The Dark Rites of Arkham

"Herní výzva 2026 - 9. Požárník"

Štúdio Postmodern Adventures sa počas posledných štyroch rokov ukázalo ako veľmi dobrá voľba pre fanúšikov klasických point-click adventúr. Či už si vezmeme projekt Nightmare Frames alebo An English Haunting , zakaždým išlo o kvalitne napísané príbehové tituly, ktoré dokázali v hráčoch vyvolať solídnu dávku napätia. Aj preto som mal od The Dark Rites of Arkham určité očakávania a veril, že Jose María Meléndez opäť doručí rovnako kvalitný projekt ako naposledy. No hoci ním nedosiahol na úroveň svojho predchodcu, napriek tomu platí, že som neostal sklamaný. 

Náš príbeh začína, keď detektív Jack Foster prichádza do hotela, kde má zatknúť podozrivého. Počas vyšetrovania si však všimne čudný zápach vychádzajúci z vedľajšej izby. Keď sa mu podarí dostať do zamknutej a zabarikádovanej miestnosti, objaví telo zavraždeného. Miesto činu však vyzerá zvláštne. Obeti chýba hlava, na zemi leží odseknutá ruka, ktorá telu nepatrí, a nikto sa nemohol z izby dostať ani dnu, ani von. Ako bola táto vražda spáchaná a kto za ňou stojí? To sú otázky, ktoré si v tejto chvíli kladie. Ako sa však prípad vyvíja, začína si postupne uvedomovať, že sa tu odohrávajú veci, ktoré rozhodne nezapadajú do kategórie „normálne“. Niečo temné sa zakráda ulicami mesta Arkham a je potrebné vraha čo najrýchlejšie nájsť.

Príbehy Postmodern Adventures boli v minulých projektoch postavené na dosť pevných základoch a rovnako je to cítiť aj tu. V momente, keď sa stretneme s naším hlavným hrdinom, dokážeme nasať atmosféru, ktorú sa hra snaží vybudovať. Sledujeme život v špinavých a chudobných štvrtiach mesta a zároveň život bežných ľudí, ktorí sa v ňom snažia prežiť. Jack je typ policajta, ktorý si nenechá skákať po hlave. Problémy však rieši veľmi efektívne, hoci nie vždy presne podľa príručky. Vie byť sarkastický a niektorým NPC môže prísť otravný. Súčasne je však veľmi inteligentný a schopný detektív.

Jeho nový partner, s ktorým má na prípade pracovať, je v mnohom úplne odlišný. Harvey Whitman už má skúsenosti s rôznymi magickými kultmi a nemá problém uveriť, že za vraždou mohlo stáť aj niečo nadprirodzené. Na rozdiel od Jacka však funguje viac podľa príručky a trestal by ľudí aj vtedy, keď by Jack privrel jedno oko. V meste totiž platí prohibícia a akákoľvek konzumácia alkoholu je protizákonná. Treba však trestať aj obyčajných bezdomovcov, ktorým život už beztak nenadelil práve najlepšie karty?

Jedno však majú naši detektívi spoločné. Každý z nich má svoju minulosť, z ktorej si odniesol nepríjemnú traumu. Jack sa musí vyrovnať so smrťou svojho predchádzajúceho partnera a Harvey rieši veľmi nepríjemnú rodinnú tragédiu, ktorá ho trápi už niekoľko rokov. Minulosť našich hrdinov sa pritom veľmi dobre prepája s udalosťami, ktoré sa dejú v súčasnosti, a príbeh tak získava osobnejšiu rovinu. Priateľstvo medzi oboma postavami vďaka tomu pôsobí úprimne. Na začiatku možno budú nejaké predsudky, no postupne sa začnú obaja hrdinovia rešpektovať. Nemusia mať na situácie rovnaký názor, no dokážu veľmi dobre spolupracovať.

Zaujímavé sú však i vedľajšie postavy. Máme tu tri čarodejnice zo Salemu, ktoré unikli svojmu osudu, majiteľa obchodu zo starožitnosťami, ktorý opovrhuje políciou, kult náboženských fanatikov, ktorí pôsobia ako vystrihnutí z filmu Midsommar od Ariho Astera, profesorov na univerzite, ktorí majú v budove tajnú miestnosť a mnoho ďalších. Všetky tieto postavy sú veľmi zapamätateľné, v správnych momentoch vedia dobre posúvať dej a nikdy som nemal pocit, že by sa na scéne zdržali dlhšie než bolo nutné. Našiel by som možno zopár charakterov, s ktorými by mi neprekážalo stráviť viac času, ale to je zanedbateľná maličkosť.

