A máme tu ultimate shit edition. Alebo všetko čo v prvej hre ako tak fungovalo je tu už absolútny prúser. Možno si niekto myslel, že sa to nedá, ale je to tak, hra je kratšia, animácii ničenia nepriateľov je menej, komb a útokov je menej, druhov nepriateľov je menej, rôznych lokácii je cca o polovicu menej. Aj boss fighty sú oproti jednotke horšie. Samozrejme chvíľu to človeka hrať baví, kým sa rozpozerá a kým si naivne myslí, že príbeh tu bude aspoň taký ako v jednotke. Prvých pár nepriateľov si dokonca rád naporcuje (tentokrát má Starkiller dva meče, nie, že by sa to v podstate nejak skutočne prejavovalo), po čase zisťuje, že sa stal obeťou nejakého nepekného kanadského žartíku. Pretože toto nemôže byť seriózna áčková hra, ale to už sa na obrazovke objavujú záverečné titulky.

Príbeh možno považovať tak za úvodných dvadsať minút pilotu nejakého seriálu, ale určite nie za nejaký celok. V tých cca 4 hodinách Chucknorrisovskej force spartakiády sa dokonca dostaví akútny stereotyp. Bravó. Na to treba asi talent, aby sa to v tak krátkej hre dalo. Grafika je miestami kúsok lepšia a miestami (Cato Neimoidia) pôsobí ako keby niekto vytiahol tak 6-7 rokov staré textúry a len tak ich tam capil, aby si ušetril námahu. Hra, ktorá dokáže pre nenažranosť spoločnosti spitvoriť a ohlodať už i tak primitívnu rubačku. To sa len tak nevidí. Rest in pieces Star Wars...