Hry sú v mnohých ohľadoch ohromne fascinujúcim nástrojom. Dokážu urobiť niečo, čo si z kníh, filmov či seriálov v rovnakej miere neodnesieme — dostať nás priamo do centra diania a spraviť z nás aktívnych účastníkov jednotlivých udalostí. 1998: The Toll Keeper Story je síce fiktívnym príbehom vo fiktívnej krajine Janapa, no v podstate reflektuje historické nepokoje v Indonézii, ktoré sa odohrali v roku 1998, okrem iného aj v Jakarte. Dokáže však hra vykresliť udalosti tak, aby sme ako hráči súcitili s hlavnou hrdinkou a prežili jej príbeh naplno? To je otázka, na ktorú sa pokúsim odpovedať v tejto recenzii.
Hlavnou hrdinkou hry je Dewi, pracovníčka na mýtnej bráne, ktorá má za úlohu púšťať alebo odmietať vozidlá snažiace sa dostať do mesta. Je vo vysokom štádiu tehotenstva a čoskoro sa jej má narodiť prvé dieťa. Vo svojej práci je dennodenne v kontakte s napätou situáciou, ktorá sa v Janape odohráva, a vláda každý deň prichádza s novými nariadeniami, ktoré bude musieť pri rozhodovaní brať do úvahy. Na začiatku je potrebné len zaplatiť požadovanú sumu, no neskôr treba sledovať aj to, či ŠPZ vozidla končí na párne alebo nepárne číslo. Zdá sa vám to absurdné? Vitajte v Janape.
Na začiatok by som mal povedať pár slov o tom, ako je hra vlastne vystavaná. S Dewi strávite dokopy dva týždne. Najprv v prvej časti dňa riešite pracovné záležitosti a následne sa presúvate domov, kde sledujete, ako sa snaží vysporiadať s osobnými problémami, ktoré život v Janape prináša. Na papieri to pôsobí intenzívne, no je tu jeden aspekt, ktorý celý koncept trochu ťahá nadol.
Ako som už spomenul, udalosti zo života Dewi budete len sledovať. Nemôžete do nich nijak zasiahnuť ani ovplyvniť, čo sa bude diať ďalej. O to je to smutnejšie, že hra má momenty, ktoré by mohli vyniknúť oveľa lepšie, keby vám umožnila nechať Dewi nejako reagovať či ovplyvniť situáciu. Takto sú jednotlivé situácie pôsobivo inscenované, no príliš naskriptované a nedávajú mi pocit, že som sa skutočne ocitol v koži hlavnej hrdinky.
Na konci každého dňa ešte Dewi zhrnie svoje dojmy vo svojom denníku, ktorý môžete maximálne nadekorovať a obohatiť o vlastné myšlienky, ak k tomu chcete niečo doplniť. Úplne však nerozumiem tomu, aký má význam dopisovať naše myšlienky ako hráča k celej situácii. Čo by sme vlastne k tomu mohli pridať? Vie si vôbec niekto predstaviť, čo ešte navyše môže prežívať žena tesne pred pôrodom v krajine, kde sa pravidlá menia každý deň? Verím, že väčšina z nás asi nie. Hra má v sebe dostatok silných a zaujímavých prvkov, ktoré však pre nulovú interakciu nikdy nedokážu vyznieť tak silno, ako by mohli. Či už ide o zvýšenie nájomného, akcie vášho manžela alebo snahu pomôcť kamarátke utiecť z krajiny. Vo výsledku tak, bohužiaľ, pôsobia tieto scény menej zaujímavo, než by reálne mali.
To je však iba jedna stránka hry. Ako sú na tom časti v mýtnej búdke? Tu hra dokáže, našťastie, v niektorých momentoch zapôsobiť o niečo silnejšie. Nie všetci návštevníci vašej brány dokážu obohatiť príbeh, no je tu pár výnimiek, ktoré vo vás vyvolajú dojem, že spôsob, akým vykonávate svoju prácu, môže niečo zmeniť. Za najlepší príklad považujem ženu, ktorá nemá peniaze na mýto, no prosí vás, aby ste ju pustili, pretože musí urgentne za synom do nemocnice. Či ju pustíte bez zaplatenia, je samozrejme na vás, no vaša akcia bude mať následky. Výsledok sa skôr či neskôr dozviete. Niekedy môžete následky svojich rozhodnutí vidieť aj v ranných novinách, ktoré sa k vám dostanú pred začiatkom smeny.
