AZbest
Herní výzva 2025 – 3. "Zvířecí duše" (Hardcore) - Dohraj hru, ve které se hrdina dokáže měnit na zvíře.
Už dávnejšie som si všimol, že "tvrdé jadro" prispievateľov tohto webu tvoria z veľkej časti fanúšikovia komplexných RPGs. Myslím, že týmto komentárom sa tu teda trošku znemožním a snáď niekoho aspoň rozosmejem.
Baldur's Gate som sa bál ako čerta. Nie ani tak faktu, že sa jedná o hru z roku 1998, hoci je to remaster. Išlo o to, že som žiadne "ozajstné" RPG alebo variantu Dungeons & Dragons vlastne nikdy nehral. Začal som teda návodmi na YouTube a nejakými pdf manuálmi. Po cca. 8 hodinách štúdia (vážne!) som si pripadal ako ešte väčší debil. Skrátka som nechcel dopadnúť ako nedávno vo Wasteland 2, kde som po 7ich hodinách zlých rozhodnutí musel začať úplne odznova. Napokon som však pozbieral odvahu a pustil sa do toho. Zvedavosť a fakt, že som nič lepšie do jednej z kategórií Hernej výzvy nevedel nájsť, zvíťazili. Neľutujem. Kocky sú hodené, mnoho tisíc krát.
Na tomto mieste je ešte vhodné spomenúť, že som ortodoxný diablista. Zisťovanie optimálnych skillov, radosť zo vzácneho loot-u a ľahká matematika pri zostavovaní gear-u, fakt ma to bavilo. Až tu som si však uvedomil, ako málo mozgovej kapacity som pri Diablo II vlastne používal. Aký tam bol element taktiky a stratégie vlastne zanedbateľný. Baldura som rozohral a dohral na "Normal", čo je mimochodom 3. zo 7 ponúkaných obtiažností. O jedno nižšia ako odporúčaná "Core Rules", ktorá je najvernejšia D&D pravidlám a mechanikám. Padal som ako hruška, od začiatku až do konca. Hrať ako nováčik Baldur's Gate je ako byť rodičom malého dieťaťa. Učíte sa za pochodu, robíte chyby a keď už máte pocit, že to máte zvládnuté a nič vás neprekvapí, BUM! Začnú rásť prvé zúbky.
Treba však povedať, že som sa na začiatku hrania necítil taký stratený, ako som si myslel, že sa budem. Hra má v hlavnom menu užitočný tutorial (využil som) a v prvej lokácií pekne vedie za ručičku. Skrátka, dá sa na všetko bez nejakej veľkej námahy prísť aj bez vymoženosti internetu. Obtiažnosť je ale proste správna 90ková. Nekompromisná. Trošku stratíte ostražitosť a problémy zrazu narobí aj jeden zatúlaný pavúk. O tom to ale tak nejak je. Byť stále v strehu, testovať kúzla a kombinácie, využívať špeciálne vlastnosti. Tešiť sa, že situácia, ktorá sa ešte 5 pokusov dozadu (častý "Save" a ešte častejší "Load" budú vaši veľkí kamaráti!) zdala beznádejná, je zrazu po správnom zvolení taktiky vlastne celkom triviálna.
Enhanced Edition sa tvári ako remaster, ale na grafike si to veľmi nevšimnete. V podstate sa dívame na starý Baldur, ktorý vie byť širokouhlý, s vyšším rozlíšením a možnosťou zoomu. Oči si však zvyknú a rýchlo na to zabudnete, pretože grafika jednoducho nie je podstatná a je to proste dobrá hra. Hudba z môjho pohľadu pomerne nevýrazná. Najviac som ju vnímal asi len v hlavnom menu a v hostinci. Príbeh taký polo-béčkový a vlastne celkom fajn. Questy a side-questy zábavné. RPG aspekt, systém boja a "hod kockou" bol však pre mňa unikátny a parádne som si ho užil. Cesta od momentu, kedy svojou základnou zbraňou netrafíte ani stenu od kravína, po rešpektovaného bojovníka a mága, je vskutku uspokojujúca.
Natrafiť na toto v adekvátnom veku s adekvátnou znalosťou angličtiny, asi je to "stovková" hra. S princípu však na výslednom hodnotení trošku musím ubrať už len kvôli faktu, že je to remaster a nie zrovna lacný. Nezdá sa, že by sa na tom vývojári veľmi nadreli, aj keď tu natrafíme na nové postavy, lokácie a side-questy. Baldur's Gate: Siege of Dragonspear som nehral a ak raz budem, ohodnotím individuálne. Okrem toho, vyššie hodnotenia si šetrím na pokračovania, na ktoré sa už teraz náramne teším. Predsa len, prvý diel mal aj nejaké neobrúsené hrany. Napr. málo interakcií medzi parťákmi a nedostatok dabingu u NPCs. Z toho, čo viem, by to malo byť v pokračovaní výrazne lepšie. Takže, kto to nikdy nehral, nebuďte ako ja a nebojte sa toho. Je to vážne legenda a má čo ponúknuť aj po toľkých rokoch.
