Split Fiction je skutočne nádherný projekt. To je asi správne slovo, ktoré tomuto môžem dať. Navyše mi neskutočne zapasoval ešte aj po tématickej stránke. Neviem či som to už niekde spomínal, no v minulosti som chcel byť spisovateľom. Miloval som písanie príbehov, tvorbu postáv a celkovo ak bolo niečo v škole čo ma bavilo okrem dejepisu tak to bola literatúra a písanie slohových prác. Akosi som však postupne prestal vo svoje schopnosti veriť a tak nejako som asi o to svoje zapálenie prišiel. Dodnes ma to mrzí a hoci som občas dokázal dať niečo nové na papier, už v tom nikdy nebola tá voľnosť a radosť, ktorú som kedysi pri tom prežíval. Hrať preto hru, v ktorej máme dve mladé spisovateľky, ktoré dokázali stvoriť celé svety je pre mňa skutočnou ukážkou, čo by som chcel niekedy v sebe opätovne objaviť. Možno raz.
Každopádne čo sa hry samotnej týka, tu sa nahrnula obrovská dávka kreativity. Či už po samotné svety, ktoré som mal možnosť prejsť, alebo aj samotné myšlienky jednotlivých príbehov, ktoré sa veľmi pekne dotýkajú životných udalostí našich hlavných hrdiniek. Vraj každý autor dáva do každého príbehu niečo zo seba a svojho života. A počas prechádzania jednotlivých príbehov to je naozaj veľmi dobre cítiť. Fascinovala ma aj tá Raderova mašina. Ako bola schopná ich myšlienky a príbehy pretransformovať do vizuálnej podoby a dať tak ich vlastnej predstavivosti skutočné kontúry. Nádherné.
Co-op v hre je vynikajúco spravený a pokiaľ máte za partnera niekoho, komu môžete dôverovať a viete si ako hráči vypomáhať, dočkáte sa skutočne skvelého zážitku. Ja som si ako postavu zvolil Mio a mal som dokopy asi troch spoluhráčov, pričom s tým posledným som absolvoval asi najväčšiu časť hry a stálo to skutočne za to. Občas sme sa pri niektorých problémoch trochu zdržali, ale nakoniec sme sa popasovali s každou prekážkou a došli na koniec. Rozhodne to stálo za to, lebo to krásne ukazuje, že niektoré hry skutočne nejde hrať sám. A treba mať voči svojmu spoluhráčovi istú dávku dôvery, mieru trpezlivosti a vedieť správne komunikovať a vyriešiť jednotlivé problémy. Super.
K hrateľnosti ešte poviem, že je fascinujúce koľko elementov sa tu dokázalo dostať. Občas je to spracované v 3D štýle, následne sa to však zmení na 2,5D... mení sa uhol pohľadu, mení sa spôsob hrania a vo finále sa dokonca obrazovky nielen rozdelia (ako to bolo dovtedy na split obrazovky), ale celé svety začnú splývať do seba a bude sa kompletne meniť realita okolo nás, čo je absolútne geniálny nápad. Hazelight skutočne mali na ruke absolútne fantastické karty a v správny moment ich na nás vytiahli.
Ešte viac ako samotná hrateľnosť však pre mňa vyhráva spôsob akým je príbeh podaný. Naše dve hlavné hrdinky sú vynikajúce. Bavilo ma ich sledovať, vidieť ich vývin a najmä spoznať ich osobné životné príbehy, ktoré ich výrazne ovplyvnili. Človek sa dokáže istým spôsobom stotožniť s oboma a rovnako ich aj veľmi dobre pochopiť. Skúsenosti, ktoré v živote nadobudli ich veľmi ovplyvnili a odzrkadlilo sa to práve aj v ich tvorbe. Okrem toho je niekedy fascinujúce sledovať v niektorých vedľajších príbehoch, aké mali traumy z detstva. To je vskutku fascinujúce. Príbeh prasiatok čo skončia ako hot-dogy alebo zubov, ktoré musia poraziť hororového zubára sú vskutku pamätné.
Možno je pravda, že nie všetky vedľajšie príbehy fungujú ako príbehy a určite je vhodné zmieniť, že nie všetky boss súboje mi prišli úplne najlepšie spracované. Najmä jeden z prvých, kde bojujete proti ústrednému zloduchovi príbehu Mio na motorkách proti tanku. Celé je to tak preplácané všetkým možným, že som nevedel na čo sa skôr sústrediť. Podobné dojmy som mal aj z finálneho súboja s Raderom, kde síce musím uznať tvorcom kreativitu a celkovo to ako finálny súboj funguje dobre, no prišlo mi toho jednoducho trochu moc.
Čo sa ešte Radera týka, tak v zásade ako postava mi až tak zaujímavý nepríde. Prvé stretnutie s ním je vlastne vcelku zaujímavé a pôsobí na pohľad veľmi inteligentne a sympaticky. Jeho skutočná tvár sa však postupne odhalí a ku koncu je z neho už čistý psychopat, ktorý by sa neštítil ničoho. Istým spôsobom tak trochu stratí tú iskru, ktorú som v ňom pôvodne videl a pôsobí len ako ďalší prepnutý zloduch, ktorému proste prepne v palici.