Každý deň na vás budú okrem toho čakať nové pravidlá. Je potrebné kontrolovať, či nedostávate falošné bankovky, sledovať ŠPZ vozidiel, prezerať doklady a dokonca preverovať, či sa vo vozidlách neukrýva nejaký kontraband. Najzaujímavejšie je, že spočiatku budete môcť vozidlá len prijať alebo odmietnuť, no neskôr ich za prehrešky môžete aj nahlásiť a dotyční budú zatknutí — najmä pokiaľ použijú falošné peniaze alebo prevážajú zbrane či výbušniny. Stále sa však môžete rozhodnúť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. S následkami už potom budete musieť žiť.
V prípade, že inak porušíte akékoľvek pravidlo, prichádzajú pokuty, ktoré vám budú následne strhávané z výplaty, či už ide o situácie, že vodič málo zaplatil, neprekontrolovali ste mu doklady, prijali ste falošné bankovky a podobne. Peniaze budú pre vás každopádne mimoriadne dôležitým faktorom, keďže musíte mať neustále dostupné financie na nájomné, ktoré je pomerne vysoké, na návštevu doktora, jedlo a podobne. Nemusíte sa však obávať, že by ste to museli komplikovane prepočítavať, náklady na jedlo sú zahrnuté v každom dni a sú fixné.
Hrateľnosť teda sama o sebe je funkčná. Je tu len niekoľko detailov, ktoré som postrehol a ktoré môžu pokaziť zážitok. V prvom rade sú to doklady vodičov, ktoré budete musieť neskôr kontrolovať. Podľa všetkého by ste mali sledovať aj dátum, dokedy sú platné, no všetky, a myslím tým naozaj všetky, papiere majú platnosť 01-01-0001. Nikdy som nenašiel nič iné. Toto je niečo, čo by mali tvorcovia asi opraviť, pretože prakticky ktokoľvek prejde vašou mýtnou bránou a môže dostať pokutu za nesprávne doklady. Našťastie, ak tento fakt nenahlásite, hra vám za to nedá pokutu, ostatné nesprávne informácie v dokladoch sú však trestané.
Ďalšia vec, ktorá ma ešte mrzela, je nedostatok vylepšení, ktoré si môžete v hre zakúpiť. Aby sa vám v búdke lepšie pracovalo, môžete si z vašich peňazí zakúpiť aj dvojicu vychytávok, konkrétne kalkulačku a tabuľu, ktorá vám ukáže správnu sumu, ktorú musí vodič zaplatiť. Osobne som pritom počítal, že nám hra neskôr predstaví i ďalšie, avšak nič nové už do hry nepribudlo. Nemohli sme sa dočkať napríklad skrátenia scénok s detektorom kovov alebo niečo podobné? Nápady by sa určite našli. Ak by ste sa však v búdke príliš nudili, môžete si aspoň pustiť rádio.
Čo sa ostatného týka, nemám sa veľmi na čo sťažovať, no rovnako nemôžem hru ani výraznejšie pochváliť. Po vizuálnej stránke vyzerá príjemne, dobre zachytáva atmosféru 90. rokov minulého storočia a postavy sú pekne nadizajnované. Súčasne však budete mať pocit, že sa stále pozeráte na tie isté vozidlá a pozadia, a napriek drobným zmenám počas jednotlivých dní nie je v hre nič, čo by výrazne stálo za zmienku. Sama o sebe pritom beží stabilne bez pádov a dokáže vás na pár hodín celkom dobre zabaviť, pokiaľ ste si užili hry ako Papers Please alebo Lil’ Guardsman. Rovnako však musím napísať, že ma celkom zamrzelo, keď som sa po pätnástich herných dňoch dostal na koniec a nemal pocit, že by som sa dočkal plnohodnotného zážitku. Je možné, že by som sa pri iných rozhodnutiach mohol dočkať lepšieho konca, no ťažko posúdiť, čo všetko by sa oproti tomu, ktorý som dosiahol, vlastne zmenilo.
Rozhodnutie teda nechávam na vás. 1998: The Toll Keeper Story je rozhodne zaujímavým titulom, ktorý síce vo fiktívnom svete, no solídne zachytáva atmosféru, ktorá vládla v Indonézii počas spomínaného roku. Súčasne som však od neho v určitých ohľadoch očakával trochu viac. Prial by som si, aby som mohol za Dewi lepšie komunikovať s postavami a aby dialógy neboli iba naskriptované, a taktiež by som bol rád, keby jednotlivé dni nepôsobili len ako vyšší level v hre, kde musíte stále len sledovať nové a nové faktory. Z tohto konceptu sa teda dalo určite vyťažiť oveľa viac a priniesť niečo, čo by mohlo ešte lepšie zasiahnuť hráča. A to je určite škoda, nakoľko potenciál nebol práve najmenší. No možno to tvorcom vyjde nabudúce.