Už dávnejšie som si všimol, že "tvrdé jadro" prispievateľov tohto webu tvoria z veľkej časti fanúšikovia komplexných RPGs. Myslím, že týmto komentárom sa tu teda trošku znemožním a snáď niekoho aspoň rozosmejem.
Baldur's Gate som sa bál ako čerta. Nie ani tak faktu, že sa jedná o hru z roku 1998, hoci je to remaster. Išlo o to, že som žiadne "ozajstné" RPG alebo variantu Dungeons & Dragons vlastne nikdy nehral. Začal som teda návodmi na YouTube a nejakými pdf manuálmi. Po cca. 8 hodinách štúdia (vážne!) som si pripadal ako ešte väčší debil. Skrátka som nechcel dopadnúť ako nedávno vo Wasteland 2, kde som po 7ich hodinách zlých rozhodnutí musel začať úplne odznova. Napokon som však pozbieral odvahu a pustil sa do toho. Zvedavosť a fakt, že som nič lepšie do jednej z kategórií Hernej výzvy nevedel nájsť, zvíťazili. Neľutujem. Kocky sú hodené, mnoho tisíc krát.
Na tomto mieste je ešte vhodné spomenúť, že som ortodoxný diablista. Zisťovanie optimálnych skillov, radosť zo vzácneho loot-u a ľahká matematika pri zostavovaní gear-u, fakt ma to bavilo. Až tu som si však uvedomil, ako málo mozgovej kapacity som pri Diablo II vlastne používal. Aký tam bol element taktiky a stratégie vlastne zanedbateľný. Baldura som rozohral a dohral na "Normal", čo je mimochodom 3. zo 7 ponúkaných obtiažností. O jedno nižšia ako odporúčaná "Core Rules", ktorá je najvernejšia D&D pravidlám a mechanikám. Padal som ako hruška, od začiatku až do konca. Hrať ako nováčik Baldur's Gate je ako byť rodičom malého dieťaťa. Učíte sa za pochodu, robíte chyby a keď už máte pocit, že to máte zvládnuté a nič vás neprekvapí, BUM! Začnú rásť prvé zúbky.
Treba však povedať, že som sa na začiatku hrania necítil taký stratený, ako som si myslel, že sa budem. Hra má v hlavnom menu užitočný tutorial (využil som) a v prvej lokácií pekne vedie za ručičku. Skrátka, dá sa na všetko bez nejakej veľkej námahy prísť aj bez vymoženosti internetu. Obtiažnosť je ale proste správna 90ková. Nekompromisná. Trošku stratíte ostražitosť a problémy zrazu narobí aj jeden zatúlaný pavúk. O tom to ale tak nejak je. Byť stále v strehu, testovať kúzla a kombinácie, využívať špeciálne vlastnosti. Tešiť sa, že situácia, ktorá sa ešte 5 pokusov dozadu (častý "Save" a ešte častejší "Load" budú vaši veľkí kamaráti!) zdala beznádejná, je zrazu po správnom zvolení taktiky vlastne celkom triviálna.
Enhanced Edition sa tvári ako remaster, ale na grafike si to veľmi nevšimnete. V podstate sa dívame na starý Baldur, ktorý vie byť širokouhlý, s vyšším rozlíšením a možnosťou zoomu. Oči si však zvyknú a rýchlo na to zabudnete, pretože grafika jednoducho nie je podstatná a je to proste dobrá hra. Hudba z môjho pohľadu pomerne nevýrazná. Najviac som ju vnímal asi len v hlavnom menu a v hostinci. Príbeh taký polo-béčkový a vlastne celkom fajn. Questy a side-questy zábavné. RPG aspekt, systém boja a "hod kockou" bol však pre mňa unikátny a parádne som si ho užil. Cesta od momentu, kedy svojou základnou zbraňou netrafíte ani stenu od kravína, po rešpektovaného bojovníka a mága, je vskutku uspokojujúca.
Natrafiť na toto v adekvátnom veku s adekvátnou znalosťou angličtiny, asi je to "stovková" hra. S princípu však na výslednom hodnotení trošku musím ubrať už len kvôli faktu, že je to remaster a nie zrovna lacný. Nezdá sa, že by sa na tom vývojári veľmi nadreli, aj keď tu natrafíme na nové postavy, lokácie a side-questy. Baldur's Gate: Siege of Dragonspear som nehral a ak raz budem, ohodnotím individuálne. Okrem toho, vyššie hodnotenia si šetrím na pokračovania, na ktoré sa už teraz náramne teším. Predsa len, prvý diel mal aj nejaké neobrúsené hrany. Napr. málo interakcií medzi parťákmi a nedostatok dabingu u NPCs. Z toho, čo viem, by to malo byť v pokračovaní výrazne lepšie. Takže, kto to nikdy nehral, nebuďte ako ja a nebojte sa toho. Je to vážne legenda a má čo ponúknuť aj po toľkých rokoch.
Syndrom
kurcatovium
Ma ra
ClassicMan
