Napriek všeobecnej popularite univerza, sa WH 40K hry nevidia každý deň. Za posledné roky sme ich videli najmä v podobe RTS (aspoň čo sa týka kvalitných využití licencie) od Relic ent. A sú to práve Relic, ktorí touto hrou nezmenili setting len žáner.

Ako je už v profile hry spomenuté, najjednoduchšie sa hra prirovná k sérii Gears of War avšak bez krytia, s väčšou kvantitou (a aj kvalitou) bojov na blízko a hlavne so sympatickou hlavnou postavou. Pred hraním som bol pomerne skeptický a čakal som rovnakú nesympatickú gorilu bez mozgu s hustými hláškami, ako v prípade Gears of War, bol som však milo prekvapený, pretože kapitán Titus nielen mozog má, ale ho počas hry aj používa (väčšinou) a na drsňácke hlášky si priveľmi nepotrpí, nehovoriac o tom, že veľké plus celej postave dáva pokojný, vyrovnaný hlas, pripomínajúci Marka Stronga....ktorý naozaj patrí Markovi Strongovi. :)

Od samotnej hernej náplne nemožno čakať viac než poriadnu rubačku/strieľačku, zbrane sú pomerne zábavné a odlišné, častokrát vyrovnane efektívne, len pre rôzny typ boja a nestalo sa tak, že slabšie zbrane boli časom do počtu (možno s výnimkou základnej pištole, čo je ale pomerne logické) a doslova si občas vytrhnúť z podstavca nejaký väčší kúsok alebo si zaskákať s jump packom, bolo vždy osviežením. I napriek tomu som však býval z hrania unavený, za asi hlavne mohli obrovské návaly nepriateľov a savovanie hry len formou checkpointov. Vzhľadom na to, že som hral na najťažšej obtiažnosti mi miestami vadilo, že sú dosť "všelijako rozmiestnené" - častokrát sa hra ukladala až po niekoľkých vlnách nepriateľov a potom sa dokázala uložiť aj len po pár kúskoch, prípadne som zažil 3-4 savy v priebehu 5 minút a inokedy žiaden počas 15 min. trvajúcej akce. S tým súviselo aj ich rozmiestnenie, to, že som umrel mi ani tak nevadilo, ako to, že bol checkpoint v mieste, kde som si nanovo musel pozbierať zbrane a náboje a prebehnúť istý úsek k nepriateľom.
Liečenie pomocou špeciálnych popráv nepriateľov najprv pôsobilo zábavne, no pozerať sa na 2-3 tie isté skripty dookola, zatiaľ čo do vás nepriatelia pália malo v konečnom dôsledku viac mínusov ako plusov.

Čo sa týka samotného sveta WH 40K - určite potešili kulisy Ajakis Manufactorium, rôzne katedrálovité ruiny honosiace machine-goda emperora, ale i tak mi prišlo, že sa dalo rozhodne vyťažiť viac, nielen z hľadiska prostredí, ale i jednotiek (či už nepriateľských alebo našich) a hlavne príbehu, kde som zvrat čakal už od nejakej piatej kapitoly. :)

Bez silnejšieho využitia settingu, pridania nejakých kombo útokov pre boj na blízko (hra si to úplne pýtala), či viacerých boss fightov a spestrení ako napr. likvidácia orkských skyboyz, je Space marine len nadpriemernou záležitosťou, ktorá dokáže zabaviť, ale i priebežne unavovať stereotypom. Nič, čo by si chcel človek zahrať dvakrát.