Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.
Lukas • 37 let • UNN Von Braun Officer • Bergen (Nórsko) (Zahraničí)

Komentář

Přejít na komentáře

Pathfinder: Wrath of the Righteous

  • PC 90
Hex kedysi napísal, že Pathfinder je spomienka. Ja len dodám, že Pathfinder je spomienka na hry ako Baldur´s Gate alebo Neverwinter Nights, tak, ako si ich pamätáme, nie akými boli.

Tvorci prezieravo stavili na svoj už odladený engine, ktorý už v dobe vydania obsahoval fičúry, ktoré do pôvodnej hry museli dodávať patchmi. Hra tak bola už v dobe vydania vo veľmi dobrom stave. Na rozdiel od ich predchádzajúcej hry,  vo WotR sú  všetky assety 3D a kamera sa dá otáčať – niečo, čo do pôvodnej hry dorábal až mód.

A to ani nespomínam množstvo vychytávok a upozornení, ktoré robia vstup do sveta RPG/Pathfinderu znesiteľnejším pre začínajúcich hráčov: pri kúzlach/schopnostiach, ktoré musia mať viaceré, aby sa efekt prejavil, vypisuje, kto ho už má; pri bonusoch k schopnostiam vypisuje, ktorý predmet ju spôsobuje; ukazuje prekrývajúce sa bonusy (ktoré sa nesčítajú, teda platí len jeden - ten lepší); upozorňuje na postavu, ktoré ma neefektívne zbrane na daný typ nepriateľa, alebo na postavy, ktoré majú postihy kvôli ability drainu, poprípade sú na prahu smrti; questy, ktoré máte poslednú šancu dokončiť v tejto kapitole, etc.

Občas hra obsahuje fičúry, na ktoré ste neboli upozornení, ale sú tam (preskočiteľné intro movies, autosort inventára), čo je ten lepší prípad.


Najväčšia z vychytávok je však možnosť hrať turn based/real time with pause: prvé hry, ktoré s tým prišli boli Pillars of Eternity 2, do jednotky to bolo dodané patchom, a rovnako do Kingmakera. V Pillarsoch si na začiatku musíte zvoliť ten alebo onen typ boja, a počas hry sa už nedá meniť. Pathfinder išiel ešte ďalej a dovoľuje vám prepínať za behu! Ani nechcem vedieť, koľko času a úsilia muselo dať toto naprogramovať a odladiť, ale je to neskutočne užívateľsky príjemné.

A všetky tieto nadstavenia sú voliteľné a dajú sa veľmi podrobne nadstaviť tak, ako to vyhovuje vám.

Hra ešte obsahuje taktickú časť, kedy na mape bojujete s jednotkami démonov, presne podľa HOMAM štýlu – pre tých, ktorí tieto hry hrali, tu budú ako doma, ja som sa to musel učiť. Občas menežovať túto taktickú časť, a zároveň riešiť questy viedlo k stresu a ponáhľaniu sa stihnúť veci v určitom čase, no na rozdiel od jednotky, je táto časť plne voliteľná od vydania hry: stačí zaškrtnúť v nadstaveniach, že chcete, aby prebiehala automaticky, a vy sa tak môžete sústrediť len na príbeh – pri opakovanom hraní určite vítané, nezapínajte ju však, ak si chcete odomknúť tajný koniec ;) Dokonca aj tajný koniec mi príde veľmi prirodzený v porovnaní s tým, ako zbytočne komplikované je sa k nemu dostať v Kingmakerovi

Kampaň ako takú môžem len pochváliť – zaujímavý príbeh so skvelo napísanou záporáčkou, ktorá sa vyrovná Irenicusovi z BG alebo Feuerschwinge z Dragonfallu (po veľmi dlhej dobe sa mi stalo, že aj keď som neschvaľoval jej činy, vedel som ju pochopiť a do poslednej chvíle som nevedel, ako sa k nej zachovám), obrovským množstvom dobre napísaného textu, a - čo pre mňa osobne túto kampaň pozdvihovalo - skvelo napísané postavy napriek obmedzeniam alignmentu:

Osobne alignment v RPGčkach nemám rád, lebo postavu zbytočne obmedzuje v tom, čo by mala/nemala robiť, namiesto toho, aby nechali Vás ako hráča svojimi činmi formovať svoju postavu a ostatných okolo vás. 