Hlavnou hrdinkou hry je Dewi, pracovníčka na mýtnej bráne, ktorá má za úlohu púšťať alebo odmietať vozidlá snažiace sa dostať do mesta. Je vo vysokom štádiu tehotenstva a čoskoro sa jej má narodiť prvé dieťa. Vo svojej práci je dennodenne v kontakte s napätou situáciou, ktorá sa v Janape odohráva, a vláda každý deň prichádza s novými nariadeniami, ktoré bude musieť pri rozhodovaní brať do úvahy. Na začiatku je potrebné len zaplatiť požadovanú sumu, no neskôr treba sledovať aj to, či ŠPZ vozidla končí na párne alebo nepárne číslo. Zdá sa vám to absurdné? Vitajte v Janape.
Na začiatok by som mal povedať pár slov o tom, ako je hra vlastne vystavaná. S Dewi strávite dokopy dva týždne. Najprv v prvej časti dňa riešite pracovné záležitosti a následne sa presúvate domov, kde sledujete, ako sa snaží vysporiadať s osobnými problémami, ktoré život v Janape prináša. Na papieri to pôsobí intenzívne, no je tu jeden aspekt, ktorý celý koncept trochu ťahá nadol.
Ako som už spomenul, udalosti zo života Dewi budete len sledovať. Nemôžete do nich nijak zasiahnuť ani ovplyvniť, čo sa bude diať ďalej. O to je to smutnejšie, že hra má momenty, ktoré by mohli vyniknúť oveľa lepšie, keby vám umožnila nechať Dewi nejako reagovať či ovplyvniť situáciu. Takto sú jednotlivé situácie pôsobivo inscenované, no príliš naskriptované a nedávajú mi pocit, že som sa skutočne ocitol v koži hlavnej hrdinky.
Na konci každého dňa ešte Dewi zhrnie svoje dojmy vo svojom denníku, ktorý môžete maximálne nadekorovať a obohatiť o vlastné myšlienky, ak k tomu chcete niečo doplniť. Úplne však nerozumiem tomu, aký má význam dopisovať naše myšlienky ako hráča k celej situácii. Čo by sme vlastne k tomu mohli pridať? Vie si vôbec niekto predstaviť, čo ešte navyše môže prežívať žena tesne pred pôrodom v krajine, kde sa pravidlá menia každý deň? Verím, že väčšina z nás asi nie. Hra má v sebe dostatok silných a zaujímavých prvkov, ktoré však pre nulovú interakciu nikdy nedokážu vyznieť tak silno, ako by mohli. Či už ide o zvýšenie nájomného, akcie vášho manžela alebo snahu pomôcť kamarátke utiecť z krajiny. Vo výsledku tak, bohužiaľ, pôsobia tieto scény menej zaujímavo, než by reálne mali.
To je však iba jedna stránka hry. Ako sú na tom časti v mýtnej búdke? Tu hra dokáže, našťastie, v niektorých momentoch zapôsobiť o niečo silnejšie. Nie všetci návštevníci vašej brány dokážu obohatiť príbeh, no je tu pár výnimiek, ktoré vo vás vyvolajú dojem, že spôsob, akým vykonávate svoju prácu, môže niečo zmeniť. Za najlepší príklad považujem ženu, ktorá nemá peniaze na mýto, no prosí vás, aby ste ju pustili, pretože musí urgentne za synom do nemocnice. Či ju pustíte bez zaplatenia, je samozrejme na vás, no vaša akcia bude mať následky. Výsledok sa skôr či neskôr dozviete. Niekedy môžete následky svojich rozhodnutí vidieť aj v ranných novinách, ktoré sa k vám dostanú pred začiatkom smeny.
Každý deň na vás budú okrem toho čakať nové pravidlá. Je potrebné kontrolovať, či nedostávate falošné bankovky, sledovať ŠPZ vozidiel, prezerať doklady a dokonca preverovať, či sa vo vozidlách neukrýva nejaký kontraband. Najzaujímavejšie je, že spočiatku budete môcť vozidlá len prijať alebo odmietnuť, no neskôr ich za prehrešky môžete aj nahlásiť a dotyční budú zatknutí — najmä pokiaľ použijú falošné peniaze alebo prevážajú zbrane či výbušniny. Stále sa však môžete rozhodnúť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. S následkami už potom budete musieť žiť.
