Herní výzva 2024 – 9. "Ztraceno v překladu" (Hardcore) - Dohraj hru s dabingem odpovídajícím zemi původu či zasazení (mimo angličtiny, češtiny a slovenštiny).
Nikdy som nehral žiadnu Metroidvaniu. Úprimne, ani som poriadne nevedel, čo ten termín znamená. Keď som to zistil, fakt som rozmýšľal, že Blasphemous nechám vo svojej virtuálnej knižnici zapadnúť digitálnym prachom. Vracať sa v plošinovke na miesta, kde som správne načasované milimetrové skoky opakoval 10krát, len aby ma po úspešnom pokuse sundal nejaký radový pajác? No neviem. Nuž, som rád, že som to napokon skúsil. Masochizmus to bol miestami ale poriadny, to vám poviem. Každopádne, tá radosť a úľava, ktorá prichádza po úspešnom prejdení zložitejšej pasáže, to je niečo, čo som pri hraní už dávno nezažil. Možno na základe tohto zážitku v blízkej budúcnosti konečne skúsim aj nejakú Souls-like záležitosť.
Apropo, viem si celkom živo predstaviť, že by Blasphemous 3 dostal tretí rozmer a AAA rozpočet a grafiku. V tej mytológií a estetike na to potenciál určite je. Každopádne, 2D a pixel-art tomu tiež veľmi pristane. Grafická stránka je bezchybná a atmosféru perfektne dotvára výborná zvuková a hudobná kulisa. Tiež odporúčam španielsky dabing. Na ovládanie si pomerne rýchlo zvyknete, množstvo rôznych útočných a defenzívnych kombinácií je únosné a ľahko zapamätateľné. Ako som už naznačil v úvode, z obtiažnosti som mal rešpekt ale s trochou anger managementu a dychových cvičení to celkom ide. Hra ani na okamih nenudí a po jej dohraní (24 hodín a cca 75%) som mal chuť rozohrať to znovu. Jednou z motivácií bolo dosiahnutie "dobrého konca" (mne sa podaril ten zlý). To je možno jeden z mála mínusov, ktoré mám. Questy, či už hlavné alebo vedľajšie, často nie sú úplne intuitívne. To isté sa týka získania prístupu do predtým neprístupných častí mapy. Čiastočne je to dobre, funguje čaro z objavovania, ale mrzelo ma, že po zdolaní hlavného bossa som mal ešte stále niekoľko sektorov mapy neprebádaných, a to preto, že mi v pomerne skorej časti hry ušiel nejaký kryptický quest/upgrade. To som však zistil až ex post, z internetu.
Celkovo sa ale jedná pravdepodobne o najlepšiu 2D hopsačko-sekačku, akú som kedy hral.
Nikdy som nehral žiadnu Metroidvaniu. Úprimne, ani som poriadne nevedel, čo ten termín znamená. Keď som to zistil, fakt som rozmýšľal, že Blasphemous nechám vo svojej virtuálnej knižnici zapadnúť digitálnym prachom. Vracať sa v plošinovke na miesta, kde som správne načasované milimetrové skoky opakoval 10krát, len aby ma po úspešnom pokuse sundal nejaký radový pajác? No neviem. Nuž, som rád, že som to napokon skúsil. Masochizmus to bol miestami ale poriadny, to vám poviem. Každopádne, tá radosť a úľava, ktorá prichádza po úspešnom prejdení zložitejšej pasáže, to je niečo, čo som pri hraní už dávno nezažil. Možno na základe tohto zážitku v blízkej budúcnosti konečne skúsim aj nejakú Souls-like záležitosť.
Apropo, viem si celkom živo predstaviť, že by Blasphemous 3 dostal tretí rozmer a AAA rozpočet a grafiku. V tej mytológií a estetike na to potenciál určite je. Každopádne, 2D a pixel-art tomu tiež veľmi pristane. Grafická stránka je bezchybná a atmosféru perfektne dotvára výborná zvuková a hudobná kulisa. Tiež odporúčam španielsky dabing. Na ovládanie si pomerne rýchlo zvyknete, množstvo rôznych útočných a defenzívnych kombinácií je únosné a ľahko zapamätateľné. Ako som už naznačil v úvode, z obtiažnosti som mal rešpekt ale s trochou anger managementu a dychových cvičení to celkom ide. Hra ani na okamih nenudí a po jej dohraní (24 hodín a cca 75%) som mal chuť rozohrať to znovu. Jednou z motivácií bolo dosiahnutie "dobrého konca" (mne sa podaril ten zlý). To je možno jeden z mála mínusov, ktoré mám. Questy, či už hlavné alebo vedľajšie, často nie sú úplne intuitívne. To isté sa týka získania prístupu do predtým neprístupných častí mapy. Čiastočne je to dobre, funguje čaro z objavovania, ale mrzelo ma, že po zdolaní hlavného bossa som mal ešte stále niekoľko sektorov mapy neprebádaných, a to preto, že mi v pomerne skorej časti hry ušiel nejaký kryptický quest/upgrade. To som však zistil až ex post, z internetu.
Celkovo sa ale jedná pravdepodobne o najlepšiu 2D hopsačko-sekačku, akú som kedy hral.
Trek to Yomi