Pred niekoľkými rokmi som hral českú stealth akciu Cold War a bol som ňou príjemne prekvapený, s podobnými pocitmi som inštaloval aj Chameleona, ale už na začiatku som vedel, že tieto hry by som nemal porovnávať.

Chameleon je postavený na trochu inom základe, ste bývalým agentom CIA, a k tomu máte aj vybavenie, takže na improvizovanú výbavu môžeme zabudnúť. Chameleon sa takto tvári ako klasická stealth hra, až na jeden výrazný problém, väčšina misií sa odohráva za denného svetla, a nech mi nikto netvrdí, že tým že sa postavím do tieňa, tak budem na dohľad 10 metrov neviditeľný...

Pokiaľ si odmyslíme tento fakt, a zrejme to, že polovica sveta asi vplyvom neznámeho zdroja oslepla, môžeme sa s chuťou pustiť do príbehu za pomstou.

Chameleon ponúka 17 misií rozmiestnených v rôznych oblastiach sveta a to, že v hre vystriedame asi 4 obleky ma zrejme vystihovať názov hry... no čo už, ďalší bod, ktorý zanedbáme a pokračujeme ďalej.

Hra nás nijako nenúti postupovať , či už úplne v utajení s omračovaním nepriateľov alebo sofistikovaným rambo štýlom, kedy môžeme zahrdúsiť skoro každú osobu, ktorá sa nám postaví do cesty a nevyvoláme pri tom poplach. Ale prečo by sme mali vyvolať poplach, veď predsa náš neviditeľný hrdina dokáže zneškodniť nepriateľa pred zrakom jeho troch kamošov a im to je úplne jedno, zrejme ho nemali radi, inak si to fakt neviem predstaviť.

Čo mi inak dosť vadilo, je tichá likvidácia nepriateľov, tým zdĺhavým škrtením ich zabil alebo len omráčil ? Tento systém mohli trochu lepšie prekopať.

Umelá inteligencia je v hre na pováženie, niekedy máte pocit, že môžete kľudne pred protivníkom tancovať kozáčik a on si vás nevšimne, inokedy ste spozorovaný na najmenej možnom mieste. Mŕtve telá sú vhodným spôsobom ako likvidovať nepriateľov, samozrejme najprv sa musí zistiť, či je daná osoba fakt mŕtva kým sa spustí poplach a vyhlásenie poplachu trvá o dosť dlhšie ako zamierenie a odstrelenie daného nešťastníka. Z čoho niekedy vzniká komická situácia, že čo urobiť s tou kopou mŕtvol, aj keď už aj tak ich zrejme nikto hľadať nebude...

Využitie agentských hračičiek je dosť obmedzené, na úvod tak použijete mikrofón, potom asi raz nočné videnie, 2x foťák, pár krát šperhák a pokiaľ ste chceli vystreliť aj tie 3 šípky z kuše tak aj na to máte možnosť.

Zvyšok je už len na vašich rukách (paralyzéri) a keď máte možnosť tak na nejakej strelnej zbrani, najlepšie s tlmičom. Pri výbere zbraní stojíte pred tou najväčšou blbosťou, akú som kedy v hrách mohol vidieť, misie máte obmedzené na 3 zásobníky, nie na muníciu ale zásobníky, ktoré si počas misie samozrejme nedoplníte, tak samozrejme si vyberiete zbraň s najväčším zásobníkom a na ostatné zbrane tak môžete v priebehu hry zabudnúť.

Arzenál zbraní máte ale pomerne široký a hra vám ponúka možnosť hrať aj niekoľko misií, v ktorých je utajenie zbytočné, takže vtedy máte možnosť vyskúšať aj kúsky, ktoré by ste inak nepoužili.

Hra taktiež umožňuje možnosť prepínania medzi 1. a 3. osobou, čo sa hodí medzi prestrelkami a pasážami v utajení. Škoda len, že sa optika na zbraniach nedá približovať, funguje to len pri ostreľovačke v závere hry.

Na záver sa ešte musím vyjadriť k poslednej misií, ktorá v sebe zahŕňa skoro všetko dobré z hry a ako bonus máte možnosť zastrieľať si z guľometu a na chvíľu sa posadiť za volant džípu.

Chameleon je hrou, ktorú by si mali vyskúšať všetci milovníci stealth hier, ale len pokiaľ dokážu prekusnuť tých niekoľko nelogických momentov hry, poprípade znížiť si jas :D Celkovo, ale Chameleon trpí na mizernej AI, zvyšok si ani nejako nebudete všímať, pokiaľ sa sústredíte na to, ako ostať po tých cca. 9 hodín v utajení.