Dosť mi prekážala stupidita ľudí. Skoro ako naozaj. Mohli im naprogramovať trochu inteligencie. Sekal som ich mečom. Bil som ich golfovou palicou. Ešte viac mi však vadil extrémne rýchly respawn, resp. obnovovanie mŕtvych a zničených predmetov. Stačilo sa otočiť chrbtom trochu, alebo zájsť na vedľajšiu ulicu a kopy mŕtvol, podpálených áut, pozhadzovaných lámp boli preč. Všetka deštrukcia vyšla navnivoč. Život išiel ďalej ako keby sa nič neudialo. Bolo to k naštvatiu. Primitívna zábava, ktorá by ma bavila viac, keby som hral za bezdomovca, alebo za nejakú socku. Avšak s dvomi privretými očami sa stupídny príbeh dal prekusnuť - keď sa bandy idiotov navzájom vraždia, nemám problém, aj keď hrám za jednu z nich. Gangstri sú fajn, keď ich prechádzate kombajnom.