Benoit Sokal pre nás pripravil inštruktáž v podobe adventúry:
"ako sa nerobí dobrá adventúra"
1.grafika - ak je váš engine veľmi zastaralý, ale i tak postavy z diaľky vyzerajú uchádzajúco, nechajte na ich kostrbaté držky bez náznaku lipsynch zazoomovať kameru
2.1 rozsah - ak nemáte dostatočne obsiahly scenár, vytvorte veľké množstvo sterilných prázdnych obrazoviek len na prechádzanie
2.2 ak ani to nepomôže na zdržanie hráča, poschovávajte do týchto odľahlých a rovnako vyzerajúcich lokácii predmety, najlepšie do malých a nenápadných priehradiek, prípadne šuflíkov,
2.3 nezabúdajte na to, aby ste každé dve dôležité lokácie oddelili aspoň 4 neinteraktívne lokácie, nútťe hráča, aby medzi nimi pendloval ako úd
3.žiadna dynamika! - ak sa náhodou hráč dostane do zaujímavej situácie v podobe rozhovoru vrhajúcom aspoň trochu svetla na príbeh, prerušte tento rozhovor v polovici a nechajte hráča teleportovať sa do úplne inej časti budovy, aby mohol viesť duchaplný telefonický hovor s manželkou protagonistu (úprimná sústrasť pán Norm), prípadne si dať bagetu plnenú obrím šalátovým listom (a dať ju na jeden hlt!). Samozrejme nechajte hráča vracať sa k dotyčnej osobe po svojich a aspoň cez 6 obrazoviek.
4.Predpokladajte, že hráč je senilný a nechajte hlavnú postavu pokladať milión rovnakých otázok pri každej príležitosti. Nezabudnite zdôrazňovať domorodcom, ktorí práve prišli o všetok majetok a strechu nad hlavou, že máte právo prehľadať ich veci (problem, officer?).
5.Ubíjajte tempo, príbeh, dialógy ako sa len dá. Iritujte hráča analyzovaním veľmi podobných odpovedí tej istej osoby, podobnými dokumentami a nechajte ho hľadať po celej budove spinku do vlasov, letlampu alebo šróbovák. Načo byť slušný, toto je vyšetrovanie, tu sa nepýtame, tu ideme na všetko hrubou silou. Samozrejmosťou správneho vyšetrovateľa je nenosiť so sebou do akcie nič na zbieranie odtlačkov.
6.Budte nelogickí, hráč je rád šokovaný, má rád absurdnú prekombinovanosť v tom najsuchšom podaní, najčastejšie v kombinácii s telepatickou empatiou a iracionálnym správaním, donútte človeka nenávidieť detektívky!
7.Kašlite na hudobný doprovod, iba by to hráča budilo z tých mikrospánkov...
8.Tvárte sa, že takto by to rozhodne napísala Agatha Christie, keby ešte žila.
9.Hlavná postava musí byť drsná - v hranatom slova zmysle. Dajte jej zmyselný pohľad, najlepšie inšpirovaný Downovým syndrómom.
10.Sme uprostred mora, takže dajte pozor, aby sa nejaké dôkazy, stopy, odtlačky prstov - proste evidencia nedajbože nenamočila!
Bonusová kapitola - Originalita ako omyl: Setting vysokej potápajúcej sa veže na Maledivách sa nevidí každý deň. Hlavná postava mala omylom sympatický dabing. Niekedy bol človek naozaj zvedavý, čo sa stane ďalej (aj keď sa vlastne takmer nikdy nič nestalo), druhá vražda a podmienky za ktorých k nej došlo, bola dobrým vtipom, na lokácie sa pozeralo fajn, kým cez ne človek neprachádzal druhý, tretí, štvrtý, piaty....no proste prvých 10 minút hry.
"ako sa nerobí dobrá adventúra"
1.grafika - ak je váš engine veľmi zastaralý, ale i tak postavy z diaľky vyzerajú uchádzajúco, nechajte na ich kostrbaté držky bez náznaku lipsynch zazoomovať kameru
2.1 rozsah - ak nemáte dostatočne obsiahly scenár, vytvorte veľké množstvo sterilných prázdnych obrazoviek len na prechádzanie
2.2 ak ani to nepomôže na zdržanie hráča, poschovávajte do týchto odľahlých a rovnako vyzerajúcich lokácii predmety, najlepšie do malých a nenápadných priehradiek, prípadne šuflíkov,
2.3 nezabúdajte na to, aby ste každé dve dôležité lokácie oddelili aspoň 4 neinteraktívne lokácie, nútťe hráča, aby medzi nimi pendloval ako úd
3.žiadna dynamika! - ak sa náhodou hráč dostane do zaujímavej situácie v podobe rozhovoru vrhajúcom aspoň trochu svetla na príbeh, prerušte tento rozhovor v polovici a nechajte hráča teleportovať sa do úplne inej časti budovy, aby mohol viesť duchaplný telefonický hovor s manželkou protagonistu (úprimná sústrasť pán Norm), prípadne si dať bagetu plnenú obrím šalátovým listom (a dať ju na jeden hlt!). Samozrejme nechajte hráča vracať sa k dotyčnej osobe po svojich a aspoň cez 6 obrazoviek.
4.Predpokladajte, že hráč je senilný a nechajte hlavnú postavu pokladať milión rovnakých otázok pri každej príležitosti. Nezabudnite zdôrazňovať domorodcom, ktorí práve prišli o všetok majetok a strechu nad hlavou, že máte právo prehľadať ich veci (problem, officer?).
5.Ubíjajte tempo, príbeh, dialógy ako sa len dá. Iritujte hráča analyzovaním veľmi podobných odpovedí tej istej osoby, podobnými dokumentami a nechajte ho hľadať po celej budove spinku do vlasov, letlampu alebo šróbovák. Načo byť slušný, toto je vyšetrovanie, tu sa nepýtame, tu ideme na všetko hrubou silou. Samozrejmosťou správneho vyšetrovateľa je nenosiť so sebou do akcie nič na zbieranie odtlačkov.
6.Budte nelogickí, hráč je rád šokovaný, má rád absurdnú prekombinovanosť v tom najsuchšom podaní, najčastejšie v kombinácii s telepatickou empatiou a iracionálnym správaním, donútte človeka nenávidieť detektívky!
7.Kašlite na hudobný doprovod, iba by to hráča budilo z tých mikrospánkov...
8.Tvárte sa, že takto by to rozhodne napísala Agatha Christie, keby ešte žila.
9.Hlavná postava musí byť drsná - v hranatom slova zmysle. Dajte jej zmyselný pohľad, najlepšie inšpirovaný Downovým syndrómom.
10.Sme uprostred mora, takže dajte pozor, aby sa nejaké dôkazy, stopy, odtlačky prstov - proste evidencia nedajbože nenamočila!
Bonusová kapitola - Originalita ako omyl: Setting vysokej potápajúcej sa veže na Maledivách sa nevidí každý deň. Hlavná postava mala omylom sympatický dabing. Niekedy bol človek naozaj zvedavý, čo sa stane ďalej (aj keď sa vlastne takmer nikdy nič nestalo), druhá vražda a podmienky za ktorých k nej došlo, bola dobrým vtipom, na lokácie sa pozeralo fajn, kým cez ne človek neprachádzal druhý, tretí, štvrtý, piaty....no proste prvých 10 minút hry.
Pro: setting, detektívka, Christieovské vzťahy, pekná grafika prostredia
Proti: zlá detektívka, každá molekula tempa a dynamiky hry bola precízne ubitá, hnusná grafika postáv, prázdne lokácie