Kvalitné postavy si však zaslúžia aj príbehovú líniu, ktorú budem chcieť sledovať od začiatku až do konca. No v tomto prípade štúdio Postmodern Adventures nedosiahlo úroveň svojich predošlých titulov. Nechcem tým povedať, že by sme sa nedočkali silného zážitku, ale hra ma dokázala držať v napätí plnohodnotne až do momentu, keď sa naplno nepreukázala inšpirácia tvorbou H.P. Lovecrafta. A hoci je pravda, že magické elementy z jeho kníh boli vždy fascinujúce, začínajú byť využívané až príliš často. Práve vďaka nim dej ku koncu trochu stratí spád.

Trochu ma sklamalo aj samotné finále. V momente, keď sa dostanete do záverečnej časti, dianie pôsobí celkom intenzívne a ponúka potenciál na zaujímavý a impozantný záver. O niekoľko minút sa však odrazu ocitnete na konci a riešenie samotného problému pôsobí tak primitívne, že počas sledovania tituliek si budete hovoriť, že hra by si zaslúžila niečo silnejšie a premyslenejšie. V zásade ide však o jediný výraznejší problém, ktorý som s titulom mal. Všetko ostatné bolo zvládnuté veľmi dobre.

Po stránke hrateľnosti nie je čo kritizovať. Postmodern Adventures vedia robiť point-and-click adventúry kvalitne a riešenia jednotlivých problémov vždy pôsobia logicky a uvážene. Pokiaľ poriadne preskúmate jednotlivé oblasti a nezabudnete sa s postavami poriadne porozprávať, nemali by ste sa v hre výraznejšie zaseknúť. Kombinovaniu predmetov v inventári takisto nechýba uveriteľnosť a pri správnom uvažovaní by vám hra nemala zabrať viac než 7 hodín celkového hracieho času.

Pochvalu si zaslúži aj vizuálna stránka, kde opäť môžeme obdivovať nádherne nadizajnované lokácie. Či už ide o interiéry alebo exteriéry, zvolená farebná paleta je skvelá a jednotlivé prostredia pôsobia vo svojej pixelartovej forme veľmi detailne. Lesy pôsobia ako tiché a príjemné miestečko, ktoré však skrýva aj nepríjemné hrozby, univerzita skutočne vyzerá ako majestátna budova a interiéry múzea rýchlo zaujmú svojimi exponátmi. Ak budete mať navyše záujem, o jednotlivých predmetoch si môžete vypočuť zaujímavú prednášku od vášho sprievodcu, ktorý je očividne veľmi sčítaný.

Za najväčšie plus v oblasti vizuálnej stránky považujem fakt, že tentokrát si jednotlivé postavy môžete obzrieť aj zblízka. Počas vypočúvania získate detailný pohľad na ich tváre a budete mať možnosť poriadne si obzrieť, s kým sa vlastne rozprávate. Modely postáv sú vďaka tomu oveľa predstaviteľnejšie a ich tváre dokážu dotvoriť ich charaktery. Najlepšie je to cítiť počas stretnutia so spomínanými čarodejnicami, pričom každá na vás pôsobí úplne iným dojmom. Nechýba dokonca ani sympatický easter egg pre tých, ktorí hrali An English Haunting , čo považujem za príjemný bonus.

Nebyť tých záverečných zakopnutí v oblasti príbehu, odporúčal by som The Dark Rites of Arkham všetkými desiatimi. Hra je rozhodne ďalším skvelým prírastkom do knižnice fanúšikov klasických point-and-click adventúr a rovnako aj fanúšikov tvorby H.P. Lovecrafta. Zaslúžila by si však kvalitnejšie finále a niekoľko originálnejších nápadov, ktoré by ju dokázali lepšie predať. Napriek tomu platí, že ak ste naladení na kvalitné hororové dobrodružstvo s detektívnou zápletkou, neostanete sklamaní, a teším sa, s čím prídu Postmodern Adventures nabudúce.