Herní výzva 2025 – 7. "Bdím, či spím?" (Hardcore) - Dohraj hru, která se alespoň část herní doby odehrává ve snu nebo noční můře.
Disco Elysium. Najdlhšia hra akú som kedy čítal. Alebo najdlhšia knižka akú som kedy hral?
Tiež sa vám občas stáva, že vám napadne nejaké slovíčko v angličtine a neviete si spomenúť na ekvivalent v rodnom jazyku? To slovo, ktoré sa mi pri hraní Disco Elysium dralo z úst niekoľko krát, bolo "pretentious". Interpretácií je, zdá sa, viacero, ale najviac sa mi páči táto: "Domýšlivý, namyšlený, snobský: Týká se lidí, kteří se chovají, jako by byli lepší než ostatní." V diskusií padlo upozornenie, že sa jedná o "hru s jednou z najhorších komunít", takže do toho nebudem vŕtať viac ako treba. Každopádne, potrebujem vysvetliť problém, ktorý zrazil moje hodnotenie tohto inak veľmi unikátneho herného počinu.
Povedané jednoducho, ku každému jednému parádnemu dialógu (The Pigs, Ruby, Klaasje Amandou, Egg Head, "Mexican standoff", ...) možno nájsť jeden priemerný, a jeden, pri ktorom som sa išiel unudiť k smrti (rozpravy o phasmidoch, Easy Leo, The Dicemaker, Joyce Messier, starci hrajúci pétanque, ...). To nie je dobrý pomer. Zvlášť keď dialógy tvoria 95% hernej náplne. Možno mi to tak prišlo kvôli dlhej stopáži, resp. kvôli príliš "košatému" dialógovému stromu. Ja viem, ja viem, som detektív, takže sa najprv potrebujem vykecávať o nezmysloch, aby som vedel odhadnúť charakter človeka a pri podstatných veciach ho potom šikovne zmanipuloval na základe zistených informácií. Ja ale tiež mám svoju mieru pri nekonečnom čítaní fiktívnej histórie fiktívnych krajín. Pri rozpravách o fašizme, komunizme, voľnom trhu, epistemológií a náhodných encyklopedických faktoch. Ešte dodám, že ma trochu sklamal aj záver, resp. vyústenie mojej investigatívnej práce.
Prejdime však k tomu pozitívnemu. Musím povedať, že už dávno som sa tak nezžil s hlavnou postavou ako práve tu. Na začiatku hry som si schválne zvolil také skilly, aké si myslím, že korešpondujú s mojou reálnou osobnosťou. Pri dialógoch som volil také odpovede, aké by som zvolil v danej situácií ja sám. Čuduj sa svete, takmer vždy tam taká dialógová možnosť bola. S parťákom Kimom sme sa skvelo dopĺňali a príbeh väčšinu času bavil. Vnútorné monológy s rôznymi "osobnosťami" je skvelý nápad a nikde inde som nič také nezažil. "Hod kockami" je taktiež zábavná mechanika, hoci trochu zvádza k save scumming-u. Priznám sa bez mučenia, párkrát som podľahol a hod kockami si zopakoval od posledného load-u. Vysoko odporúčam nerobiť to. To však ale neznamená, že nemáte saveovať. To určite robte, a radšej často, pretože zabiť vás môže aj sedenie na stoličke alebo čítanie pohľadnice. Vyzdvihnúť treba aj fantastický dabing. Klobúk dole pred hercami. Ten scenár musel byť fakt ozrutný.
Disco Elysium je unikátny zážitok a plne chápem vysoké hodnotenia. Skrátka to nie je úplne moja šálka kávy, hoci som sa väčšinu času bavil a niektoré momenty z pamäte len tak nevymažem. Na záver si ešte dovolím jedno odporúčanie pre miestnu náročnú komunitu. Pomerne nedávno som hral inú, svojím spôsobom veľmi podobnú hru. Tiež sa jednalo o detektívku s tonou textu. Zdanlivo malé rozhodnutia v širokých dialógových stromoch dokázali masívne zmeniť kurz celého príbehu, často veľmi pochmúrnym spôsobom. Nulová možnosť save scumming-u, rozumná hracia doba, jedinečná animácia a mimoriadne uspokojivý záver. Tou hrou je Pentiment.
