnie sa naplnilo v momente, keď som išiel do simulátora na duel s Flashom. Z gameplayov viem, že za normálnych okolností tento súboj trvá aj niekoľko minút. Ja som však bol s Flashom hotový za necelú minútu. Začínam teda hľadať na internete...prídem na GameFAQS a čo nečítam - na Hard je v porovnaní s Ace inteligencia nepriateľov o niečo slabšia, plus nepriatelia v oveľa menšej miere používajú afterburner a rakety, čo ju de facto robí ľahšou! Schválne, kto z vás by niečo také čakal? Našťastie, po prepnutí obtiažnosti na Ace sa konečne nepriatelia "pochlapili" a hneď to bol Wing Commander ako má byť (od experimentu s ešte vyššou obtiažnosťou som upustil). Na začiatku mix ľahších aj ťažších misií, od druhej polovice hry skôr prevažovali tie ťažšie a neraz mi pri niektorých misiách dali Kilrathiovia zabrať (námatkou spomeniem napr. záchranu wingmana Flint, vyčistenie systému pre test ultrazbrane Behemoth a obrana TCS Victory po zničení Behemotha).
Čo sa týka grafickej a technickej stránky, RealSpace 3D engine predstavený už v spin-off titule Wing Commander: Armada posunul hru do úplne inej dimenzie ako predošlé WC tituly aj napriek tomu, že v ranej fáze 3D enginov boli modely dosť hranaté. Najviac je to vidieť na lodiach - kilrathijské asymetrické modely s prapodivnými výčnelkami vyzerajú veľmi zvláštne, v niektorých prípadoch podľa mňa až bizarne (Strakha, Sorthak, Bhantkara Carrier, Hvar'kann Dreadnought), zatiaľ čo u konfederačných modelov bolo vsadené na súmernosť a inšpiráciu z predošlých dielov ságy. Najviac som si obľúbil stroje, v ktorých som strávil v hre najviac času - ľahký a obratný Arrow a takmer dokonalý Excalibur. Za celú hernú dobu mi hra spadla asi dvakrát, čo by mi normálne nestálo za zmienku, len keby sa to nebolo bývalo stalo počas pristávacej sekvencie po úspešnom splnení misie :D
Ak to mám zhrnúť, WC 3 z veľkej časti splnil to, čo som od neho očakával, avšak nemôžem prehliadnuť veľký nedostatok v podobe - mierne povedané - nedomysleného ovládania, ktorý sa nakoniec odzrkadlil na mojom hodnotení. Podľa mňa si ho však tá hra vôbec nezaslúži. Ak by sa našlo zopár správnych ľudí na správnom mieste, vedeli by tento neduh v podobe ovládania relatívne ľahko odstrániť, avšak obávam sa, že neexistuje a v dohľadnej dobe ani nebude existovať motivácia, ktorá by ich k tomuto kroku viedla, čo je obrovská škoda.
Ako som už avizoval pri mojom poslednom vylievaní duše a herných dojmov, vytriezvenie z dojmu epickosti prišlo u WC 3 veľmi rýchlo, ale začnem aspekty hry hodnotiť chronologicky tak, ako mi ich hra sama predkladala. Začnem teda príbehom. Hraný interaktívny film so živými hercami vnímam ako veľké plus. Kvalita obrazu na dnešné pomery nie je bohvieako úžasná, ale v roku 1994 si aj Američania mohli nechať o filmoch v DVD kvalite len zdať. Úsmevné je, že niektoré súčasné videá na YouTube sú nahraté v diametrálne horšej kvalite :D . Ako to už u WC titulov býva, príbeh je aj v tomto dieli silný a prepracovaný, nechýba napätie, romantika ani zvraty, častokrát spôsobené hráčovým zásahom a voľbou vhodnej/nevhodnej odpovede. Mark Hamill ako plukovník Christopher Blair (konečne má ten hrdina meno!) naozaj budí dojem ostrieľaného vojnového veterána oproti relatívne mladému kolektívu wingmanov na TCS Victory. Malcolm McDowell ako admirál Tolwyn tiež u mňa budil rešpekt ako rozhodný a neústupčivý veliteľ, ktorý vám nedá nič zadarmo. Vďaka jeho hereckému výkonu dokonca niekoľko tisíc fanúšikov spísalo petíciu, aby bol do tejto roly obsadený aj v pripravovanom filme. Chvalabohu, že to musel kvôli iným povinnostiam odmietnuť. Filmové spracovanie, ktoré nakoniec uzrelo svetlo sveta v roku 1999, síce zachováva hlavný motív vojny ľudí s Kilrathiami, ale celkové univerzum, príbeh a postavy sa príliš odkláňajú od pôvodnej predlohy. Vyvrcholenie príbehu, či už v prípade porážky alebo víťazného konca je podľa môjho skromného názoru zvládnuté skvelo a rozhodne odporúčam pozrieť si všetky ponúkané príbehové zakončenia.