No nič zo spomínaných mínusov mi nedovolí hru hodnotiť nižšie než číslo, ktoré som jej dal. Pre tú ohromnú dávku kreativity a pre ten skutočne kvalitne spracovaný príbeh, ktorý sa ma skutočne dotkol. Naše protagonistky sú možno jedny z najlepšie napísaných postáv, ktoré som tu videl za celý rok. A stojí za to venovať im aj váš čas. Som viac než spokojný a dosť možno sa k hre niekedy aj vrátim. Som za tento zážitok vďačný a ide o silného adepta na hru roku.
Každopádne čo sa hry samotnej týka, tu sa nahrnula obrovská dávka kreativity. Či už po samotné svety, ktoré som mal možnosť prejsť, alebo aj samotné myšlienky jednotlivých príbehov, ktoré sa veľmi pekne dotýkajú životných udalostí našich hlavných hrdiniek. Vraj každý autor dáva do každého príbehu niečo zo seba a svojho života. A počas prechádzania jednotlivých príbehov to je naozaj veľmi dobre cítiť. Fascinovala ma aj tá Raderova mašina. Ako bola schopná ich myšlienky a príbehy pretransformovať do vizuálnej podoby a dať tak ich vlastnej predstavivosti skutočné kontúry. Nádherné.
Co-op v hre je vynikajúco spravený a pokiaľ máte za partnera niekoho, komu môžete dôverovať a viete si ako hráči vypomáhať, dočkáte sa skutočne skvelého zážitku. Ja som si ako postavu zvolil Mio a mal som dokopy asi troch spoluhráčov, pričom s tým posledným som absolvoval asi najväčšiu časť hry a stálo to skutočne za to. Občas sme sa pri niektorých problémoch trochu zdržali, ale nakoniec sme sa popasovali s každou prekážkou a došli na koniec. Rozhodne to stálo za to, lebo to krásne ukazuje, že niektoré hry skutočne nejde hrať sám. A treba mať voči svojmu spoluhráčovi istú dávku dôvery, mieru trpezlivosti a vedieť správne komunikovať a vyriešiť jednotlivé problémy. Super.
K hrateľnosti ešte poviem, že je fascinujúce koľko elementov sa tu dokázalo dostať. Občas je to spracované v 3D štýle, následne sa to však zmení na 2,5D... mení sa uhol pohľadu, mení sa spôsob hrania a vo finále sa dokonca obrazovky nielen rozdelia (ako to bolo dovtedy na split obrazovky), ale celé svety začnú splývať do seba a bude sa kompletne meniť realita okolo nás, čo je absolútne geniálny nápad. Hazelight skutočne mali na ruke absolútne fantastické karty a v správny moment ich na nás vytiahli.
Ešte viac ako samotná hrateľnosť však pre mňa vyhráva spôsob akým je príbeh podaný. Naše dve hlavné hrdinky sú vynikajúce. Bavilo ma ich sledovať, vidieť ich vývin a najmä spoznať ich osobné životné príbehy, ktoré ich výrazne ovplyvnili. Človek sa dokáže istým spôsobom stotožniť s oboma a rovnako ich aj veľmi dobre pochopiť. Skúsenosti, ktoré v živote nadobudli ich veľmi ovplyvnili a odzrkadlilo sa to práve aj v ich tvorbe. Okrem toho je niekedy fascinujúce sledovať v niektorých vedľajších príbehoch, aké mali traumy z detstva. To je vskutku fascinujúce. Príbeh prasiatok čo skončia ako hot-dogy alebo zubov, ktoré musia poraziť hororového zubára sú vskutku pamätné.
Možno je pravda, že nie všetky vedľajšie príbehy fungujú ako príbehy a určite je vhodné zmieniť, že nie všetky boss súboje mi prišli úplne najlepšie spracované. Najmä jeden z prvých, kde bojujete proti ústrednému zloduchovi príbehu Mio na motorkách proti tanku. Celé je to tak preplácané všetkým možným, že som nevedel na čo sa skôr sústrediť. Podobné dojmy som mal aj z finálneho súboja s Raderom, kde síce musím uznať tvorcom kreativitu a celkovo to ako finálny súboj funguje dobre, no prišlo mi toho jednoducho trochu moc.
Čo sa ešte Radera týka, tak v zásade ako postava mi až tak zaujímavý nepríde. Prvé stretnutie s ním je vlastne vcelku zaujímavé a pôsobí na pohľad veľmi inteligentne a sympaticky. Jeho skutočná tvár sa však postupne odhalí a ku koncu je z neho už čistý psychopat, ktorý by sa neštítil ničoho. Istým spôsobom tak trochu stratí tú iskru, ktorú som v ňom pôvodne videl a pôsobí len ako ďalší prepnutý zloduch, ktorému proste prepne v palici.
No nič zo spomínaných mínusov mi nedovolí hru hodnotiť nižšie než číslo, ktoré som jej dal. Pre tú ohromnú dávku kreativity a pre ten skutočne kvalitne spracovaný príbeh, ktorý sa ma skutočne dotkol. Naše protagonistky sú možno jedny z najlepšie napísaných postáv, ktoré som tu videl za celý rok. A stojí za to venovať im aj váš čas. Som viac než spokojný a dosť možno sa k hre niekedy aj vrátim. Som za tento zážitok vďačný a ide o silného adepta na hru roku.
Marvel's Spider-Man