Mnohokrát to skĺzne do veľmi čierno-bielych a jasne čitateľných postáv – tak to tu nehrozí: veľmi sa mi páčila Seelah, so svojím osobným uveriteľným príbehom, prečo sa dala na cestu paladina, ktorá dokáže pochopiť slabosť bežných ľudí a nie je odtrhnutá od života; 
- Woljiff, ktorý je spočiatku tak trochu neriadená strela, postupne zisťujete, prečo taký je, neskôr dospeje a veľmi to vidno na konci jeho osobného questu a následnej komunikácii s vami; 
- Nenio, ktorá je totálne potrhlá a miloval som ju už od jej úvodného dotazníku o Baphometovi jeho nasledovateľom, cez quest s pitím alkoholu alebo kreslením vašich genitálií na zvečnenie budúcim generáciám v jej Encyklopédii Golarionike;
- Daeran, ktorý sa tvári ako strašne skazený a namyslený, ale niečo mi na ňom nehralo už od počiatku a na konci to bude všetko dávať dokonalý zmysel (jeho osobný quest považujem za jeden z najlepších), a o každej z postáv by som mohol čosi napísať, ale na plnej čiare to u mňa vyhráva Regill: tak skvelo napísanú chaotic evil postavu som ešte nevidel. Je prísny, ale tie isté pravidlá, ktoré vyžaduje od druhých, uplatňuje aj na sebe a jeho rady počas rôznych udalostí, ktoré musíte ako vodca výpravy riešiť, boli v drvivej väčšine jednoznačne najlepšie. Absolútny rešpekt pred tým chlapom.

Čím sa dostávam k bodu, o ktorom som netušil, že zaň niekedy budem chváliť RPGčko, ale veľmi rád to urobím, lebo si to zaslúži: ukážkovo napísané LGBT postavy – takto sa to robí, do psej matere!


Okrem toho, že Sosiel je jediný twink, ktorý sa mi v histórií PC hier páčil (ešte sa mi veľmi páčil Alistair z Dragone Age, ktorý však nebol romance option, alebo Garrus z ME, s ktorým som mohol chodiť len preto, len som mal šťastie a hral som za ženu a osobnostne (ale nie vzhľadom) sa mi páčil detektív Rivers z Cyberpunku 2077 (celý ten quest s hľadaním toho strateného chlapca je absolútna mňamka), ktorý ale nie je gay – takže tí sa nepočítajú) , on sa naozaj aj ako twink správa: spočiatku je veľmi naivný (strašne som sa smial, keď ma pozval na radne s tými zavesenými trubadúrmi a čítal mi poéziu), ale zároveň citlivý a je len na Vás, ako sa k nemu zachováte. A keď sa k nemu budete správať dobre, tak sa postupne otvorí a dozreje.

Celkovo postavy (prinajmenšom tie hlavné, tiahnuce sa cez celú hru), vrátane tých LGBT, sú napísané plasticky a viacrozmerne, teda aj sexualita je len jednou z ich vlastností a nie je to jediné, čo by ich definovalo – bravó, viac takto napísaných postáv v hrách, prosím!

Jedny z hlavných NPCčiek sú lesbický pár, ale nie je to hneď viditeľné a zistíte to v momente, až sa ich začnete dopytovať nepovinné otázky na osobné veci dokonca neskôr zistíte, že jedna z nich je transrodová (pohlavie si nechala zmeniť cez magický nápoj – dobré vysvetlenie v rámci univerza) a toto všetko sa dozviete len vtedy, ak to vyslovene vyhľadávate, nikto vám to nenúti! Tento konkrétny perception check je dokonca skrytý – ak postava dostane nové vetvy dialógu, ktoré s ňou môžete prekecať, aj dovtedy zašednuté dialógové vetvy (rozumej kompletne prekecané) sa znova odšednú, aby ste vedeli, že tam niečo nové pribudlo; táto ostala aj napriek tomu zašednutá a nie náhodou. Len intuitívne som tam klikol – a aj keď sa s ňou o tom porozprávate, máte možnosť to odsúdiť (sme v RPGčku, takže vám to dovolí), čo som, samozrejme, neurobil a keď sa jej spýtate, prečo to držala ako tajomstvo, len lakonicky odpovie: „Lebo je to moja osobná vec a nepotrebujete to vedieť.“ – do kameňa tesať!!!