Disco Elysium. Najdlhšia hra akú som kedy čítal. Alebo najdlhšia knižka akú som kedy hral?
Tiež sa vám občas stáva, že vám napadne nejaké slovíčko v angličtine a neviete si spomenúť na ekvivalent v rodnom jazyku? To slovo, ktoré sa mi pri hraní Disco Elysium dralo z úst niekoľko krát, bolo "pretentious". Interpretácií je, zdá sa, viacero, ale najviac sa mi páči táto: "Domýšlivý, namyšlený, snobský: Týká se lidí, kteří se chovají, jako by byli lepší než ostatní." V diskusií padlo upozornenie, že sa jedná o "hru s jednou z najhorších komunít", takže do toho nebudem vŕtať viac ako treba. Každopádne, potrebujem vysvetliť problém, ktorý zrazil moje hodnotenie tohto inak veľmi unikátneho herného počinu.
Povedané jednoducho, ku každému jednému parádnemu dialógu (The Pigs, Ruby, Klaasje Amandou, Egg Head, "Mexican standoff", ...) možno nájsť jeden priemerný, a jeden, pri ktorom som sa išiel unudiť k smrti (rozpravy o phasmidoch, Easy Leo, The Dicemaker, Joyce Messier, starci hrajúci pétanque, ...). To nie je dobrý pomer. Zvlášť keď dialógy tvoria 95% hernej náplne. Možno mi to tak prišlo kvôli dlhej stopáži, resp. kvôli príliš "košatému" dialógovému stromu. Ja viem, ja viem, som detektív, takže sa najprv potrebujem vykecávať o nezmysloch, aby som vedel odhadnúť charakter človeka a pri podstatných veciach ho potom šikovne zmanipuloval na základe zistených informácií. Ja ale tiež mám svoju mieru pri nekonečnom čítaní fiktívnej histórie fiktívnych krajín. Pri rozpravách o fašizme, komunizme, voľnom trhu, epistemológií a náhodných encyklopedických faktoch. Ešte dodám, že ma trochu sklamal aj záver, resp. vyústenie mojej investigatívnej práce.
Prejdime však k tomu pozitívnemu. Musím povedať, že už dávno som sa tak nezžil s hlavnou postavou ako práve tu. Na začiatku hry som si schválne zvolil také skilly, aké si myslím, že korešpondujú s mojou reálnou osobnosťou. Pri dialógoch som volil také odpovede, aké by som zvolil v danej situácií ja sám. Čuduj sa svete, takmer vždy tam taká dialógová možnosť bola. S parťákom Kimom sme sa skvelo dopĺňali a príbeh väčšinu času bavil. Vnútorné monológy s rôznymi "osobnosťami" je skvelý nápad a nikde inde som nič také nezažil. "Hod kockami" je taktiež zábavná mechanika, hoci trochu zvádza k save scumming-u. Priznám sa bez mučenia, párkrát som podľahol a hod kockami si zopakoval od posledného load-u. Vysoko odporúčam nerobiť to. To však ale neznamená, že nemáte saveovať. To určite robte, a radšej často, pretože zabiť vás môže aj sedenie na stoličke alebo čítanie pohľadnice. Vyzdvihnúť treba aj fantastický dabing. Klobúk dole pred hercami. Ten scenár musel byť fakt ozrutný.
Disco Elysium je unikátny zážitok a plne chápem vysoké hodnotenia. Skrátka to nie je úplne moja šálka kávy, hoci som sa väčšinu času bavil a niektoré momenty z pamäte len tak nevymažem. Na záver si ešte dovolím jedno odporúčanie pre miestnu náročnú komunitu. Pomerne nedávno som hral inú, svojím spôsobom veľmi podobnú hru. Tiež sa jednalo o detektívku s tonou textu. Zdanlivo malé rozhodnutia v širokých dialógových stromoch dokázali masívne zmeniť kurz celého príbehu, často veľmi pochmúrnym spôsobom. Nulová možnosť save scumming-u, rozumná hracia doba, jedinečná animácia a mimoriadne uspokojivý záver. Tou hrou je Pentiment.
Firewatch