V prípade, že inak porušíte akékoľvek pravidlo, prichádzajú pokuty, ktoré vám budú následne strhávané z výplaty, či už ide o situácie, že vodič málo zaplatil, neprekontrolovali ste mu doklady, prijali ste falošné bankovky a podobne. Peniaze budú pre vás každopádne mimoriadne dôležitým faktorom, keďže musíte mať neustále dostupné financie na nájomné, ktoré je pomerne vysoké, na návštevu doktora, jedlo a podobne. Nemusíte sa však obávať, že by ste to museli komplikovane prepočítavať, náklady na jedlo sú zahrnuté v každom dni a sú fixné.
Hrateľnosť teda sama o sebe je funkčná. Je tu len niekoľko detailov, ktoré som postrehol a ktoré môžu pokaziť zážitok. V prvom rade sú to doklady vodičov, ktoré budete musieť neskôr kontrolovať. Podľa všetkého by ste mali sledovať aj dátum, dokedy sú platné, no všetky, a myslím tým naozaj všetky, papiere majú platnosť 01-01-0001. Nikdy som nenašiel nič iné. Toto je niečo, čo by mali tvorcovia asi opraviť, pretože prakticky ktokoľvek prejde vašou mýtnou bránou a môže dostať pokutu za nesprávne doklady. Našťastie, ak tento fakt nenahlásite, hra vám za to nedá pokutu, ostatné nesprávne informácie v dokladoch sú však trestané.
Ďalšia vec, ktorá ma ešte mrzela, je nedostatok vylepšení, ktoré si môžete v hre zakúpiť. Aby sa vám v búdke lepšie pracovalo, môžete si z vašich peňazí zakúpiť aj dvojicu vychytávok, konkrétne kalkulačku a tabuľu, ktorá vám ukáže správnu sumu, ktorú musí vodič zaplatiť. Osobne som pritom počítal, že nám hra neskôr predstaví i ďalšie, avšak nič nové už do hry nepribudlo. Nemohli sme sa dočkať napríklad skrátenia scénok s detektorom kovov alebo niečo podobné? Nápady by sa určite našli. Ak by ste sa však v búdke príliš nudili, môžete si aspoň pustiť rádio.
Čo sa ostatného týka, nemám sa veľmi na čo sťažovať, no rovnako nemôžem hru ani výraznejšie pochváliť. Po vizuálnej stránke vyzerá príjemne, dobre zachytáva atmosféru 90. rokov minulého storočia a postavy sú pekne nadizajnované. Súčasne však budete mať pocit, že sa stále pozeráte na tie isté vozidlá a pozadia, a napriek drobným zmenám počas jednotlivých dní nie je v hre nič, čo by výrazne stálo za zmienku. Sama o sebe pritom beží stabilne bez pádov a dokáže vás na pár hodín celkom dobre zabaviť, pokiaľ ste si užili hry ako Papers Please alebo Lil’ Guardsman. Rovnako však musím napísať, že ma celkom zamrzelo, keď som sa po pätnástich herných dňoch dostal na koniec a nemal pocit, že by som sa dočkal plnohodnotného zážitku. Je možné, že by som sa pri iných rozhodnutiach mohol dočkať lepšieho konca, no ťažko posúdiť, čo všetko by sa oproti tomu, ktorý som dosiahol, vlastne zmenilo.
Rozhodnutie teda nechávam na vás. 1998: The Toll Keeper Story je rozhodne zaujímavým titulom, ktorý síce vo fiktívnom svete, no solídne zachytáva atmosféru, ktorá vládla v Indonézii počas spomínaného roku. Súčasne som však od neho v určitých ohľadoch očakával trochu viac. Prial by som si, aby som mohol za Dewi lepšie komunikovať s postavami a aby dialógy neboli iba naskriptované, a taktiež by som bol rád, keby jednotlivé dni nepôsobili len ako vyšší level v hre, kde musíte stále len sledovať nové a nové faktory. Z tohto konceptu sa teda dalo určite vyťažiť oveľa viac a priniesť niečo, čo by mohlo ešte lepšie zasiahnuť hráča. A to je určite škoda, nakoľko potenciál nebol práve najmenší. No možno to tvorcom vyjde nabudúce.
Resident Evil Requiem