Komentáře

Ako dieťa deväťdesiatych rokov si ešte stále veľmi dobre pamätám sledovanie filmov na VHS. Doma sme mali plnú knižnicu videokaziet s filmami, ktoré sme nahrali z televízie a pozerali ich znovu a znovu. Využitie videokaziet na hororové účely nie je nič nové. Dočkali sme sa mnohých filmových aj herných spracovaní. Najvýraznejšie asi rezonoval film Kruh z roku 2002. V dobe streamovacích služieb sú možno kazety už prežitkom, Dead Format ma však do detských čias vrátil trochu netradičným spôsobom a to možnosťou navštíviť samotný film. 

Príbeh začína vo chvíli, keď hlavná hrdinka vstúpi do bytu svojho brata. Ten pred nejakým časom záhadne zmizol a vaším cieľom je ho nájsť. Jediné, čo však v byte nájdete, je videokazeta so starým nemým hororom. No a v momente, ako ju vložíte do prehrávača v obývačke, sa začnú diať veľmi zvláštne veci. Za vstupnými dverami sa totiž objaví záhadné svetlo a následne sa samé od seba otvoria. A akonáhle nimi prejdete, už nie ste vo vašom svete, ale v samotnom filme. To, čo však môže spočiatku vyzerať ako zaujímavé dobrodružstvo, sa po čase zmení na boj o život. Na tomto mieste totiž nie ste zďaleka sami.

Koncept hry funguje ihneď od začiatku. Skutočnosť, že by mohli existovať magické videopásky, ktoré by nám umožnili cestovať priamo do filmu, ma dokázala veľmi rýchlo zaujať. Celkovo takto môžeme preskúmať viacero svetov. Najprv tu máme nemý čiernobiely horor, následne objavíme kazetu, v ktorej sa nebezpeční mimozemšťania dostanú do našich kanálov, a nakoniec tu máme príbeh vraha, ktorý sleduje svoju obeť. Samotné filmy sú síce natočené amatérsky, v jadre mi to však výrazne neprekáža a zjavne to bol i úmysel.

Cenu za najlepšiu kinematografiu tak hra určite nedostane, jednotlivé svety sa však podarilo spracovať celkom solídne. V momente, keď vstúpite do čiernobieleho sveta a všetky farby sa náhle stratia, ide o veľmi zaujímavo spracovaný efekt. Kanály naopak navodia dojem hororov z osemdesiatych rokov a na atmosfére pridávajú aj monštrá, ktoré sú tu všade naokolo. Nakoniec tu máme ešte dom s veľkým množstvom dverí, za ktorými sa ukrývajú príbehy jednotlivých obyvateľov. Celkovo teda môžem tvorcov pochváliť za dobre odvedenú prácu.

Rovnako musím vyzdvihnúť aj zbrane, ktoré sú skutočne kreatívne. Organicky vyzerajúci revolver, ktorý strieľa zuby pôsobí veľmi originálne a rovnako zábavné je aj strieľať struny z huslí. Pokiaľ by vám to náhodou nestačilo, k dispozícii máte na hádzanie aj staré telefóny. Tie vám pomôžu hlasným vyzváňaním odlákať z vašej stopy nepríjemného protivníka, ktorého máte neustále v pätách. Nanešťastie však nepredstavuje až také veľké nebezpečenstvo, za aké som ho spočiatku považoval.

Musím pritom pochváliť jeho dizajn, ktorý vie byť celkom strašidelný, no je celkom jednoduché sa mu vyhnúť, keďže jeho umelá inteligencia nepatrí medzi najlepšie. Kedykoľvek sa objaví, stačí skrátka zaliezť pod najbližší stôl alebo sa ukryť pod regál, prípadne do najbližšieho stánku, a budete v bezpečí. Nikdy totiž nepreskúma okolie natoľko, aby vám hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo. Zaútočí jedine v prípade, že vás zbadá alebo začuje.

Od samotného príbehu som inak očakával trochu viac, keďže vám na záver nedoručí práve uspokojivé finále. Hra vám síce dáva k dispozícii niekoľko indícií a pomocou rôznych zápiskov s vami bude niekto neustále komunikovať. Inštrukcie dostávate aj od svojho brata, ktorý je stratený niekde v tomto svete. Pôsobí to skrátka tak, akoby ste sa blížili k fantastickému rozuzleniu, ktoré sa však akosi nestihne dostaviť. Škoda

Pochváliť naopak musím silnú inšpiráciu starými dielmi série Resident Evil. Na ukladanie hry používate počítač ako alternatívu k už archaickým písacím strojom, v byte máte obrovský kontajner, kam môžete ukladať veľké množstvo predmetov, zozbierané veci môžete kombinovať v inventári, pričom následne sa vám objavia na obrazovke a tak podobne. Vidieť to aj na ukazovateli zdravia, čo mi vskutku imponovalo, no rovnako ma zamrzelo, že tvorcovia prevzali z tejto série aj malý inventár. Tu je to pritom o to horšie, že ho nebudete môcť ani len zväčšiť.

Oceňujem aj to, že hra nie je úplne lineárna. Jednotlivé svety nepreskúmate kompletne počas prvej návštevy, no budete sa do nich neustále znovu vracať. Vždy sa vám v jednom filme podarí získať predmet, ktorý bude mať v inom filme kľúčovú rolu, a otvoríte si tak nové časti mapy, ktoré ste predtým preskúmať nemohli. V každom svete sa navyše nachádza aj niekoľko hádaniek, ktoré sú spracované viac než obstojne a zároveň by ste sa pri nich nemali výraznejšie zdržať.

Celková hracia doba Dead Format je okolo troch hodín, čo je úplne postačujúce, no rozhodne by mi nevadilo, keby autori ponúkli trochu viac obsahu, prípadne keby bol ich titul o niečo strašidelnejší. V každom filme som ešte objavil aj číselné panely, ktoré máte nastaviť na jedno číslo. Možno som niečo prehliadol v zozbieraných dokumentoch, takže netuším, aká je ich funkcia, no vy to možno pri hraní odhalíte. V zásade však môžem povedať, že Dead Format je dobre spracovaným kúskom, ktorý najviac ocenia fanúšikovia starých hororov. Možno ich to dokonca inšpiruje vrátiť sa ku svojej starej VHS kolekcii a zistiť, či náhodou nemajú niekde nejakú prekliatu pásku, ktorá by im otvorila dvere do iného sveta.