WoW nie je ani zďaleka originálnou hrou. Kombinujúc prvky mnohých onlinoviek a starších titulov Blizzardu (Diablo, Warcraft), je však výbornou zmesou rôznych prvkov a pôsobí tak veľmi sviežim a zábavným dojmom. Samozrejme ako to už pri onlinovkách býva, aj WoW vyžaduje celkom slušné množstvo času na to, aby hráč všetko vyskúšal/postíhal a dostal svoju postavu na 60. level.
K tomu okrem questov klasických (zabi x niečoho, pozbieraj y niečoho, poslíčkovanie), prídu aj questy menej klasické, aj keď tie sú najmä záležitosťou datadiskov. V otázke questov bol jedným dosť nepekným záporom fakt, že ak bol quest, na zhromaždenie napr. 15 kusov predmetov z nejakých konkrétnych nepriateľov, často bol droprate tak nepekne nízky, že hráč sa s questom babral zbytočne dlho. Na druhej strane sa hráč vďaka množstvu questov častokrát vyhne potrebe masívneho grindu, tak nutného v iných MMO:
Nechýba výber z 9 povolaní a možnosť hrania PvP (battlegroundy pre 10v10, 15v15 a 40v40 hráčov) ako aj PvE (dungeony pre 5 ľudí a raidy až pre 40 ľudí). Hráč samozrejme navštívi kopec lokácii a postáv, ktoré môže poznať zo strategickej Warcraft série a spolu s tým aj množstvo ingame kníh, mu konečne ucelý obraz a poznanie sveta Azerothu. Dungeony sami o sebe ponúkajú častokrát veľmi fajn zábavu a majú častokrát aj vlastný príbeh (napr. Uldaman, pradávne miesto pôvodu trpaslíkov, skrývajúce nejedno tajomstvo a veľmi pekný a vo svojej dobe náročný boss fight :) ), jediný problém spočíval v ich dĺžke, ak hráč jednoducho nemal čas investovať v určitú chvíľu pár hodin v jednom kuse, napr. notorické občas skoro trojhodinové prechádzanie dungeonu Blackrock Depths.
Grafické komixovo založené spracovanie nemusí sadnúť každému, ale mne napriek nie veľkej detailnosti textúr prišlo príjemne malebné, hlavne čo sa týka herných prostredí obsahujúcich džungle, lesy, púšte, zasnežené hory, lávou poničenú krajinu, pustatinu, alebo oblasti poničené nemŕtvou pliagou. Osobnou úchylkou sa mi stalo zbieranie mountov (zvierat na ktorých človek jazdí) a zvieracích minipetov, mazlíčkov. :)
K tomu okrem questov klasických (zabi x niečoho, pozbieraj y niečoho, poslíčkovanie), prídu aj questy menej klasické, aj keď tie sú najmä záležitosťou datadiskov. V otázke questov bol jedným dosť nepekným záporom fakt, že ak bol quest, na zhromaždenie napr. 15 kusov predmetov z nejakých konkrétnych nepriateľov, často bol droprate tak nepekne nízky, že hráč sa s questom babral zbytočne dlho. Na druhej strane sa hráč vďaka množstvu questov častokrát vyhne potrebe masívneho grindu, tak nutného v iných MMO:
Nechýba výber z 9 povolaní a možnosť hrania PvP (battlegroundy pre 10v10, 15v15 a 40v40 hráčov) ako aj PvE (dungeony pre 5 ľudí a raidy až pre 40 ľudí). Hráč samozrejme navštívi kopec lokácii a postáv, ktoré môže poznať zo strategickej Warcraft série a spolu s tým aj množstvo ingame kníh, mu konečne ucelý obraz a poznanie sveta Azerothu. Dungeony sami o sebe ponúkajú častokrát veľmi fajn zábavu a majú častokrát aj vlastný príbeh (napr. Uldaman, pradávne miesto pôvodu trpaslíkov, skrývajúce nejedno tajomstvo a veľmi pekný a vo svojej dobe náročný boss fight :) ), jediný problém spočíval v ich dĺžke, ak hráč jednoducho nemal čas investovať v určitú chvíľu pár hodin v jednom kuse, napr. notorické občas skoro trojhodinové prechádzanie dungeonu Blackrock Depths.
Grafické komixovo založené spracovanie nemusí sadnúť každému, ale mne napriek nie veľkej detailnosti textúr prišlo príjemne malebné, hlavne čo sa týka herných prostredí obsahujúcich džungle, lesy, púšte, zasnežené hory, lávou poničenú krajinu, pustatinu, alebo oblasti poničené nemŕtvou pliagou. Osobnou úchylkou sa mi stalo zbieranie mountov (zvierat na ktorých človek jazdí) a zvieracích minipetov, mazlíčkov. :)
Pro: hrateľnosť, variabilta prostredí a dungeonov, povolania, dobre fungujúce herné mechanizmy, nie je veľká nutnosť grindu
Proti: občas zdĺhavosť questov a dungeonov, najväčším mínusom môžu byť iní hráči, ktorí častokrát dokážu znepríjemniť človeku hru