Prey je jednou z troch proklamovaných hier na vysoko hypovanom engine Doom 3. Samotný Doom 3 zastal vo svojej vízii niekde na pol ceste, Quake 4 zaspal dobu a Prey je tak jedinou slušne nápaditou hrou z trojice. Samozrejme sa nejedná o novodobý typ akcie v štýle Half-Life 2 a jemu podobných. Hrateľnosť Prey stojí na pomerne jednoduchších princípoch.
V koži indiána Tommyho z hľadiska príbehu síce gýčovito objavujeme dedičstvo svojich indiánskych predkov prostredníctvom špeciálnych schopností, ale vo výsledku je tempo hry pomerne svižné, nepriateľov síce nie je veľa druhov, ale svojim extra zmutovaným designom ani nepôsobia až tak obyčajne. Celá organická vesmírna loď pôsobí veľmi atmosferickým dojmom, rovno ako aj občasné signály vysielania zo Zeme. A hráč sa proste baví strieľaním, sofistikované príbehy boli tak prenechané iným hrám, to však neznamená, že hráč si neužije niekoľko veľmi pekných atmosferických momentov napr. prvé stretnutie s duchmi, v podobe malého decka . Jediná pomerne nudná pasáž sú prekvapivo momenty s malými vesmírnymi "vozítkami" (prekvapivo preto, že snáď si nespomeniem na akčnú hru, v ktorej by momenty s vehiklami neboli zábavné) a aj príbeh nachystal jeden veľmi pekný okamih moment keď hráč zabije aliena, ktorého naháňa polku hry a následne zistí, že ten alien, ktorého považoval za bossa, bol len jeden z mnohých. Hypované portály a zmeny gravitácie sú síce príjemným spestrením, ale nejedná sa fakticky o nič závratné, rozhodne však nie sú na škodu. Čo som však nepochopil, bolo to, že v roku 2006 si hráč musí v FPS otvárať "ručne" každé dvere.