Že sa hra nechala inšpirovať hrami od Bioware nie je žiadne tajomstvo, mená alebo charakter postáv tomu sami nasvedčujú (Irabeth Tyrabade - Aribeth del Tylmarande, Crinukh - Deekin).

Dávkovaniu príbehu by som vytkol len príbehové bottlenecky: každé RPGčko ich má, viac či menej viditeľné, tu však nešlo o viditeľnosť, ale o nepríjemnosť, s akou k nim niekedy dochádzalo: napríklad v rannej fázi hry budete po istých dňoch napadnutí gargojlami a následne musíte ísť pomôcť svojim parťákom do dobre stráženej a na vás pripravenej oblasti - mne sa to stalo zrovna v momente, keď som sa vracal do základne po splnení posledného bočného questu, úplne nevyspatý, s vyplytvaným equipom a zranenými postavami, s tým, že tam som plánoval si odpočinúť a dať sa dokopy. Preto mám rád, keď sa takéto veci stanú po absolvovaní nejakého dialógu, namiesto nečakane.  Áno, takto je to realistickejšie ale zároveň otrava, lebo sa nemôžete spoľahnúť, že vaša základňa je bezpečné útočisko.

Ďalšou takou vecou je napr. quest s Hilorom, kedy jeho príbehová linka je niečo, čo som chcel dokončiť už dlho a na začiatku 5. Kapitoly, počas druhého útoku na Drezen mu musíte pomôcť veľmi špecifickým spôsobom – nielenže musíte nájsť nie dobre viditeľnú pasáž k väznici, ak náhodou pomôžete medzitým ľuďom v hostinci, Hilor je už mŕtvy.

A aj v tomto prípade sa to nedozviete hneď, ale až po dobytí celého mesta, čo bude o niekoľko hodín neskôr a aj to až vtedy, keď loadujete savy – pri savovaní mi jeho quest ukazovalo ako bežiaci, pri naloadovaní ako failnutý a myslel som , že ide o bug.

Keď som potom riešene hľadal na internete, tak som nadával ako chorá vrana – v tomto prípade sa triggeri v queste spúšťajú veľmi zvláštnym spôsobom, a potreboval som save z úplného začiatku znovudobývania Drezenu, ktorý som si medzitým presevoval v domnení, po dobytí, že už je na nič – naštastie, mal som zálohu, ale stratil som 3 hodiny progresu a išiel som úplne odznova. Žiaľ, skončené questy, fialnuté alebo úspešné, toybox neodkáže nanovo spustiť, môžete len resetovať už bežiaci.

V tomto konkrétnom prípade ani to nepomôže, lebo Hilora nikde nenájdete (je mŕtvy) a aj tak failne.


Tieto momenty mi vedeli pokaziť radosť z hry, lebo sa zvrtli na podrobné nasledovanie istého nalinkovaného postupu. Na toto sa nedá nijako pripraviť a jediné, čo s tým môžete robiť, je čítať si spoilery na internete, a to nechcete.

Ale to, na čo sa pripraviť dá, sú mythic paths – a, páni, tie sú skvelé!

Každá z nich má úplne iný, samostatný koniec, ktoré sa ešte vetvia a žiadna nie je rovnaká. A pri gameplayi sa nejedná o kozmetické zmeny, ale o diametrálne odlišné hry.

Ja som už od začiatku bol rozhodnutý ísť cestou anjela, ale keď som potom videl Trickstera, za ktorého hral partner a jeho koniec, odporúčam všetkými desiatimi – ak máte radi Malkaviáncov z VtM:B, tak tu si budete krochkať šťastím okrem toho, že postava má strašne šialené kúzla a nápady (hail of halberds, kedy na vás z neba začnú padať halapartne), v istú chvíľu jej dopne, že je v počítačovej hre, a začne ovplyvňovať hody kockami! :D 

A napr. Aeon má schopnosť cestovať v čase a tak zabráni mladému Stautonovi Vhaneovi, tragickej postave, ktorá svojim rozhodnutím trpí po zvyšok života, v ukradnutí Sword of Valor, a tým zmení chod histórie – geniálne!