Predtým, než som WC 3 rozohral, som si samozrejme prečítal predošlé dva komentáre, no negatíva spomínané v nich som bral na ľahkú váhu, najmä martinelkovu kritiku ovládania hry pomocou komba klávesnica+myš. "A čo, však martinelk sa na problémy s ovládaním u starších dielov WC sťažoval tiež, a nakoniec to nikdy nebolo také hrozné," myslel som si. To som však netušil, aká hrozná chyba to bola - pocítil som to hneď v prvej misii. Spomínaná citlivosť ovládania bol pre mňa ten NAJMENŠÍ problém zo všetkých (teda aspoň čo sa týka súbojov vo vesmíre). Ale koho kurva napadlo naprogramovať forsáž (afterburner) na PTM? A ešte ho treba aktivovať dvojklikom, pričom ak ho chcem mať neustále aktivovaný, musím PTM stále držať, avšak počas toho nemôžem ani strieľať z palubných zbraní, ani manévrovať s loďou?? Maximálne viem len rolovať okolo pozdĺžnej osi??? Ak by niekto namietal, prečo nepoužijem na ovládanie afterburnera a ostatných prvkov klávesnicu, tak vedzte, že sa to nedá - alternatívne klávesové prvky fungujú iba vtedy, keď je ovládanie hry nastavené na klávesnicu, ale nie na klávesnicu+myš! Skúsil som to iba s klávesnicou, avšak rýchlosť manévrovania je neporovnateľne horšia, než s myšou. Jediné plus oproti predošlým dielom je to, že pri náhodnom stlačení Caps Locku už nenastáva blokovanie ovládania, čo sa pri predošlých WC tituloch stávalo dosť často, keďže afterburner bol konfigurovaný na klávese Tab. Po prvý raz v živote som ľutoval, že nie som vlastníkom ani toho najobyčajnejšieho joysticku. Neviem, na čom pri konfigurácii ovládania v 94tom v Origin Systems fičali, no zrejme to bol veľmi kvalitný matroš =/ .
Druhým prekvapením pre mňa bol nesúlad v obtiažnosti. Jak Wolf, tak martinelk, ostrieľaní a zocelení predošlými dielmi ságy, rozohrali hru na defaultnom stupni Ace. Ja som sa však rozhodol zaexperimentovať a zvolil som obtiažnosť o jeden stupeň vyššiu - Hard. Prvá misia v pohode...druhá misia v pohode...tretia misia v pohode...sakra, tí Kilrathiovia bojujú ako malé deti...štvrtá misia v pohode...skok do ďalšieho systému...tu už som začínal mať podozrenie, že nie je všetko tak, ako má byť. Podozrejnie sa naplnilo v momente, keď som išiel do simulátora na duel s Flashom. Z gameplayov viem, že za normálnych okolností tento súboj trvá aj niekoľko minút. Ja som však bol s Flashom hotový za necelú minútu. Začínam teda hľadať na internete...prídem na GameFAQS a čo nečítam - na Hard je v porovnaní s Ace inteligencia nepriateľov o niečo slabšia, plus nepriatelia v oveľa menšej miere používajú afterburner a rakety, čo ju de facto robí ľahšou! Schválne, kto z vás by niečo také čakal? Našťastie, po prepnutí obtiažnosti na Ace sa konečne nepriatelia "pochlapili" a hneď to bol Wing Commander ako má byť (od experimentu s ešte vyššou obtiažnosťou som upustil). Na začiatku mix ľahších aj ťažších misií, od druhej polovice hry skôr prevažovali tie ťažšie a neraz mi pri niektorých misiách dali Kilrathiovia zabrať (námatkou spomeniem napr. záchranu wingmana Flint, vyčistenie systému pre test ultrazbrane Behemoth a obrana TCS Victory po zničení Behemotha).
Čo sa týka grafickej a technickej stránky, RealSpace 3D engine predstavený už v spin-off titule Wing Commander: Armada posunul hru do úplne inej dimenzie ako predošlé WC tituly aj napriek tomu, že v ranej fáze 3D enginov boli modely dosť hranaté. Najviac je to vidieť na lodiach - kilrathijské asymetrické modely s prapodivnými výčnelkami vyzerajú veľmi zvláštne, v niektorých prípadoch podľa mňa až bizarne (Strakha, Sorthak, Bhantkara Carrier, Hvar'kann Dreadnought), zatiaľ čo u konfederačných modelov bolo vsadené na súmernosť a inšpiráciu z predošlých dielov ságy. Najviac som si obľúbil stroje, v ktorých som strávil v hre najviac času - ľahký a obratný Arrow a takmer dokonalý Excalibur. Za celú hernú dobu mi hra spadla asi dvakrát, čo by mi normálne nestálo za zmienku, len keby sa to nebolo bývalo stalo počas pristávacej sekvencie po úspešnom splnení misie :D
Ak to mám zhrnúť, WC 3 z veľkej časti splnil to, čo som od neho očakával, avšak nemôžem prehliadnuť veľký nedostatok v podobe - mierne povedané - nedomysleného ovládania, ktorý sa nakoniec odzrkadlil na mojom hodnotení. Podľa mňa si ho však tá hra vôbec nezaslúži. Ak by sa našlo zopár správnych ľudí na správnom mieste, vedeli by tento neduh v podobe ovládania relatívne ľahko odstrániť, avšak obávam sa, že neexistuje a v dohľadnej dobe ani nebude existovať motivácia, ktorá by ich k tomuto kroku viedla, čo je obrovská škoda.
Jazz Jackrabbit 2
Pro: Príbeh a jeho záver a interaktivita v ňom, scény s reálnymi hercami, grafický posun od 2D k 3D, Excalibur
Proti: Asi najhoršie ovládanie spomedzi WC titulov, nezvyčajné až bizarné modely lodí Kilrathiov