Swarm that walks, ktorý patrí k najťažšie odomknuteľným, je tak nechutný, že Vás všetci opustia, nemáte žiadne jednotky – ale ani ich nepotrebujete a stávate sa one man army


To, čo hre vytknem, je kolísavá kvalita DLC: to, že s DLC season passom zopakovali model z Kingmakera, je v poriadku (jedno príbehové DLC (nahradilo Aasimarov ako hrateľnú rasu z prvej hry), odohrávajúce sa po udalostiach hry/tesne na konci, jeden paralelný príbeh, osvetľujúci pozadie udalostí na začiatku a mega-dungeon/endless mód) a ľudia, čo si jedného dňa zahrajú kompletku (nedávno oznámili ešte jeden DLC season pass), to budú vnímať inak, no ak hru hráte od vydania, tak  len to prvé DLC stojí za to: to druhé totiž prišlo príliš neskoro a vy už ste dávno v pokročilej fázi hry a aj keď ho dokončíte, na vašom priebehu hry to nič nezmení (pokiaľ si daný, predmet, ktorý by ste inak mali dostať, nenacheatujete; na prenesenie dôsledkov malo byť totiž dokončené v prvom akte).
Pri mega-dungeon/endless móde túto chybu napravili, lebo doň môžete naskočiť v rôznych častiach hry, čo je sympatické, a odomkne vám to postup len po tie levely, po ktoré to v danej kapitole má zmysel.
Avšak Through the Ashes je slabé po každej stránke: nielenže celé DLC je navrhnuté ako adventúra, nie RPG, a postup hrou vám zaručí len to, ako budete robiť isté úkony v presne danom poradí – z hry sa tak stáva savescumming v tom najhoršom zmysle slova a baviť vás začne až na konci, keď vaše postavy nie sú úplné špáratká. Taktiež, príbeh končí cliffhangerom v najlepšom a druhá, záverečná časť bola sľúbená v druhom Season Passe – tak presne takto sa DLCčka robiť nemajú.

A druhý Season Pass bude zrejme v nastolenom trende pokračovať: druhá časť Through the Ashes, a nové hrateľné povolanie prichádzajú príliš neskoro a tak jediná dobrá vec je ohlásené príbehové DLC po vzore Citadel z Mass Effectu, ale na zaplatenie celého SP je to celkom málo.

Muzika je výborná – po dohratí Hordes of Underdark, som sa trochu bál, aby v podobne ladenej hre nebola muzika obdobne monotónna – opak je pravdou. Nielenže je soundtrack dostatočne variabilný, mnohé z tých skladieb sú počúvateľné sami o sebe: o tejto som si myslel, že pochádza zo Zaklínača; pri tejto mi vždy naskočia zimomriavky;  a táto je jedna z mojich najobľúbenejších.

A chyby? Nejaké nakoniec boli, no mnohé vyplývali z toho, že som hral hru, ktorá sa postupne patchuje – ak ju chytíte v dobe, až bude vonku posledné plánované DLC, už budú zrejme opravené:
- v 3 .epizóde sa  mi napr. sa mi seklo počítadlo logistiky, a nepreskočilo z levelu 3 na 4. (jedna z podmienok na dokončenie jedného komplexného questu na rozvoj križiackej mašinérie) – všimol som si to len kvôli tomu, že to bol jeden z posledných questov, ktorý mi ostal aktívny a vôbec som nevedel, ako s ním mám pohnúť - najskôr som nevedel, ako si túto úroveň zvýšiť, a keď som nakoniec aj mal dostatok jednotiek na jej zvýšenie upgradovaním opevnení, tak aj tak sa nezvýšila a musel som to urobiť cez Toybox

- v 4. Epizóde sa mi sekol Chaplain ako jediný dobrý NPC obchodník v tej oblasti a keď som chcel otvoriť jeho inventár na obchodovanie s magickými vecami (len s magickými, pri ostatných to fungovalo), tak sa inventár zavrel, ale obchodovacie okno sa nikdy neotvorilo, a nemal som u koho nakupovať potiony, ktoré som potreboval na preskúmavanie Treasure Islands – tak som si ich docheatoval cez Toybox 

- V The Treasure of the Midnight Isles DLC sa mi na jednom z ostrovov nespawnol finálny boss, čo mi zabraňovalo v jeho opustení. Našťastie, docheatovateľný cez Toybox

- Celkovo Midnight Isles je zabugovaný ako prasa – pri súboji s posledným bosom ostrovov (anjel Songbird) moja hlavná postava ostala vždy zaseknutá a neodkázala sa hýbať, vraj nejaký debuff, ktorý nikdy neodznie. Pre každého z hráčov fungovalo čosi iné, u mňa zabralo po x-tom loadovaní, že moja postava zomrela (bola na zemi v bezvedomí a ten debuff tým z nej opadol), inak by som sa toho nezbavil. Plus cutscény pri tomto súboji blbli výdatne.

A, samozrejme, finálny DLC boj s Nahyndrim je totálne bugnutý (boss je nesmrteľný po spustení svojho Last Stand), deje sa to v drvivej väčšine prípadov a treba buď použiť Toybox alebo tento súboj hrať v ťahovom režime, ten vraj bugnutý nie je

- Celý quest s kapitánom Seilkindom je bugnutý, ak nechcete, aby vám na konci 5. kapitoly zlyhal, vyklikajte si ho cez toybox


Budem rád, ak Owlcats urobia ešte tretiu hru z Pathfinder univerza, ideálne na 2E, s podobne dobrým príbehom, ale tento krát bez tej taktickej zložky, čisto len príbehové questy, ktoré im idú, kľudne aj za cenu, že tá hra bude kratšia.
A tento krát poprosím len jedno príbehové DLC, o veľkosti a kvalite datadisku. Ďakujem.

A dobré rady na záver:

Určite si nainštalujte Toybox – nie kvôli cheatom, ale ak narazíte na chybu, ktoré stále nie je opravená, prípadne na quest, ktorý sa nedá dokončiť (rozbitý skript, etc.), toto je jediná cesta, ako s nimi pohnúť ďalej

Ak ste rozhodnutí, že naisto chcete nejakú konkrétnu Mythic path, kľudne si pozrite na internete, ako ju odomknúť – spočiatku, kedy ešte neviete, ako hra funguje, Vám môžu uniknúť dôležité popostrčenia, ktoré sa Vám hra snaží naznačiť a jedinou cestou bude load niekoľko hodín starého savu, lebo ste niekde niečo neurobili, alebo sa nespýtali. Poprípade Toybox.

Relikty na mape – na taktickej obrazovke s mapou Worldwoundu častokrát narazíte na udalosti, počas ktorých získate nejakú relikviu, ktorú môžete preskúmať a vyrobiť z nej nejaký predmet – úprimne, často krát v momente, keď už máte suroviny na jej výrobu (u Rozprávača), alebo ju vyskúmate, sú príliš slabé a už dávno máte oveľa silnejšie zbrane – pozrite si radšej na nete, čo tá ktorá relikvia robí a rozhodnite sa, či sa Vám ju oplatí skúmať, prípadne si suroviny na jej výrobu docheatujte; v drvivej väčšine sa na ne neoplatí čakať

Majte aspoň dve armády – jednu, ktorú vedie Setsuna Shy (už veľmi skoro vám umožní mať o jednu jednotku v armáde navyše), ktorú budete používať na prieskum a objavovanie nových lokácii a druhú (vedenú kýmkoľvek), ktorá bude strážiť Drezen pred nájazdmi démonov.
Veľkú časť hry som mal len jednu armádu, ale po istej chvíli bolo skoro nemožné zmenežovať obe činnosti naraz + keď som sa napokon rozhodol vytvoriť si druhú, defenzívnu armádu, bolo dosť neskoro, lebo nepriatelia boli na príliš vysokých leveloch a moji vojaci mali problém prežiť nájazdy úplne bežných jednotiek, zatiaľ čo tá prvá, skúsená, si ich podávala na večeru.

A akonáhle budete môcť, Setsuna Shyovi naberte tieto schopnosti:
Scorching Ray
Master of Maneuver
Fireball

Pro: výborný adaptácia Pathfinder pravidiel + zaujímavej kampane; zapamätateľné, skvelo napísané postavy, výborná záporáčka, QoL v UI a prezentácii informácii, možnosť hrať RT/TB a prepínať okamžite, mythic paths, ukážkovo napísané LGBT postavy

Proti: kolísavá kvalita DLC, príbehové bottlenecky v nevhodné časy, občas nejasné/ľahko zlyhateľné questy, občasné chyby v skriptoch, niekedy zdĺhavá taktická časť hry na mape (voliteľná); že dekréty, o ktoré nemáte záujem, sa nedajú permanentne odstrániť

+29